Spätný pohľad na rok 2019 cez prizmu uverejnených príspevkov

Rok sa s rokom stretol. Ten s označením 2019 je minulosťou a (životná) etapa 2020 prítomnosťou a blízkou budúcnosťou. Skôr ako sa zadívame do tohtoročných plánov, patrí sa, tak ako po minulé roky, spätne sa pozrieť na rok pred dvoma dňami ukončený. Tentokrát to urobíme formou pohľadu vždy na jeden článok uverejnený v danom mesiaci.

JANUÁR – „Potrebujeme Vozickar.infoDom s ponukou…“

Rok 2019 sme v januári začínali viacerými zaujímavými príspevkami. Jedným z nich bol rozhovor s Mirekom Zemanom, majiteľom spoločnosti Letmo. Uverejnený bol pod titulkom Potrebujeme Vozickar.infoDom s ponukou relevantných značiek vozíkov. M. Zeman okrem iného vyjadril, že portál Vozickar.info po celý rok plní popri informačnej funkcii ešte niekoľko ďalších.

Slúži ako multimediálny poradca, vzdelávacia „stanica“ či ako protikorupčný asistent. Portál Vozickar.info tiež uverejňuje životné príbehy ľudí, ktorí sú príkladom a impulzom pre mnohých iných. Po celý rok publikuje aj kritické príspevky na všetkých úrovniach spoločenského života.

Zeman sa tiež nevyhol krátkemu porovnaniu postavenia ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku a Česku. V tejto súvislosti uviedol: „…slovenský systém je založený na pravidlách tvrdého socializmu s dvoma prioritnými zásadami: Úspech sa neodpúšťa a Nechcem žalovať, ale hlásiť sa to musí.“

Zhodnotili sme tiež existenciu dvoch nových stránok. Medzery nahrádzajú nefunkčnosť celoslovenských organizácií združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím. A Centrum sedenia zase veľa napovedá o tom, ako si chrániť či skôr neohrozovať sedacie svaly a chrbticu.

FEBRUÁR: „APPA oslavuje desať rokov…“

Z februárových príspevkov sa patrí pristaviť pri rozhovore s Miriam Johanesovičovou, predsedníčkou občianskeho združenia APPA. Toto úspešné a pre ľudí s rôznym druhom a stupňom postihnutia veľmi prospešné združenie vlani oslávilo desaťročnicu. A veruže bolo čo bilancovať za každý rok existencie, ale hlavne stanovovať si nové ciele do rokov budúcich.

V rozhovore sme prešli obdobím, keď APPA pomáhala získavať klientov pre spoločnosť Adeli. A neskôr, po osamostatnení, v širšom meradle už pre svoje združenie. M. Johanesovičová uviedla, že rok 2019 by mal byť venovaný aj vydavateľskej činnosti. Prvá kniha sa vraj už redakčne dokončuje. A čo je najťažšie, najzložitejšie pri pomoci núdznym?

„Bojovať s predsudkami a nedôverou v transparentné využitie prostriedkov. Stačí jeden zlý krok, jedna zlá informácia o ktorejkoľvek charitatívnej organizácii či neprimerané vyjadrenie politikov o treťom sektore a okamžite to vrhne zlé meno na všetkých,“ vyjadrila sa otvorene M. Johanesovičová.

MAREC: „Letmo & Vozickar.info vo finále…“

Vynikajúci úspech dosiahol vydavateľ portálu Vozickar.info. Mirek Zeman bol nominovaný na cenu Via  Bona 2018. (Nakoniec ju aj získal – pozn. autora.) Pri  tejto príležitosti bol M. Zeman, majiteľ spoločnosti Letmo, predstavený verejnosti. Okrem iného sa priznal k tomu, že v čase svojho detstva bol v blízkom kontakte s osobami, ktoré sa pohybovali len v invalidných vozíkoch. Je preto prirodzené, že táto problematika mu bola blízka aj v dospelosti.

Poznamenal, že hlbšie do odboru ho dostal otec jeho kamaráta Vojta Vašíček, víťaz paraolympiády v Barcelone 1992. Zoznámil ho s ľuďmi z tohto sektora a potom to už išlo samo. Za niekoľko rokov sa mu podarilo vybudovať firmu, v ktorej roku 2019 pracovalo osem ľudí.

APRÍL: „Silvia Shahzad: Zmeniť treba sociálne…“

Rok 2019 bol opätovne spojený s rozhovorom, ktorý sme urobili s jedinou poslankyňou NR SR sediacou v invalidnom vozíku. Silvia Shahzad v príspevku Zmeniť treba sociálne zabezpečenie opatrovateľov (ochotne) odpovedala na redakčné otázky a vyslovovala aj kritické názory na dianie v zákulisí parlamentu. Okrem iného sa vyjadrila  aj na tému, či sa oplatí osobám s telesným hendikepom pracovať. Mnohokrát ani nie, pretože zárobkom vyšším ako minimálna mzda človek prichádza prakticky o všetky kompenzácie.

Tentokrát sa výnimočne venovala aj jednej politickej téme. Ako vníma a hodnotí snahu niektorých jednotlivcov  v parlamente opätovne presadiť do tlačového zákona právo na odpoveď verejných činiteľov? Odvetila, že je to nezmysel.

„Kto koná čestne, tak sa žiadnych útokov serióznych médií obávať nemusí a teda sa nemusí ani brániť. Žijeme v dobe, kedy je stále viac možností svoje konanie odprezentovať a obhajovať iným spôsobom, dokonca často účinnejšie, takže aj v tomto smere sa mi to zdá zbytočné. Sú to len rozmary politikov, ktorí tejto krajine nevedia nič ponúknuť a iba potrebujú ukazovať svoju moc,“ Silvia vyjadrila postoj k tejto téme.

MÁJ: „Príbeh o výstavbe chodníkov…“

Príspevok, ktorý sme vybrali z májových článkov, potvrdzuje, že aj rok 2019 bol charakteristický medzinárodnou spoluprácou. Veľmi známy nemecký architekt Josef Stöger navrhol svoj prvý Park v korunách stromov vo svojej domovine pre Národný park Bavorský les. Turistom ponúka prechod po 1 300 metrov dlhom chodníku vo výškach v minulosti nedostupných. Tento nevšedný zážitok návštevníkom poskytuje predovšetkým pohľad na les z úplne inej perspektívy. Je to skutočne prechádzka vo výškach, ktoré boli dovtedy pre človeka tabu. Teraz sa však zmenili zaužívané tradície.

V Bavorskom lese nebola otvorená Cesta v korunách stromov ako prvá,  ale bola v tom čase najdlhšia na svete. Stöger potom navrhol ďalšie cesty v korunách stromov v Nemecku. Keď záujem o takéto chodníky v jeho domovine utíchol, ozvalo sa zahraničie. Medzi inými Česko a v roku 2017 aj Slovensko.

Celodrevená konštrukcia náučného chodníka v srdci majestátnych lesov Pieninského národného parku na hrebeni Spišskej Magury bola v dominantnej časti uložená tak, aby nenarúšala ekosystém lesa. A zároveň ponúkla nevšedný dotyk s prírodou. A tak Bachledova dolina začala písať svoj ďalší úspešný príbeh.

Poslednou časťou Prechádzky v korunách stromov je špirálovitá tridsaťdva metrov vysoká vyhliadková veža. Jej podesta je na hranici národných parkov PIENAP A TANAP. V jej strede je umiestnená bezpečná prechádzková sieť. Scenéria vyhliadkovej veže ponúka pohľad na Belianske Tatry, Pieniny s Troma Korunami a na malebné Zamagurie.

JÚN: Pokračujeme v zbieraní osobných skúseností…“

Mirek Zeman pôvodne chcel na tému medzier v oblasti chýbajúcej bezbariérovosti zorganizovať medzinárodnú konferenciu. Nakoniec však došiel k záveru, že „obyčajní“ ľudia, zdravotne postihnutí, ich príbuzní, opatrovatelia či asistenti najlepšie vedia, čo ich kvári. Chýbajúci bezbariérový priechod, nedostupný chodník či neprístupná bezbariérová komunikácia. To všetko poznajú tí, ktorí sa po cestách-necestách pravidelne presúvajú. Ako tvrdí Mirek Zeman z organizácie Vozmen:

„Nezabudnite, že posielaním a zverejňovaním vašich postrehov naša spoločná práca nekončí. Práve naopak. Zatiaľ sa ako realizovateľné javia dve aktivity. Výsledky našej spoločnej práce poskytneme jednému zo združení, ktoré zastupuje celoslovenské záujmy telesne postihnutých. A pozorne budeme sledovať, čo ďalšie sa bude diať, ako rýchlo budú medzery zanikať.“

Druhou možnosťou je, že združenie Medzery sa samé pustí do presadzovania svojich potrieb. Bude žiadať príslušné orgány, aby splnili ich požiadavky, búrali „medzery“. Združenie tiež bude aktívne každý rok poukazovať na všetky nedostatky, ktoré naši čitatelia uvedú.

V tejto etape ešte nie je podstatné, ktorou cestou sa vyberieme, kto bude poukazovať na medzery. Dôležité je, aby sme zintenzívnili spoluprácu, aby sa každý nehral na vlastnom piesočku bez viditeľného efektu. Lebo nie je podstatné, kto prvý prišiel s nápadom, kto vyvinul prvú aktivitu. Jedine konečný výsledok vypovie o tom, či sme boli úspešní alebo nie. Nič iné nie je dôležité, rozhodujú len odstránené bariéry.

JÚL: „Preteky Emil open opäť úspešné…“

Európske hry hendikepovanej mládeže Emil open 2019 sa konali od 12. do 16. júna v Brne za účasti 824 športovcov zo 17 európskych krajín. To je dôkaz, že  naši susedia každý rok, už po ôsmy raz, organizujú významné športové podujatie. Záujem bol rekordný, chýbali však Slováci. Prišlo ich len 17, Česko reprezentovalo 432 športovcov.

Súťažilo sa vo viacerých atletických disciplínach – v plávaní, stolnom tenise, tiež v bocii a bocie (pre ľudí s mentálnym postihnutím). Vypísané boli tri kategórie. Open bola určená pre začínajúcich a pokročilých športovcov s hendikepom. V kategórii Masters súťažili kvalifikovaní športovci a v kategórii Mixed zdraví športovci vedno s tými, ktorí mali zdravotný hendikep.

Na organizácii tohto podujatia sa podieľali všetky české kraje, najviac Juhomoravský a mesto Brno. Ich predstavitelia ocenili skutočnosť, že Emil open nie je len o súťažení, prekonávaní športových súperov. Viaceré sprievodné podujatia boli o vzájomnom spoznávaní a nadväzovaní nových priateľstiev. Emil open mal viacero ambasádorov. Bola medzi nimi aj Slovenka Michaela Balcová.

Pre ňu bolo podujatie Emil open pred rokmi jedno z prvých na medzinárodnej úrovni. Ako spomenula, práve odtiaľ pochádzajú jej prvé zahraničné priateľstvá, z ktorých niektoré pretrvali doposiaľ. Bocia je totiž kolektívny šport, a preto aj kontakty  so súpermi sú úplne prirodzené.

AUGUST: „Cesty, chodníky, priechody…“

Košice sú jediným slovenským mestom, ktoré má vytvorenú mapu bezbariérovosti. Dnes už aj v dynamickom zobrazení v geografickom informačnom systéme mesta Gisplan. Mapa je rozdelená na 19 častí, ktoré zobrazujú územie o rozlohe 86 štvorcových kilometrov. Na mape je uvedených viac ako 1,3 miliónov prvkov – cesty, križovatky, priechody, objekty, budovy, parky, zeleň atď. Aj o tom sa písalo v príspevku Cesty, chodníky, priechody – prvky určujúce bezbariérovosť (Košíc).

Veronika Hunyadiová z denníka Košice dnes sa po takmer dvoch rokoch existencie mapy rozhodla overiť jej prospešnosť. Základným (systémovým) nedostatkom mapy je, že nie je možné zadať dve adresy s tým, aby systém zobrazil ideálne spojenie. Človek si ho musí vyhľadať v mape sám a zapamätať si ho (alebo zapísať). Musí vedieť, ktoré priechody použiť, cez ktoré ulice prejsť.

Ďalšie zásadné nedostatky sú v budovách, ktoré majú prenajaté verejné ustanovizne. (Zlým) príkladom je hlavná pošta (Pošta Košice 1), ktorá sídli v prenajatých priestoroch. Majitelia budovy sa menia, a tak Pošta ako prenajímateľ sa nemá s kým dohodnúť na vybudovaní lepšieho prístupu, o čo sa snaží každý rok.

SEPTEMBER: „Sedemdňová plavba po Stredozemnom mori…“

Ako je rok dlhý, nemali sme uverejnený klasický dovolenkový príspevok. Až teraz, v septembri pod titulkom Sedemdňová plavba po Stredozemnom mori a návšteva prímorských miest. A vďaka Ivovi Páleníkovi bol z toho šesťdielny seriál s množstvom zaujímavých informácií. Prvá časť seriálu patrila hlavne príprave na cestu. A Ivo Páleník sa na ňu pripravil zodpovedne.

„Zobral som si vozík Quickie Helium, Free wheel, Smart Drive, pršiplášť. Stojan na barly som upevnil vzadu na vozíku. Tiež som si zobral nemecké barly, nechýbala čelovka, zadné cyklistické svetlo, ruksak a kufor. Samozrejme mobil, selfie tyč so statívom, dáta v mobile, miesto v mobile na foto. Nechýbali obrazové súbory ako Waze, Google mapy, Apple mapy. Nezabudol som na aplikácie konkrétnych destinácií, vrátane mapy vozickar. Nutnosťou bolo aj náradie na opravu vozíka,“ Ivo Páleník vymenúval „povinnú výbavu“ pred cestou po Stredozemnom mori.

Celý seriál bol veľkou pochvalou za ideálne podmienky vytvorené pre ľudí s poruchami chôdze. Vždy a všade sa na nich bral ohľad, pomáhali im pracovníci na lodi, ak bolo treba, aj neznámi ľudia. Tí sú pripravení pomáhať celý rok. A ako sa na lodi z pohľadu svojho hendikepu cítil Ivo Páleník?

„Mnohokrát lepšie ako doma (smiech – pozn. autora). No teraz už vážne. Mal som s priateľkou vyčlenené ideálne miesto pri stole, bazéne, v oddychových zónach. Proste všade sa pamätalo na ľudí s narušenou mobilitou. Navyše, personál bol pripravený kedykoľvek, ak to človek potreboval, pomôcť. Na lodi boli aj špeciálne vyškolení ľudia pripravení poskytnúť odbornú fyzioterapeutickú asistenciu.“

OKTÓBER: „Do veľkého zoznamu iných…“

V súčasnosti môžeme pomocou emoji ikoniek (emotikony, smajlíci) vyjadriť emócie od výmyslu sveta. Píše sa o tom v príspevku Do veľkého zoznamu iných už pribudli aj emotikony ľudí so zdravotným postihnutím. Môžeme plakať, smiať sa, ukázať svaly, upozorniť na vetu prostredníctvom výkričníka. Tiež môžeme ukazovať rôzne predmety ako knižky, jedlo, kvety… Do zoznamu ikoniek postupom času pribudli aj rôzne ľudské povolania, sexuálna orientácia, tváre rôznych etník a dokonca vymyslené postavičky ako čarodejnice, elfovia alebo zombie. Bohužiaľ, na ľudí so zdravotným znevýhodnením však organizácia Emojipedia akosi zabudla.

Práve pri spracovávaní tejto problematiky špecialisti Apple prišli k poznaniu, že pre niektoré činnosti a skupiny obyvateľov emotikony nemáme. Preto spolu s Google navrhli 49 nových smajlíkov. Sú medzi nimi emoji obrázky spresňujúce pohlavné vzťahy či niektoré špecifické nadávky. V tejto skupine je po prvý raz zobrazených aj 13 základných obrázkov zobrazujúcich ľudí so zdravotným postihnutím.

Ak vezmeme do úvahy plánované etnické prevedenia základných vzorov, k dispozícii budú emotikony v celkovom počte 43 obrázkov. A tento počet emoji obrázkov postačuje pre celý rok.

Na klasickom invalidnom vozíku i na elektrickom vozíku budú samostatne zobrazení muž i žena. Napríklad žena, či skôr dievča, sedí v mechanickom invalidnom vozíku s rukami položenými na obrubách kolies. Chlapec sediaci v červenom elektrickom vozíku so šiestimi kolesami má na ľavom operadle joystick. Podôb ľudí vo vozíkoch, ako aj ľudí s ďalšími hendikepmi je samozrejme viac.

NOVEMBER: „Očakávania klientov i obchodu sú značné…“

Patrí sa, aby sme sa vrátili k najvýznamnejšej akcii pre rok 2019, ktorá je spojená so spoločnosťou Letmo. A tým aj s portálom Vozickar.info. Pôvodným (myšlienkovým) zámerom bolo otvoriť „vozičkárske“ centrum viacerých renomovaných značiek. Z viacerých dôvodov bol nakoniec otvorený Showroom Letmo SK v Piešťanoch, ktorý ponúka prienik medzi kvalitnými invalidnými vozíkmi, sedacími systémami, doplnkami a povedzme oblečením. A prečo bol obchod otvorený prakticky v centre Piešťan?
„Toto mesto má jedinečnú atmosféru. Je príkladne bezbariérové, je tu aj kvôli kúpeľom veľa ľudí s narušenou hybnosťou dolných končatín. A čo je nemenej dôležité, do Piešťan je rovnaká vzdialenosť z Bratislavy i z Trenčína,“ uviedol Mirek Zeman.

Nedeľa bola v Piešťanoch využitá veľmi efektívne. Prichádzali „známi“ zákazníci, viacerí klienti. Niektorí nakupovali, iní sa prišli len tak porozprávať, pokukovať po novinkách. Všetci sa však veľmi dobre bavili (s ponúkanou kávičkou) na rôzne témy. Napríklad, ako využiť tento exkluzívny priestor. V tejto súvislosti zaujal názor Iva Páleníka:

„Tiež si myslím, že aktívne by mal byť využitý aj jestvujúci priestor predajne. Showroom Letmo SK by mal byť miestom organizovania tematických stretnutí ľudí vo vozíku. Avšak aj prípravy odborných besied a workshopov. Takých akcií pre ľudí vo vozíku nikdy nie je dosť. A som presvedčený, že záujem o ne bude dostatočný.“ 

DECEMBER: „Vianočná kapustnica aj tentokrát…“

Rok (2019) sa chýli k záveru a čoraz častejšie sa organizujú vianočné kapustnice. Jednej sme sa zúčastnili aj my. Organizovalo ju občianske združenie Ľudia proti hendikepu za rekordnej účasti viac ako 110 ľudí. Ako oficiálna hosťka sa podujatia zúčastnila Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. Spolu s hudobnou skupinou Šinal band sa koncoročného stretnutia združenia zúčastňujú pravidelne.

Ak sa sálou neniesli tóny lahodnej hudby a tanca, pri stoloch sa odvíjali všakovaké rozhovory. Jedna partia napríklad rozoberala aktivity, ktoré združenie organizovalo tohto roku. Jarné a jesenné víkendové pobyty, ako týždenné letné rekondičné stretnutie sú v pláne aj budúci rok. K tomu možno pribudne aj výlet. Zrejme tentokrát do Košíc.

Ďalšia partia skonštatovala, že vianočná kapustnica bola vynikajúca a potom už rozoberala bežné rodinné trampoty. A popri tom Martin Gočala oslovoval známych i tých nových, aby niečo zarecitovali, zaspievali alebo len tak porozprávali. A tak si plná sála mohla vypočuť Natáliu zo Zázrivej, tvorbu Vlaďky z Hruštína či vianočnú pieseň od Hanky z Dolného Kubína. Ak k tomu prirátame verejné zoznamovanie sa s novými rodinami, o zábavu núdza nebola, aj keď už kapustnica bola zjedená.

Ako sa vyjadril Dušan Sotoniak z Dolného Kubína: „Každý rok je tu niečo iné, niečo nové. Tentokrát tu vidno viaceré nové tváre, čo je dobré. Vidno, že Martin a Zuzana robia svoju prácu dobre. Akcií tohto druhu je vo všeobecnosti pomenej, takže je dobré, že u nás sa na ne nezabúda. Vianočná kapustnica bola už tradične super, bavím sa s kamarátmi, zoznamujem sa s novými. V podstate nič mi tu nechýba, všetko je tak, ako má byť.“

Kráčame ďalej po vyšľapanej ceste

Aj taký bol rok 2019 na portáli Vozickar.info. A aký bude tento rok? Nič mimoriadne v pláne nemáme. Budeme naďalej zverejňovať domáce, české a zahraničné príklady pozitívnych skutkov ľudí (v prospech osôb) so zdravotným postihnutím. Pripravené sú aj „vozičkárske“ Salóny. Ak bude potrebné (a to veruže bude), nebudeme sa rozpakovať poukázať na negatívne javy, nevhodné postoje jednotlivcov či „štátu“. Chceme naďalej byť „hlásnou trúbou“ konaní dobrých i zlých. A pokiaľ sa nám tento zámer podarí naplniť, rok 2020 bude znovu úspešný. Aj keď neraz to môže byť úsmev cez slzy.

(j.szabo@vozickar.sk)