Na osem otázok odpovedá Marek Machata z hnutia Za ľudí
Rehabilitácia je pre pacientov každodennná niekoľkohodinová drina. Medzinárodné výstavy a konfererencia, veľmi zaujímavá bude v máji v Záhrebe. Ak je osoba vo vozíku aktívna, v priebehu roka štátu vráti všetky príspevky v podobe rôznych daní. Aj preto, že máme určité rezervy, potrebujeme financie míňať omnoho efektívnejšie. Zverejnené odpovede nevyjadrujú názor redakcie. Hnutie Za ľudí je novým politickým subjektom, ktorý má mimoriadne vedenie. Na jeho čele je Andrej Kiska, bývalý prezident SR, ktorý sa relatívne dlho rozhodoval, ako sa zapojí do predvolebnej kampane. Prvou podpredsedníčkou strany je Veronika Remišová a ďalšou podpredsedníčkou Jana Žitňanská. Hnutie vstúpilo do predvolebného boja s heslom Vrátime Slovensko všetkým ľuďom. Hnutie chce uskutočniť zásadné zmeny vo všetkých oblastiach riadenia štátu s cieľom dosiahnutia inovatívnych zlepšení. Na otázky odpovedal Marek Machata. Chceli by sme, aby NRC Kováčová bolo zariadením, ktoré bude odborne aj materiálne vybavené pre 21. storočie. Neurorehabilitácia, robotika, senzorické systémy. Nesmieme zabúdať na to, že pacienti v NRC Kováčová trávia týždne až mesiace a rehabilitácia je pre nich každodenná niekoľkohodinová drina. Tomu treba prispôsobiť aj komfort ostatných služieb a následnú starostlivosť. Teda poradenstvo k pomôckam, návratu k nezávislému životu do takej miery, v akej je to len možné. Mám na mysli napríklad bývanie či podporu rodiny. Inšpirovať sa môžeme od Kladrubov v Čechách až po Nottwill vo Švajčiarsku. Ale nielen to. My, ktorí touto problematikou osobne žijeme, navštevujeme aj medzinárodné a domáce výstavy a konferencie. Napr. v máji sa bude konať každoročné stretnutie European Disability Forum, tentokrát v Záhrebe. Ale poďme ešte ďalej. Ten si neskôr môže naložiť do auta a samostatne sa pohybovať alebo chodiť do práce. Ak je vozičkár aktívny, všetky príspevky počas rokov predsa nepriamo vráti štátu. Na daniach z benzínu či nafty, z dane zo mzdy či z DPH na tovaroch, ktoré si kúpi. Chceme prestať hľadieť na komunitu ľudí s postihnutím ako na pasívnych prijímateľov. Vidíme ich ako ľudí aktívne zapojených do spoločnosti v takej miere, v akej je to možné. Dnes je systém nastavený tak, že na jednej strane je príjem človeka so zdravotným postihnutím v násobkoch sumy životného minima, na druhej výška príspevku v percentách z maximálnej ceny pomôcky. Príkladom je človek s príjmom povedzme 640 eur, ktorý dostane príspevok 1 240 eur na vozík, ktorý ale stoji 2 440 eur. Môžete teda ísť cestou 1. zrušenia sledovania príjmu, 2. navýšenia maximálnej ceny pomôcky, 3. navýšenia percentuálnej výšky príspevku. Toto sú pomerne jednoduché cesty, stačí zmeniť zákon a vyčísliť dopad na štátny rozpočet. My ale ideme ešte ďalej a rozmýšľame o tom, že by človek jednoduchšie a samostatnejšie rozhodoval o tom, kedy a na čo využije príspevok od štátu. V našom programe hovoríme o bezbariérovosti od projektu až po kolaudáciu. Hovoríme o následnej kontrole bezbariérovosti s možnosťou efektívneho sankcionovania. A hovoríme aj o podmienení využitia verejných zdrojov bezbariérovosťou. Hovoríme o debariérizácii autobusovej a vlakovej dopravy, vrátane staníc, zastávok a nástupíšť. Alebo o zakotvení princípov univerzálneho navrhovania už do legislatívy. Samozrejme, myslíme aj na prístupnosť v oblasti informácií, alebo pre osoby so zrakovým či sluchovým postihnutím. Ide o dotykové modely, titulky, audiokomentáre, posunkový jazyk, ohodnotenie tlmočníkov… Ročne minie štát na elektronické služby približne 250 miliónov eur a výsledok je prinajmenšom rozpačitý. Kľúčom k zlepšeniu je digitálna prepojenosť všetkých registrov tak, aby boli všetky informácie dostupné na jednom mieste v užívateľsky prijateľnej forme. Príkladom je Estónsko. Množstvo služieb štátu je tam prístupných digitálne, a ešte to okrem komfortu pre človeka s postihnutím prináša aj výrazné úspory. V porovnaní s Českom, Maďarskom a Poľskom máme menšie výdavky na sociálne veci o 2-4 % HDP. S výdavkami do zdravotníctva sme si so susedmi približne rovní. Aj preto, že máme zatiaľ rezervy, potrebujeme financie míňať efektívnejšie. Audit jednotlivých rezortov, otvorené dáta a menšia spotreba na administratívu určite prinesú viac peňazí pre ľudí so zdravotným postihnutím. V tomto je to o ochote jednotlivých ministrov nasadiť ideálne medzinárodný audit a následne šetriť tam, kde treba. Na Slovensku v tejto problematike dlhodobo panuje rezortizmus, ktorý škodí všetkým zúčastneným. Aj človeku so zdravotným postihnutím, jeho rodine, poskytovateľom pomôcok, aj štátu. Riešením by mohol byť napríklad Úrad podpredsedu vlády pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý by zlúčil túto agendu pod jednu inštitúciu, zjednotil posudkovú činnosť a zefektívnil aj využitie finančných prostriedkov. Tie by sa ľahšie dostali k človeku, ktorý by sa mohol samostatnejšie rozhodnúť, kedy a na čo ich využije. Tým by sa zmiernili dopady ťažkého zdravotného postihnutia na človeka samotného aj jeho rodinu. A čo je na Slovensku zatiaľ nepopulárne – všetko by bolo jednoduchšie 🙂
(j.szabo@vozickar.sk) 
Komfort následných služieb a starostlivosť
Rešpektovanie individuálnych potrieb
Je to nezmysel, aj preto máme v programe poskytovanie pomôcok s dôrazom na aktuálnu životnú situáciu a rešpektovanie individuálnych potrieb jednotlivých ľudí so zdravotným postihnutím. Tam, kde je to možné, aby už napríklad z nemocnice odchádzal s vybavenými pomôckami, napríklad s polohovateľnou posteľou, a súbežne mohol dostať aj príspevok na invalidný vozík.Samostatné rozhodovanie o použití štátnych príspevkov
Digitálna prepojenosť všetkých registrov
Úrad podpredsedu vlády pre ľudí s postihnutím
