Vozičkár a nadväzovanie nových vzťahov
KOLOTOČ MYLNÝCH PRESVEDČENÍ MÔŽE DESTABILIZOVAŤ ZAČÍNAJÚCI VZŤAH ● KAŽDÝ BY MAL MAŤ SVOJ KONÍČEK, SVOJU SFÉRU ZÁUJMOV ● SAMARITÁNKA CHCE LEN POMÁHAŤ, POMÁHAŤ, AŽ DO OMRZENIA POMÁHAŤ ● ANI ZDRAVÝ ČLOVEK NENAPÍŠE PRI PRVÝCH KONTAKTOCH – MÁM JEDNU NOHU O CENTIMETER KRATŠIU ●
Zdravotne postihnutí ľudia a vzťahy – téma hodná prinajmenšom diplomovej či dizertačnej práce z aplikovanej poradenskej psychológie. My si túto tému zúžime na jednu z viacerých podskupín telesne hendikepovaných – vozičkári a vzťahy. Nemyslite si však, že touto špecifikáciou sme už získali obsahovo ľahko uchopiteľnú tému. Stále je poriadne obsiahla. Nazrieť do nej môžeme z ohľadu vozičkára, ktorý je naň odkázaný od narodenia či útleho detstva. Alebo z pohľadu človeka, ktorý sa na vozík dostal po úraze. Ďalší pohľad na túto tému ponúka pacient, pre ktorého sa vozík stal očakávaným následkom prebiehajúcej nevyliečiteľnej choroby.
Psychológovia by určte navrhli ďalšie členenie – z pohľadu veku, pohlavia, (ne)existencie predošlého vzťahu, psychickej pripravenosti na vzťah, miery a druhu postihnutia… V tomto príspevku sa však nezamotáme do siete siahodlhého teoretizovania a hľadania každej možnej eventuality vzťahu vozičkár a jeho spoločník. V nasledujúcich riadkoch ponúkame len malé čriepky zo zložitej témy, ktoré vytvárajú mozaiku budúceho vzťahu.
Prvý krok pri nadväzovaní nových vzťahov
„Predstava, že človek s hendikepom je menejcenný, je predsudok,“ tvrdí psychiatrička Danica Caisová. „Možno predsudky začali niekde v starej Sparte, keď telesne postihnuté deti bez milosti zabíjali hneď po narodení. Iba v poslednom storočí pribudlo ľudí, ktorí žijú napriek tomu, že ich telesné zdravie nie je stopercentné. A iba posledných päťdesiat rokov takýchto ľudí vnímame ako plnohodnotných,“ vysvetľuje psychologička v jednom príspevku uverejnenom na portáli pluska.sk.
Je teda logické, že medzi dvoma zdravotne postihnutými, ale aj vo vzťahu vozičkár a zdravý človek začali v posledných desaťročiach vznikať nové sociálne väzby. A jedna zásada pri ich vzniku je najdôležitejšia – ak si hendikepovaný jedinec nepripustí, že ho niekto môže milovať takého, aký je, uberá mu to na sebavedomí. Kolotoč mylných presvedčení tak môže skomplikovať hľadanie partnera alebo narušiť už existujúci vzťah,“ upozornila psychologička Katarína Mrázová v inom príspevku na tom istom portáli.
Takže, prvý krok pri vytváraní nového vzťahu poznáme – najprv sa musí psychicky „naprogramovať“ ten, kto chce nový vzťah nadviazať. Druhým krokom je reálne hľadanie priateľa. Ponúkame tri modelové situácie s úvodným krátkym príbehom.
Ponorková choroba po nadviazaní nových vzťahov
Zaregistroval ju hneď po príchode do klubu a zaujala ho už pri prvom rozhovore. Žiadna téma jej nebola cudzia… Azda okrem športu 🙂 Dalo sa s ňou rozprávať o knihách, filme, kultúre, histórii. Aj v aktuálnej politike mala prehľad. V spoločných debatách trávili veľa času.
Keď jej Ivan pred ďalším klubovým stretnutím zavolal, po prvých vetách ostal sklamaný: „Dnes sa mi do klubu nechce. Prestanem tam asi chodiť úplne. Depresívne na mňa pôsobí to večné sťažovanie sa na choroby, bolesti, na neprajnosť osudu. Idú mi tam všetci na nervy…“ odmlčala sa o potom rýchle dodala: „Prepáč, tým som nemyslela Teba. Vážne.“
„Veď ja chodím do klubu už len kvôli Tebe,“ vyhŕklo z Ivana, až sa zarazil nad vlastnou priamočiarosťou. Chvíľu bolo trápne ticho. Prerušila ho Janka slovami:
„Mne sa tam nechce, tebe sa tam nechce… Tak načo by sme tam chodili. Vieš čo, o druhej poobede sa stretneme v čajovni.“
Azda najčastejšia forma zoznamovania sa zdravotne postihnutých jedincov je v komunite ľudí s rovnakým hendikepom. Psychológovia vidia v takom vzťahu viacero pozitív, ale upozorňujú aj na možné vzťahové riziká. Výhodou je, že obaja žijú v rovnakom „svete“. Poznajú svoje možnosti, hendikepy. Jeden druhému nemá čo vyčítať, vo vzťahu sa ani jeden necíti menejhodnotný, znevýhodnený, závislý od toho druhého.
Treba si však dávať veľký pozor na „ponorkovú chorobu“. Vozičkárom bývajúcim pod jednou strechou hrozí, že po čase si už nebudú mať čo povedať, pretože sú prakticky neustále spolu. Odborníci preto odporúčajú, aby každý z partnerov mal nejaký len svoj koníček, len svoju sféru záujmov. Ak vozičkári nebývajú spolu, nie je dobré stretávať sa každý deň, aj keď to teoreticky možné väčšinou je. V takom prípade pomôže dohodnúť si termíny „stretávok“, aby nevznikali výčitky typu – nič som dnes neurobila, lebo som čakala, že prídeš. Druhý raz rovno povedz, že nechceš byť so mnou…
Samospasiteľský syndrón
V duchu si nadával – už toľkokrát som si hovoril, že počas špičky sa týmto smerom nepoberiem. Cez túto širokú cestu a pri takom počte rútiacich sa áut s vozíkom nemám šancu. A spoliehať sa, že autá vo všetkých pruhoch zastanú, je priveľké riziko. Nooo, aspoň si poobzerám pekné „kočky“ a sem-tam sa nejaká aj pousmeje, upokojoval sám seba.
Po ďalších piatich minútach čakania pri ceste sa mu za chrbtom ozval ženský hlas – pevne sa drž, štartujeme. Až na druhej strane sa otočil. Zhora sa na neho usmievala plavovláska s veľkými tmavými slnečnými okuliarmi. Ešte krajší úsmev mala po dvojhodinovej konverzácii o všetkom možnom v neďalekom parku, keď ochotne prikývla na ďalšie stretnutie.
Vytvárať nový vzťah medzi hendikepovaným a zdravým je vždy ťažké, komplikované, zložité. A to z pohľadu obidvoch. Hendikepovaný v drvivej väčšine nemá záujem o vzťah zo súcitu, na prejavy ľútosti je citlivý. Na druhej strane, zdravý človek môže hendikepovaného spočiatku skutočne len ľutovať a snažiť sa mu byť len oporou. Ale to nevylučuje, že časom snaha pomáhať neprerastie v lásku, hovorí Danica Caisová.
Obaja teda musia vycítiť hranicu akceptovateľnosti prejavov toho druhého, aby počiatočný vzťah vôbec vznikol. Hendikepovaný musí prejavy súcitu, ľútosti do určitej miery, aspoň spočiatku, prijímať. Aj keď zároveň môže druhú stranu požiadať, aby sa takýchto prejavov zdržala, lebo sa tým nič nezmení, nezlepší. Zdravá osoba zase musí vycítiť, kde je tá hranica, kedy sú už prejavy empatie brzdiacim či dokonca iritujúcim faktorom komunikácie.
Určenie miery vzájomnej akceptácie takýchto prejavov je tak individuálne, že v tomto smere nie je možné dať žiadne presné, nemenné odporúčania. Preto len jedna rada pre vozičkára – ak stretnete samaritánku, ktorej jediným cieľom je pomáhať, pomáhať, až do omrzenia pomáhať, lepšie je taký vzťah udržať len v kamarátskej rovine. Samospasiteľský komplex vidieť v postihnutom len objekt predurčený na sústavnú starostlivosť je veľmi nebezpečný. Nielen preto, že vnucované úsilie pomáhať je ubíjajúce, ale aj preto, že tá, ktorá sa úpenlivo stará, čaká ako odmenu maximálnu oddanosť a čo najviditeľnejšie, najgýčovejšie prejavy náklonnosti a vďačnosti.
Internetový zoznamovací portál pre nadviazanie nových vzťahov
„Prosím, prosííím, poraď mi, čo mu mám napísať, keď sa chce stretnúť a ešte nevie, že som na vozíku,“ znel prosebný hlas v Milkinom telefóne.
„Ty si s ním píšeš pol roka a ešte si mu to nenapísala?“ reagovala otázkou Milka.
„Nieee! Na začiatku sa mi zdalo zbytočné mu to vešať na nos a potom som nevedela, ako mu to napísať,“ vysvetľovala Jarka.
„Ako, ako? Úplne normálne. Napíš – budem ťa čakať na autobusovej stanici. Poznávacie znamenie – pekná dievčina na invalidnom vozíku.“
„Ale čo ak kvôli tomu nepríde? A ja som sa už do neho asi zaľúbila…“
Nadväzovanie vzťahov prostredníctvom elektronickej komunikácie má svoje úskalia bez ohľadu na to, či ide o zdravú alebo hendikepovanú osobu. Po akom čase, po koľkej prijatej elektronickej pošte je už ten správny čas na prezradenie citlivých osobných informácií či poslanie fotografie? Na takéto a im podobné otázky jednoznačnú odpoveď nikde nenájdete. A zaregistrovať presný moment, kedy už bežná internetová komunikácia prerastá do vzťahovej podoby, je takmer nepostrehnuteľné.
Vozičkár má navyše problém vystihnúť ten správny čas, kedy písať o tak intímnej skutočnosti ako je jeho hendikep. Úplne na začiatku internetovej komunikácie je to takmer nenáležité. Veď ani zdravý človek povedzme pri prvej debate o premiére nového filmu nenapíše – hlavný hrdina sa mi páčil. A ja mám jednu nohu o centimeter kratšiu. Príliš neskorá informácia o hendikepe už ale môže byť vnímaná ako zatajovanie podstatnej skutočnosti.
Ak sa chcete takýmto nejasnostiam, problémom vyhnúť, otvorte si portál Magazín pre nezadaných (http://topky.singles/). Medzi ponukou tematických zoznamiek je aj Zoznamka pre zdravotne postihnutých (http://topky.singles/clanky/portfolio/zoznamka-pre-zdravotne-postihnutych/). Pri hľadaní partnera môžete použiť ako kritérium aj druh zdravotného postihnutia alebo choroby. Dokonca zoznámiť sa môžete so zdravotne postihnutými z celého sveta, pretože portál je prepojený s podobnými stránkami v zahraničí.
(Napíšte nám svoj príbeh, svoju skúsenosť pri zoznamovaní sa na vozíku. Podeľte sa s návštevníkmi portálu vozičkár.sk s tými správnymi krokmi, rozhodnutiami, varujte ich pred prešľapmi, omylmi, ktoré dnes ľutujete. Vaše príspevky radi uverejníme.)
*****
Zámerne sme sa v tomto príspevku vyhýbali spojeniu partnerský vzťah, pretože by to v mysli niektorých (mnohých?) čitateľov automaticky evokovalo synonymum – sexuálny vzťah. To je však už iná téma, to už je možná nadstavba, vyšší „level“ mnohých nových vzťahov, ktorá si zaslúži samostatný priestor.
Ďalšie články z tejto kategórie:
