Boj s koronavírusom musí aj rehabilitácia zvládať s nevyhnutnými výkonmi
Jednu komunitu pacientov a klientov koronakríza postihla neprimerane vážne.
V marci až 90 percent oslovených uviedlo zhoršenú úroveň starostlivosti.
Výsledkom vynútenej nečinnosti zrejme bude operačný zákrok v oblasti bedier.
Aj liečebná rehabilitácia zrejme bude musieť mať niektoré výkony ako nevyhnutné.
Boj s koronavírusom sa v prvej etape vo väčšine európskych krajinách pomaly končí. A začínajú sa zratúvať škody, na úrovni štátu, neziskového sektora i jednotlivcov. Slovensko, tak ako špičkovo zvládlo pandémiu, hlboko sa prepadlo v ekonomickej oblasti. Neziskové organizácie a jednotlivci si vzájomne znovu začínajú voči sebe budovať dôveru. Jednu komunitu pacientov a klientov však koronakríza postihla neprimerane vážne. Na mysli máme ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Cvičenie bez odborného dohľadu nemusí byť účinné
Keď sa v prvej polovici marca postupne pozatvárali zdravotnícke zariadenia¸ mnohí ľudia so špecifickými potrebami sa dostali do zložitej situácie. Väčšina z nich zo dňa na deň prerušila poberanie rehabilitačných služieb. Rovnako dopadli aj tí, ktorí boj so závažným onemocnením zvládali len vďaka využívaniu služieb súkromných rehabilitačných centier.
Podľa prieskumu, ktorý zorganizovala Aliancia pre individualizovanú podporu (ČR), v marci až 90 percent oslovených uviedlo zhoršenú úroveň starostlivosti. V máji na túto otázku rovnako odpovedalo 83 percent tých istých respondentov. Neznamená to však, že by sa siedmim percentám úroveň rehabilitácie zlepšila. Oni sa len s novou situáciou stotožnili alebo prijali vlastné núdzové riešenie inak zložitej situácie. Z tohto pohľadu boj s koronou žiadnu pozitívnu zmenu nezaznamenal.
Aj na Slovensku drvivá väčšina ľudí s trvale poškodeným zdravím uvádzali zhoršenie zdravotného stavu. A to kvôli chýbajúcej rehabilitácii, ktorá často nahrádza operačný zákrok. To je aj prípad Júlie z Ružomberka. Na pohyb používajúca invalidný vozík chodila minimálne raz týždenne cvičiť do Ústrednej vojenskej nemocnice.
Po prerušení poskytovania týchto služieb nebola sama schopná cvičiť, pretože zvláda len cviky v predstave, maximálne s dopomocou. Výsledkom tejto vynútenej nečinnosti v jej prípade zrejme bude operačný zákrok v oblasti bedier. Toho sa však Júlia značne obáva.
Zdravotný stav sa mnohým zhoršil
Celkom 346-tisíc osôb je v Česku odkázaných v určitých situáciách na pomoc inej osoby. Približne 130-tisíc z nich je na pomoc odkázaných úplne alebo takmer úplne. A tým všetkým sa zdravotný stav zhoršil. A ešte jedna poznámka – ich počet je výrazne vyšší ako celkový počet ľudí, ktorí na COVID-19 v Česku onemocneli. A z tohto pohľadu má boj s týmto onemocnením v prípade ľudí s ŤZP značne tragické následky.
Boj s pandémiou vyžaduje vytvárať kategórie
Napriek tomu, že zdravotnícke služby sa postupne obnovujú, rehabilitácia v plnom režime vo viacerých zdravotníckych zariadeniach stále nefunguje. Súvisí to so skutočnosťou, že rehabilitačný pracovník má s pacientom dlhodobo bezprostredný kontakt. A v takom prípade vyhlásenie o nevycestovaní do zahraničia v posledných dňoch nie je dostatočné. Hlavne v súvislosti s tým, že boj s pandémiou má snahu naberať celo únijnú podobu. Takže cesty po krajinách EÚ sa nikde nezaznamenávajú.
Absenciou pravidelnej rehabilitácie sa naďalej zhoršuje zdravotný stav ľudí s ťažkým zdravotným hendikepom. A to možno pociťovať aj v súkromnej sfére. Niektoré zariadenia svoju činnosť ešte neobnovili, iné ju poskytujú v zmenenom režime, pretože boj s koronavírusom sa ešte neskončil. Jedni očakávajú nástup druhej, možno aj tretej vlny pandémie. Iní zase považujú koexistenciu s COVID-19 za nový trvalý spoločenský jav.
V súvislosti s očakávanými zmenami pandemickej situácie je nutné aspoň niektoré rehabilitačné výkony zaradiť medzi nevyhnutné. Ide hlavne o tie, absencia ktorých objektívne zhoršuje celkový zdravotný stav. Taktiež je potrebné do budúcna vytvoriť taký systém rehabilitačnej starostlivosti, aby sme zvládli objektívne vytvoriť jednotlivé kategórie pacientov a klientov. Je predsa signifikantné, či cvičenec dokáže hoci aj s dopomocou vyliezť po rebríku alebo sa k nemu len postaviť.
Bez týchto opatrení nám v budúcnosti bude počet pacientov s trvalými zdravotnými onemocneniami klesať. Avšak vinou ich úmrtí. Takže počet odvrátiteľných úmrtí bude na Slovensku stúpať. A takýmto štatistikám musíme predchádzať, lebo sú v 21. storočí zlou vizitkou starostlivosti o ľudí s ťažkým zdravotným postihom.
(j.szabo@vozickar.sk)
