Bezbariérovosť je nekončiaca aktuálna téma
Na päť otázok portálu vozickar.sk odpovedá Silvia Petruchová, parašportovkyňa a aktivistka poukazujúca na bariéry, ktoré znepríjemňujú život ťažko zdravotne postihnutým. Svoje názory prezentuje aj na portáli go-ok.eu, ktorý odhaľuje bariéry tam, kde by mala byť bezbariérovosť.
- Aký bol rok 2015, v čom bol dobrý, čo sa vám nepodarilo, a hlavne prečo, zrealizovať?
– Rok 2015 bol pre mňa osobne veľmi dobrý. Po dvoch rokoch bojov s úradom práce a vlastnou existenciou sa všetko stabilizovalo. Pomoc z úradov už nečakám a venujem sa iba práci, ktorá ma baví.
- Uskutočnenie, schválenie čoho a kým vnímate ako najväčší prínos pre zdravotne postihnutých v roku 2015?
– Asi fakt, že máme už aj my – ľudia so zdravotným postihnutím – komisárku na ochranu našich práv Zuzanu Stavrovskú. Želám si, aby sa na ňu ľudia mohli s dôverou obracať, aby naozaj pomáhala a aby jej činnosť mala v tejto spoločnosti vážnosť. Aj ombudsmanka Jana Dubovcová sa vlani venovala ľuďom so zdravotným postihnutím pri preverovaní bezbariérovosti úradov práce. O bezbariérovosti treba neustále hovoriť.
- Neuskutočnenie, neschválenie, prípadne zanedbanie čoho a kým bolo pre vás najväčším sklamaním v roku 2015?
– Určite neschválenie zmeny zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa dary prijaté od fyzických osôb nezapočítavali do príjmov ovplyvňujúcich príspevok na kompenzácie. Dôvod neprijatia tejto zmeny, že takouto formou dochádza k nelegálnej práci, mi príde absurdný.
- Aké zmeny by zdravotne postihnutým najviac prospeli, keby sa realizovali v roku 2016?
– Zo všetkých síl sa snažím presadzovať bezbariérovosť. Pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím, pre plnohodnotné začlenenie sa do života je to nevyhnutnosť, a pre tých ostatných to môže byť tiež príjemné. Napr. bezbariérové toalety sú vždy plné zdravých ľudí – :). Bezbariérovosť by mala byť vo všetkým smeroch – teda nielen odstraňovanie bariér na úradoch a školách, ale zlepšovať možnosť bývania, cestovania, pracovných príležitostí, kultúry, aj stravovania. Jednotlivé zložky sa nedajú od seba oddeliť. Druhá oblasť je osobná asistencia. Pociťujem nedostatok osobných asistentov, pritom je to dobrý spôsob ako znižovať nezamestnanosť. Určite by mali fungovať agentúry osobnej asistencie inak ako dnes. Mali by mať možnosť zamestnávať ľudí, ktorí dokážu flexibilne reagovať na potreby ľudí odkázaných na ich pomoc.
Okrem iného by som všade kládla dôraz na udržateľnosť projektov. Všetky dobré projekty u nás trvajú len dva roky. Udržateľnosť, resp. kontinuita je len na papieri. Či už to bol projekt opatrovateľskej služby, zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím, alebo napr. taká prepravná služba. Na chvíľu zistíme, aké to môže byť úžasné, a keď si zvykneme, tak je všetko preč… Nikam sme sa neposunuli. V podstate vyhodené peniaze.
- Čo očakávate, ktorý svoj osobný cieľ vnímate pre rok 2016 ako prioritný?
– Keď som dostala príležitosť byť na kandidátke do parlamentných volieb, tak určite uspieť a mať možnosť obhajovať potreby ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/ocakavania-smerovane-na-letnu-paraolympiadu/
https://www.vozickar.info/pre-zdravotne-postihnutych-je-velkou-oporou/
