Invalidný vozík ako nástroj páchania (ne)vedomej trestnej činnosti

Invalidný vozík, ako potvrdzujú niektoré mimoriadne situácie, nie je len prostriedkom na samostatnú prepravu ľudí s poruchami chôdze. Môže byť aj nástrojom na páchanie trestnej činnosti. Z neveľkého počtu kriminálnych deliktov vyberáme tri, ktoré tieto skutkové podstaty jednoznačne spĺňajú.

V prvom príbehu sa zoznámime s prípadom krádeže. Zvláštnosťou je, že invalidný vozík bol na chvíľu ukradnutý napriek tomu, že v ňom sedela jeho majiteľka. Druhým príbehom priblížime lúpež v banke. Muž sediaci vo svojom „približovadle“ nebude hrdina, ktorý banku zachráni, ale lupič, ktorý ju okradne. Tretí príbeh, tentokrát zo Slovenska, upozorní na to, že aj prostriedok pre pohyb ľudí s poruchami chôdze či vlastne majiteľ sediaci v ňom, môže zapríčiniť dopravnú nehodu. A to aj so zdravotnými následkami pre iného účastníka cestnej premávky. Takže usaďte sa a pozorne čítajte.

Jednu bitku vyhral, vojnu na celej čiare prehral

Vianoce boli ešte v nedohľadne, veď bol len začiatok júna. No v americkom meste Phoenix do autobusu nastúpil veľmi nervózny 26-ročný muž. Na nohách mal papuče so sobmi. Po uličke prechádzal dozadu, obišiel aj ženu sediacu v uličke v invalidnom vozíku a obsadil uvoľnené miesto za ňou. Celý čas pokukoval po vozíku a chvíľami hladil operadlo, ale tak, aby to žena sediaca v ňom necítila. Tak tomu bolo až po tretiu zastávku na autobusovej stanici.

Vodič otvoril všetky dvere, aby sa ľudia netlačili. Keď sa priestor vzadu uvoľnil, muž sediaci vzadu sa náhle rozhodol. Vyskočil a začal sa mocovať so ženou vo vozíku. Po chvíli ju zhodil na zem. Schytil invalidný vozík, vybehol von,  ale… Ľudia vonku čakajúci, kým nastúpia, zaregistrovali nerovný zápas ženy s násilníkom. A preto, keď muž vybehol so svojím lupom z  autobusu, chytili ho a zadržali až do príchodu mestskej polície.

Muž sa nakoniec policajtom priznal, že invalidný vozík chcel kvôli zisku predať na burze zdravotníckych pomôcok. Namiesto toho ho obvinili zo spáchania trestného činu krádeže, napadnutia a únosu. A keďže v minulosti už sedel vo väzení, v ten istý deň bol odsúdený na ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Invalidný vozík ako nástroj lúpeže

New York (USA) sa prebudil do bežného letného pracovného rána. A aj keď v tomto meste miest sa život nezastaví ani o polnoci, príchodom nového dňa sa predsa len výrazne zintenzívni. Ľudia sa náhlili do metra, na autobus, kupovali si raňajky, noviny… A v štvrti Queens sa medzi nimi motal Kelvin Dennison. Ošumelý invalidný vozík, v ktorom sedel, naznačoval neľahký život jeho majiteľa. Tentokrát však Kelvin mal  odhodlaný výraz v tvári vyjadrujúci rozhodnutie niečo dôležité urobiť.

Pobočku Santander Bank v newyorskej štvrti Queens zriadenec o desiatej otvoril. Prví zákazníci vchádzali dnu, no invalidný vozík s Kelvinom Dennisonom postával vonku. Muž zvonku monitoroval situáciu v banke. Po 15 minútach, keď prví klienti z banky odišli, Kelvin vchádza dnu. Príde k prvej pokladne a povie: „Navaľ všetky peniaze, mám pri sebe zbraň!“ a veľavýznamne očami pohladí ruku schovanú vo vačku bundy.

Žena presne podľa naučených inštrukcií mužovi odovzdá 1 214 dolárov. Ten sa otočí a odchádza. Tesne predtým ako ho pohltí dav ulice, začuje, ako pracovníčka banky po prvotnom šoku stlačí poplašné zariadenie.

„Neskoro“, povie si Kelvin Dennison v duchu. A nechá sa unášať masou ľudí, aby bol čo najskôr čo najďalej od okradnutej banky.

Na druhý deň niektoré denníky uverejnia fotografiu zlodeja ako ho zachytila priemyselná kamera z neďalekého obchodu. Policajné vyšetrovanie sa rozbieha. Len v samotnej štvrti Queens žije niekoľko desiatok ľudí, pre ktorých je invalidný vozík jediným prepravným prostriedkom.

Nemal na zaplatenie kaucie, išiel rovno do basy

Na ďalší deň policajti preverujú na základe novinovej výzvy prvé občianske „udania“. To najmenej pravdepodobné z návštevy nemocnice sa ukázalo ako pravdivé. Kelvin sa totiž išiel svojmu najlepšiemu kamarátovi pochváliť, čo dokázal, ako to on nazval, jeho invalidný vozík.

Po prvotnom overení tohto oznámenia bol Kelvin Dennison zatknutý. Keďže nemal 15-tisíc dolárov (13 593,11 eur) na zaplatenie kaucie, vo väzbe ostal až do vynesenia rozsudku. Osudná sa mu stala, ako sme už uviedli, návšteva nemocnice. Tam si ho totiž všimol muž, ktorý predtým zo zaujímavosti študoval fotografiu úradov so žiadosťou o pomoc. V nemocnici bol navštíviť brata, ktorý ležal na tej istej izbe ako Kelvinov kamarát.

Po náraze spadla a už sa nepostavila

Domov sociálnych služieb v jednom nemenovanom slovenskom meste mal mužské i ženské oddelenie. Všetci spoločne však využívali komunitné priestory určené na vzdelávanie, oddych a relaxáciu. Ženy v domove boli pokojné, voľný čas si krátili čítaním, ručnými prácami či rozprávaním medzi sebou. Muži z času na čas dostávali bláznivejšie nápady. Napríklad v podobe pretekov, no starčekovia nepreplietali nožičkami, ale rukami poháňali každý svoj invalidný vozík.

Jediným rizikovým miestom na celej trase bola otočka, po ktorej sa muži ponáhľali späť na miesto štartu. Pán Juraj sa na štart postavil ako tretí v poradí. Úvod „behu“ mal najlepší a na otočke bol v priebežnom poradí prvý. Už sa znovu rozbiehal, keď mu do cesty vbehla pani Júlia. Neočakávaný náraz ju zhodil na zem… A už sa nepostavila.

Z policajnej správy bolo v miestnych novinách uvedené: „67-ročný J. K. viedol svoj mechanický invalidný vozík tak neopatrne, že pri otáčaní narazil do 83-ročnej chodkyne Júlii C. Tá po náraze spadla a zlomila si bedrovú kosť. Z uvedeného zranenia sa bude liečiť niekoľko týždňov. Vyšetrovateľ obvinil J. K. zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví.“
Dôchodcovia takto nepretekali po prvý raz, ale určite naposledy. Vedenie domova hneď na druhý deň vydalo prísny zákaz akéhokoľvek pretekania sa vo vozíkoch. A tak sa starčekovia znovu vrátili k hraniu mariáša o zápalky, čo je určite menej rizikové ako preteky vo vozíkoch.

(j.szabo@vozickar.sk)