Inžinier aj suverénny šampión

Boccista zo Sniny Samuel Andrejčík prežíva nádherný rok. Dokončil univerzitu, vyhral paralympiádu v súťaži jednotlivcov a ešte má šancu pridať tretie paralympijské zlato v súťaži párov.

To bola suverenita. Hoci 24-ročný boccista zo Sniny Samuel Andrejčík s Thajčanom Pornčokom Larpyenom v základnej skupine na hrách v Tokiu prehral, v dnešnom finále súťaže jednotlivcov mu prehru oplatil aj s chlpami. Od začiatku viedol, súpera nepustil ani k bodu a po výhre 4:0 sa mohol tešiť z prvého singlového paralympijského titulu. Mohol si dovoliť poslednú guľu aj odhodiť, o všetkom bolo dávno rozhodnuté.

Výkrik až po víťaznej lopte

„Vyšlo mi všetko, čo som chcel. Získať zlato v jednotlivcoch bol po striebre v Ria môj sen a dnes sa naplnil. Som nesmierne šťastný, že to vyšlo,“ jasal Andrejčík so zlatou medailou na krku. Po prvenstvách paracyklistov Metelku a Kurila v tej chvíli už treťou pre slovenskú výpravu zdravotne znevýhodnených športovcov na hrách v Tokiu.

Kým na ceste do finále si Andrejčík zaručal po dobrom hode často, tentoraz bol v Ariake Gymnastic Centre dlho nezvyčajne ticho. Šlo o veľa. Až keď bolo jasné, že ho Larpyen nemôže zdolať, vyrazil zo seba hrdelný výkrik. Jeho „anóooooo“ sa rozliehalo celou halou a chutilo sladko. „Finále bolo all in, vabank. Kto urobí chybu prehrá. Musel som sa totálne koncentrovať. Ale klaplo to. Aj keď mal Thajčan dobré lopty, nemal som problém situáciu vyriešiť.“

Andrejčíka finálový úspech tešil o to viac, že Larpyena na paralympiáde nikdy nezdolal. Prehral s ním v Riu, prehral s ním v Tokiu v základnej skupine. Teraz sa mu podaril sladký revanš. „Od rána som sa cítil dobre, aj rozcvička mi vyšla. Je skvelé, že som tých päť rokov prípravy takto zúročil.“

Reparát na výbornú

Aj podľa trénera našich boccistov Martina Gabka to bol vo finále Andrejčíkov perfektný výkon. „Úžasný, koncentrovaný. Áno, v prvom zápase turnaja s Thajčanom prehral. To bol ešte nervózny, mal dva-tri nepresné hody a pri súperoch takéhoto rangu sa akákoľvek nepresnosť trestá. Ďalšie dve smeny už toho prvého zápasu boli lepšie, ale už to nedotiahol. Som rád, ž že sme si to dnes proti Larpyenovi mohli vyskúšať znovu. A tentoraz to bol iný zápas,“ vravel Gabko, ktorého manželka Zuzana bocciu pred 25 rokmi na Slovensku v bratislavskom klube telesne postihnutej mládeže rozbiehala. „Jej patrí prvenstvo, ja sa v jej práci snažím len pokračovať. Je skvelé, že sa naši najlepší hráči dostali na takú úroveň a získavajú medaily,“ teší sa Gabko.

Oslava až neskôr

Oslavu zlata však naši boccisti zatiaľ odkladajú. Už zajtra sa rozbieha súťaž párov, kde bude Andrejčík spolu s Michaelou Balcovou obhajovať zlato z Ria 2016. „Dnes určite neoslavujem. Pôjdem čím skôr do dediny, dám si dobré jedlo, sprchu. Už zajtra ráno nás čaká ťažký súper, Brazília. Práve s ňou sme hrali v Riu finále,“ vraví Andrejčík.

Mimochodom, Samo je špecialista na počítačové siete. Práve v tomto roku ukončil štátnice na Technickej univerzite v Košiciach. „Už som inžinier, ale pokračujem ďalej. Na doktoranda. Ďakujem univerzite, že mi vytvára podmienky. Že môžem spojiť štúdium s tréningom,“ zakončil náš už dvojnásobný paralympijský šampión.

Viac na: www.paralympic.sk
Autor: Rastislav Hribik
Fotograf: Roman Benický