Bizarný vozík možno očarí aj svet mobility
Z času na čas predstavujeme aj netradičné invalidné vozíky, ktoré zaujmú svojou konštrukciou či technologickým prepracovaním. Tentokrát sme zablúdili do sveta čudesných nápadov, ktoré nazvať pomôckou pre pohyb hendikepovaných je až trestuhodnou opovážlivosťou. Jedno je však isté – ani jeden bizarný vozík nebol zmajstrovaný s ambíciou presadiť sa v sériovej výrobe. Každý z nich je originál, ktorý sa zrejme nedočká ani jednej repliky.
-
Limobilizer zapísaný v Guinessovej knihe rekordov
Ako vidno na fotografii, aj medzi invalidnými vozíkmi máme „limuzínu“ najvyššej triedy. Určená je síce len pre dvoch pasažierov, ale s CD prehrávačom, neónovými svetlami, minibarom. Samozrejme i s livrejovaným vodičom. Tento luxusný, ale pravdu si povedzme, že skôr bizarný invalidný vozík patrí bývalému riaditeľovi spoločnosti Orchard mobility. Tá predáva pomôcky a zariadenia pre zdravotne hendikepovaných ľudí. Pre svojho šéfa odchádzajúceho na dôchodok ho vyrobili Nigel Fitzgerald a Anwar Watson z britského Somersetu. Ich bizarný vozík Limobilizer je dlhý 2,9 metra a poháňa ho elektromotor schopný vyvinúť maximálnu rýchlosť šesť kilometrov za hodinu.
„Vnútorné“ priestory tejto limuzíny pre hendikepovaných umožňujú variabilnú úpravu. Po odmontovaní sedadla, ktoré je bližšie pri vodičovi, sa vytvorí priestor pre osadenie veľkoplošnej obrazovky. V takom prípade už nebude mať tento výtvor prívlastok pojazdný bar, ale stane sa pojazdným kinom s možnosťou dopriať si tri druhy drinkov či vína.
Pre tých, ktorí majú pochybnosti, či možno tento bizarný vozík nazvať prostriedkom pre mobilitu telesne hendikepovaných, jedna podstatná informácia z Mail Online. Limobilizer je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najdlhší invalidný vozík na svete.
-
Poníky bez práce už verne slúžia vozičkárom
V tomto prípade nejde o bizarný vozík, ale skôr o jeho prazvláštny živý „pohon“ v podobe shetlandského poníka. Angličan Simon Mulholland na farme v Balsall Heath v Birminghame totiž chová asi 20 takých malých silákov. Nemal však pre nich žiadne využitie. A tak vymyslel turistickú atrakciu. Skonštruoval terénny vozík so širokými bantamovými kolesami, do ktorého zapriahol jednu „malú“ konskú silu. A začal turistov voziť cestami-necestami. Podľa ich priania. Raz to bolo po morských plážach a neraz aj s kolesami močiacimi sa v slanej vode. Inokedy sa vybral do okolitých hôr. Ani lesné chodníky nepotreboval, lebo koník ťahá vozík po kopcoch, aj medzi stromami. Prekážkou nie sú ani skaly na ceste.
Raz Simon sedel po túre s klientom pri pive spomínajúc návštevu salaša vysoko v kopcoch. Chlapík na invalidnom vozíku neďaleko od nich začul ich debatu a nahlas zavzdychal. Vraj boli presne na mieste, kde sa stretával so svojou ženou. A teraz už o takej vychádzke môže len snívať. Majiteľ poníkov sa zasníval tiež. A hneď na to sa mu v mysli akoby v krásnom sne rozžiaril obraz rozširujúci portfólio jeho podnikateľských aktivít. Skonštruoval plošinu s bantamovými kolesami, na ktorej sa dal bezpečne ukotviť invalidný vozík. A tak sa zrodil bizarný vozík ťahaný silným poníkom.
Simon Mulholland potom zverejnil výzvu 100 míľ v teréne pre 100 invalidných vozíkov. A hendikepovaní turisti mali odrazu novú atrakciu a nevídané možnosti pobytu vo voľnej prírode. Stáli klienti, medzi ktorých patrí aj chlapík, od ktorého prišiel prvotný impulz, už chodia do prírody sami. Ak majú záujem, poník si to nasmeruje aj do mesta a netradičná turistická prehliadka sa môže začať.
-
Široký bizarný vozík pre zamilované páry
Inšpiráciou k vytvoreniu invalidného vozíka pre dve osoby sa stala móda dvojsedačiek pre zamilované páry v kinách. Bytový dizajnér Doug Meyer z New Yorku nadobudol presvedčenie, že je potrebné zrovnoprávniť zdravých zamilovaných a vozičkárske páry túžiace po tesnej blízkosti. No klasický invalidný vozík je pre zamilovaný hendikepovaný pár z viacerých dôvodov značne nekomfortný priestor. Predsa len, sedieť veľa seba umožňuje pohodlnejšie rozvíjať viaceré aktivity (bez konkretizácie :-) bezprostredne súvisiace s takýmto citovým vzplanutím.
A tak Newyorčan skonštruoval pohyblivú invalidnú lavicu. Priestoru na vzájomné laškovanie je na nej viac ako dosť. Bytový dizajnér pri tomto čudesnom nápade však opomenul niekoľko podstatných maličkostí. Na čo napríklad potrebuje invalidná lavica široká viac ako meter kolesá? Veď sa s ňou nebude dať pohybovať ani v miestnosti, kde bude umiestnená. Nesmel by v nej byť ani kus nábytku. A to už sa nezamýšľame nad chcením presunúť sa na nej povedzme do spálne. Namiesto dverí by tam nemohla byť ani španielska stena.
Tvorca tohto bizarného nápadu by mohol oponovať, že kolesá až taká zbytočnosť nie sú. Stačí invalidnú lavicu romanticky umiestniť na terasu pod košatý dub. A ak sa zamilovaný pár bude chcieť premiestniť pod štíhlu jedľu, kolesá sa zídu.
No dobre, ale v takom prípade vyvstáva nový problém. Ak je majiteľ lavice pravák, musí si hľadať parťáčku na laškovanie s dominantnou ľavou rukou, aby ten presun bezproblémovo zvládli. Tvorca lavice má nový protiargument. Pochybujúcich jedincov uzemní prospektom bizarnej invalidnej lavice na elektrický pohon. Veru, aj takú (ne)potrebnosť sme našli na internete.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/netradicne-voziky-maju-zvlastnu-podobu/
https://www.vozickar.info/skateboarding-zachutil-vozickarom/
https://www.vozickar.info/pasivny-vozik-joelette/
https://www.vozickar.info/kreativny-den-deti-aj-invalidnom-voziku/
