Telemedicína musí aj na Slovensku naberať na sile, zaostávanie je neprijateľné

Telemedicína, tiež dištančná medicína je využiteľná v núdzovej i intenzívnej starostlivosti, rovnako ako v starostlivosti o chronických pacientov. Medzi rozhodujúce sféry jej pôsobenia patrí diaľkové monitorovanie a diaľková terapia. Vo svete je dištančná medicína bežne využívaná a prináša viditeľné benefity pre pacientov, rovnako aj pre zdravotníkov. Na Slovensku je to však stále pomerne neznámy pojem.

Komplexné riešenie pre trvalé monitorovanie pacienta

Vzdialený monitoring v krajinách, kde sa telemedicína využíva, sa realizuje podľa individuálneho plánu merania jednotlivých pacientov. V súčasnosti sa monitoring plnohodnotne zabezpečuje prístrojmi a zariadeniami, ako je klasický a pulzný oxymeter, kontinuálny či infračervený teplomer. Tiež tlakomer, EKG holter, EKG monitor, spirometer, digitálna váha, coaguchek, glukometer. A v neposlednom rade je tiež potrebný smart náramok. Namerané hodnoty sú pomocou bluetooth technológie odosielané do prenosového centra (HUB). A odtiaľ sú privátnou zabezpečenou sieťou presúvané do dohľadového centra.

Získané dáta sú pomocou vzdialeného prístupu k dispozícii lekárom i pacientom v reálnom čase. Telemedicína v tejto podobe predstavuje komplexné riešenie pre trvalé monitorovanie pacienta na diaľku. Pričom ten zostáva v domácom prostredí. Využitie dištančnej medicíny je spojené s funkciou prijímania dát z merania zariadení na kontrolu životných funkcií pacienta. Tiež s ich analýzou kvalifikovaným zdravotníckym personálom.

Telemedicína tiež umožňuje komunikáciu medzi zdravotníckym zariadením a pacientom. Vrátane odoslania výsledkov meraní a ich analýz či uskutočnenie konzultácie s lekárom na diaľku. Zdravotnícke zariadenie pracujúce s týmto systémom má možnosť vedenia video konzultácie s pacientom. Taktiež môže zasielať odporúčania a medicínske informácie, zdieľať diagnostické, vzdelávacie a preventívne programy.

Trvalá starostlivosť na diaľku poskytovaná kvalifikovaným zdravotníckym personálom, umožňuje v prípade potreby prijať zásadné rozhodnutia. Počnúc zvýšením psychického pohodlia pacienta až po priamy dohľad nad priebehom vzdialenej starostlivosti. Telemedicína vytvára pacientovi prístup k množstvu informácií, zabezpečuje elektronickú registráciu, poskytuje výsledky testov a meraní. Predovšetkým však zaisťuje stály odborný dohľad nad zdravotným stavom pacienta bez toho, aby ten musel opustiť svoj domov.

Telemedicína v severských krajinách je štandard

Telemedicína so sebou prináša množstvo benefitov pre zdravotníkov, rovnako aj pre pacienta. Počínajúc ekonomickými výhodami až po zníženie rizika vzniku nákaz. Preukázateľný je aj pozitívny prínos vzdialeného monitoringu na dodržiavanie liečebného režimu. Tiež disciplíny pacienta so zvýšením pocitu bezpečia a znížením rizík.

V súčasnosti telemedicína rozširuje rozsah svojho pôsobenia, už sa neaplikuje len pre tradičné skupiny – deti, seniori, chronickí pacienti. V tejto náročnej situácii spojenej so šírením pandémie COVID-19 sa vo všeobecnosti využíva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj v rámci núdzového, karanténneho stavu.

Vo svete je telemedicína rozšírená a prináša viditeľné výhody. Severské európske krajiny, ako Fínsko či Nórsko, majú zdravotnú starostlivosť z oblasti telemedicíny zahrnutú do štandardných výkonov. Klasicky sa preto uhrádzajú zo strany zdravotných poisťovní a riešia sa týmto spôsobom aj zdravotné problémy ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach danej krajiny.

USA sú technologický líder v oblasti nových senzorov, využívajú Apple watch, adresné výskumné a pilotné programy. Avšak dostupnosť majú len pre vyvolených, a to z dôvodu krachu tzv. Obama Care. V rámci Európy veľký rozmach a rozvoj za posledné tri roky vidieť hlavne v Nemecku. Napríklad Berlínsky telemedinstitut je špičkou v kardiovaskulárnej sfére (implantáty a dohľad nad kardiostimulátormi). V súčasnosti asi najlepšie inštitucionálne zaistená krajina z hľadiska oblasti telemedicíny je Izrael. Napríklad Maccabi Healthcare zaručuje starostlivosť pre dva milióny pacientov. Celý komplex pomoci zahŕňa vyškolených lekárov, vyspelé technológie, vzdelávanie pacientov, telekonferencie, zdieľanie dát atď.

Podozrenie na koronavírus predmetom záujmu startupu 96point6

Diagnostika na diaľku pomerne úspešne funguje v prípade špecialistov, ktorí analyzujú výsledky vyšetrení (napríklad na CT či MRI). Lekári v tomto prípade nepotrebujú pacienta vidieť. V súčasnosti však rastie segment telemedicína aj v oblasti všeobecného lekárstva. Napríklad americká spoločnosť Teladoc momentálne zažíva na burze svoj vrchol a nie je jediná. Podobne sa darí ďalším firmám. Startup 96point6 so sídlom v americkom Seattli sa napríklad úzko špecializuje prevažne na diagnostiku ľudí, ktorí majú podozrenie na nový koronavírus.

Cieľom dištančnej medicíny je najmä obmedziť návštevy ľudí v nemocniciach a vytvoriť tak viac priestoru pre tých, ktorí potrebujú akútnu pomoc. Telemedicína je na vzostupe nielen v USA, ale aj v Číne, kde sa vyskytli prvé prípady nakazenia týmto novým vírusom.

Na infolinke prekonzultujú základné problémy

Na Slovensku je telemedicína pomerne mladá, začínajúca oblasť, ktorá naráža na finančné limity, znalosti, no aj na neprebádané oblasti v našich reáliách. Hlavným dôvodom nízkeho aplikovania telemedicínskych riešení a diaľkového monitoringu sú hlavne chýbajúce finančné zdroje v zdravotníctve. A to vzhľadom na nekategorizovanie týchto riešení pre možnosť uhrádzania daných výkonov zo strany poisťovní. To je určite škoda, pretože telemedicína je budúcnosť v poskytovaní zdravotníckych služieb. Naša populácia starne a so súčasnými personálnymi zdrojmi nie je reálna šanca poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Nový koronavírus však donútil aj slovenské zdravotníctvo správať sa efektívnejšie. Všetky zdravotné poisťovne, niektoré zatiaľ dočasne, začali preplácať výkony v rámci diagnostiky a liečby zaraďované do oblasti telemedicíny. Potešiteľné tiež je, že záujem pacientskej verejnosti o informácie týkajúce sa onemocnenia COVID-19 neustále stúpa.

Sieť zdravotníckych zariadení ProCare a Svet Zdravia napríklad zriadili infolinku, ktorá zvoní prakticky nonstop. Za prvé štyri dni túto bezplatnú službu využili stovky ľudí.

„Pracovníci na našej infolinke odkonzultujú s volajúcimi základné otázky, ktoré ich v súvislosti s koronavírusom trápia. Získajú tak správne informácie z prvej ruky. S cieľom predísť panike a zamedziť chybnému správaniu.

Chceme nielen usmerniť pacientov, aby neohlásene nenavštevovali ambulancie či pohotovosti. Zároveň aj pomáhame odbremeniť našich zdravotníkov od otázok, ktoré dokážeme zodpovedať telefonicky. O zriadení infolinky sme informovali aj hlavného hygienika SR,“ uviedol pre Startitup.sk Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia.

So zaujímavým projektom prišiel aj špecialista na umelú inteligenciu Martin Spano. Na svojej stránke zverejnil dotazník, ktorý pomôže určiť, či človek má predpoklady nákazy novým koronavírusom. Aj on však uvádza, že poskytnuté vyjadrenia sú len informatívneho charakteru a nejde o vyšetrenie.

Ľudia údajne často využívajú aj linku 112

Zdravotná poisťovňa Union má už od roku 2014 zriadenú aplikáciu Domáci doktor. Ako však podotýka hovorca poisťovne Matej Neumann, služba nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ani tieto činnosti nenahrádza. Nevyužíva totiž klinické vyšetrenie ani výsledky laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení.

„Dáva však informáciu na možnú či predpokladanú liečbu a najmä rozhodnutie, či a ako akútne treba lekára vyhľadať. Diagnostika je riešená len do tej miery, aby volajúci nezanedbal závažnejšie príznaky,“ vysvetľuje pre Startitup.sk M. Neumann.

Dodajme, že podobnú službu s názvom Dôvera linka 24 zriadila aj poisťovňa Dôvera. Momentálne je však mimo prevádzky. Poisťovňa ju spustila v roku 2017.

Lekára na telefóne majú teda k dispozícii len klienti zdravotnej poisťovne Union. Služba dostupná pre širokú verejnosť u nás zatiaľ chýba. V roku 2017 ministerstvo zdravotníctva avizovalo zriadenie služby, v rámci ktorej by lekár telefonicky radil pacientom. Oslovili sme preto jeho hovorkyňu, no v akom stave je tento projekt, sme sa nedozvedeli.

Hovorkyňa rezortu ale tvrdila, že ľudia na tieto účely často využívajú aj linku 112. Myslíme si však, že táto jej výhovorka záchranárov veľmi nepotešila. Určite by boli neradi, keby sa linka rýchlej zdravotnej pomoci zmenila na debatný krúžok povedzme o nachladnutí.

„Treba však pripomenúť, že chronické zdravotné problémy a komplikácie by si mali pacienti riešiť u svojho všeobecného lekára, ktorý má ich zdravotnú dokumentáciu. Teda aj všetky potrebné a dostupné informácie o ich zdravotnom stave. Záchranná zdravotná služba je primárne určená pre akútne zdravotné problémy,“ uviedla nakoniec Zuzana Eliášová.

Prekážkou rozvoja dištančnej medicíny na Slovensku je aj fakt, že na ňu nemáme vytvorený žiadny legislatívny rámec. A tak poisťovne nevedia takéto výkony zdravotníckym zariadeniam preplatiť. „V súčasnosti výkony dištančnej medicíny nie sú súčasťou aktuálneho katalógu výkonov,“ uvádza hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union. A tým v podstate potvrdzuje, prečo je telemedicína na Slovensku prakticky neznámy pojem.

(j.szabo@vozickar.sk)