Úspešný projekt Samostatné bývanie hodný nasledovania
Pri rozhovoroch mnohí ľudia odkázaní na asistenciu túžia po samostatnom živote.
Základné zásady, bez ktorých žiadny takýto projekt nemá nádej na úspech.
Všetci sa narodili s ťažkou kvadruparetickou formou detskej mozgovej obrny.
Projekt bol pre Michala, Katku a Kristýnku víťazstvom, ale aj neuveriteľnou výzvou.
Pre mladých ľudí s ťažkým telesným postihnutím je vekovo blízky asistent dôvernejší kamarát ako rodič či pracovníčka v ústave. Je to prirodzené, pretože rovnaké predstavy o budúcnosti, túžby a priania zbližujú. Pri takýchto takmer intímnych rozhovoroch mnohí ľudia odkázaní na asistenciu túžia po samostatnom bývaní. A preto spoločnosť Asistence Praha (ČR) vytvorila projekt Samostatné bývanie, ktorým chcela tento záujem verifikovať.
Kým predstavíme tento zaujímavý koncept podpory, ktorý bol publikovaný v internetovom časopise Můžeš, napadla nám jedna zásadná otázka. Ako si predstavujete spoločné bývanie s priateľmi? Ako život plný slobody, samostatnosti, zábavy a divokých večierkov? Realita býva omnoho triezvejšia. Aj tak je na hony vzdialený tomu, aké sú vyhliadky mnohých ľudí s trvalo ťažko poškodeným zdravím.
Rôznorodí klienti, ale aj asistenti pod jednou strechou
Projekt Samostatné bývanie má sídlo na pražskom sídlisku Hůrka a my sme sa tam vybrali na návštevu. Veľký mezonetový byt má v spodnej časti dve malé izby pre Katarínu (33) a Kristýnu (25). V obývacej izbe spojenej s kuchyňou spáva Michal (28). Všetci traja sa narodili s ťažkou kvadruparetickou formou detskej mozgovej obrny. A s drvivou väčšinou činností si sami neporadia. Napriek tomu boli nadšení, keď sa dočítali, že spoločnosť Asistence hľadá troch ľudí s onemocnením vyžadujúcim osobnú asistenciu.
Z priestrannej predsiene, ktorá slúži ako „parkovisko“ náhradných mechanických vozíkov a zdviháka, sa dostaneme na poschodie. Tam žijú asistenti Bartoloměj (34), Jirka (31) a Klokan (26, tak sa predstavil). Nie všetci traja majú skúsenosť s asistenciou, no pomáhajú podľa potreby. Napríklad Jirka má ešte jedno zamestnanie, Bartoloměja zase projekt Samostatné bývanie zachránil pred životom na ulici. V minulosti si totiž prešiel detským domovom aj bezdomovectvom. Podľa toho, koľko hodín títo traja asistujú, sa podieľajú na úhrade nájomného za byt.
Katke, Kristýnke a Michalovi pomáhajú hlavne pri hygiene, prezliekaní, presadaní na vozík a z neho na posteľ. Tiež pri ostatných základných činnostiach. Niekedy ich asistenti sprevádzajú pri prechádzkach po meste. Všetci traja však majú ďalších asistentov na konkrétne aktivity. V konečnom dôsledku tento projekt vytvára omnoho širšia „rodina“, pričom každý asistent plní odlišné úlohy.
Šestica obyvateľov žije v mezonetovom byte úplne slobodne, nemá nad sebou žiadnu kontrolu, kuratelu. Vždy je potrebné, aby všetci zlaďovali požiadavky komunity so svojimi vlastnými plánmi. Ak chce byť niekto chvíľu sám, iba oznámi ostatným, že sa presúva do súkromia. Z tohto pohľadu to má Michal trochu zložitejšie, ale kompromis sa vždy bez problémov nájde.
Tri momentky zo života troch osobností
Michal s Bartololomějom boli prví, ktorí sa do bytu nasťahovali. V tom čase ešte nebolo všetko hotové. Chýbali nájazdy do kúpeľní, každý si musel doniesť vlastný nábytok. „Niekoľko dní sme boli bez elektriny, večer sme svietili len sviečkami a bolo to zaujímavé,“ spomínal Michal. „Robili sa ešte mnohé ďalšie úpravy. Napríklad bolo potrebné oplechovať rohy stien, lebo im vozíky dávajú zabrať.“
A dodal, že dlho zvažovali aj s vybudovaním bezbariérovej kuchyne. Nakoniec od tohto zámeru upustili a dobre urobili. Aj tak nikto z ľudí vo vozíku variť nemôže, takže po kuchyni sa „mocú“ len asistenti.
Ďalšou obyvateľkou bytu je Katka, vrcholová športovkyňa, na reprezentačnej úrovni hrá bocciu (BC1). Zúčastnila sa paraolympiády v Riu 2016 a chystá sa na svoju druhú odloženú v Tokiu 2021. Jej pracovný týždeň je plný tréningu, cvičenia a rehabilitácie. Napriek tomu v porovnaní so zahraničnými športovkyňami trénuje menej. Má totiž málo financií na asistenciu, ktorú k tomu potrebuje.
„Nedávno som si našla prácu na ministerstve zdravotníctva, takže si budem môcť priplatiť ďalšieho športového asistenta. Navyše ma finančne podporuje aj Konto nadeje, ktorého som bola v minulosti štipendistkou,“ vykladala Katka.
Benjamínkom osadenstva je Kristýnka, ktorá potrebuje najviac asistencie. A preto je hrdá na to, že napriek mnohým problémom sa dokázala osamostatniť. A žije vo svojej malej komunite napriek pochybnostiam svojho okolia. Je preto ukážkovým príkladom pevnej vôle. Svojím správaním tiež dokazuje, že viesť samostatný život nie je lacná záležitosť, ale keď sa človek uskromní, dá sa to zvládnuť.
„Nemám síce plnú chladničku len pre seba, ani skriňu napchatú oblečením, ale tá samostatnosť za to stojí,“ tvrdí hrdo Kristýna.
Odborné školenie nielen budúcich asistentov
Bývanie je téma, ktorá zaujíma každého, mladí ľudia ho často riešia spoločnou domácnosťou. Pokiaľ však ide o osoby s ťažkým telesným hendikepom, ktorí potrebujú aj asistenciu, je osamostatnenie komplikovanejšie. Ako dokazuje Katka, Kristýnka a Michal, nie je to nemožné. Chce to len veľa odvahy a odhodlania.
„Traja mladí ľudia s postihnutím a ich asistenti dokazujú, že tento projekt je hodný nasledovania nielen v Prahe. Aj v iných mestách. Chce to len miernu pomoc konkrétneho občianskeho združenia či samosprávy. A takto potom možno prispieť k osamostatneniu ľudí so závažnými poruchami chôdze,“ povedal Erik Čipera, riaditeľ spoločnosti Asistence.
Zároveň dodal, že tento projekt bude pokračovať prenájmom nových bytov a vytváraním nového bývania pre ďalšie malé komunity.
Viacerí odborníci sú toho názoru, že takému spoločnému bývaniu by malo predchádzať odborné školenie nielen budúcich asistentov. Aj ľudia, ktorí asistenciu požadujú, by sa nemali vyhýbať takýmto inštrukciám. Obidve skupiny sa totiž musia naučiť, že záujmy komunity ako celku sú nadradené chceniu jednotlivca. Dôležitá je aj asertivita a zohľadňovanie záujmov jednotlivca v čo najširšej miere. Bez týchto základných zásad žiadny takýto projekt nemá nádej na úspech.
Foto: archív asis
