Marek Machata hocˊ je mladý, už pätnásť rokov pomáha iným rovnako osudom skúšaným
Jedným z nových členov Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím (za mimovládne organizácie) sa stal Marek Machata (34) z Bratislavy. Napriek tomu, že je od narodenia ťažko zdravotne postihnutý, je mimoriadne aktívny. Vyštudoval psychológiu a právo, má tiež dizertačnú skúšku v odbore masmediálne štúdiá. Rovnako aj svoju prácu delí na tri oblasti. Pôsobí ako projektový manažér vo viacerých občianskych združeniach. V procese poradenstva pracuje ako psychológ, motivátor a kouč. A navyše je aj hercom v Divadle bez zábran pri Malej scéne STU, kde sa po javisku pohybuje na vozíku.
Marek Machata žije samostatne v Bratislave na Trnávke, v rovnakej štvrti žijú aj jeho rodičia. Má dvoch mladších súrodencov.
- Takže úvodné mini curriculum vitae máme za sebou. Predsa len, povedzte nám niečo viac o svojich „ranných“ aktivitách, ktorými ste si dláždili cestičku k terajšej profesijnej orientácii?
– Mám detskú mozgovú obrnu, spastickú kvadruparézu, používam barly a mechanický vozík. Obdobie od škôlky po maturitu som strávil prevažne medzi deckami s postihnutím na Mokrohájskej. Hneď po maturite som sa začal venovať práci v občianskych združeniach, ktoré pomáhajú ľuďom s postihnutím. Už to trvá 15 rokov Istý čas som dokonca pracoval ako úradník – posudkár na miestnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Byť na druhej strane stola a zistiť, ako funguje systém, bola zaujímavá skúsenosť. Rok som pracoval aj ako motivátor projektu PARALELA, kde som pomáhal klientom po úraze vrátiť sa do života. Dva roky som tiež pôsobil v Rade ministra školstva s orientáciou na potreby študentov so znevýhodnením. Dá sa povedať, že s ľuďmi s postihnutím a pre nich robím celý život.
-
Marek Machata: „Čím skôr fungovať čo najviac samostatne“
- Do ktorých oblastí v súčasnosti smerujete svoje pracovné aktivity?
– Momentálne pôsobím v troch združeniach. Šport bez bariér podporuje mladých talentovaných športovcov. Združenie Pomoc človeku sa venuje vzdelávaniu. Jeho prvý projekt sa týka extrémizmu a radikalizmu práve na nás, zdravotne postihnutých. A s Imobiliom staviame na Dlhých dieloch v Bratislave vzdelávacie, rehabilitačné a výskumné centrum pre ľudí s postihnutím. A neskôr sa v ňom chceme venovať aj start-upom s touto tematikou.
- Vraveli ste, že prakticky celý život ste v kontakte s ľuďmi so zdravotným postihnutím a pracujete v prospech nich. Zdravotne znevýhodnených ľudí kvári mnoho vecí, ktoré im popri zdravotnom deficite sťažujú život. Bude preto ťažké v skratke odpovedať na našu otázku, lebo nemáte priestor na vymenovanie všetkých bariér. Predsa len, ktoré problémy zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku považujete za najzásadnejšie?
– Či už človek žije s postihnutím od narodenia alebo sa musí vyrovnať s následkami úrazu, relapsom určitých ochorení, vždy potrebuje hlavne čím skôr začať fungovať čo najviac samostatne. Tak dobre a kvalitne, ako sa len dá. A toto je na Slovensku dosť výrazný problém. Podľa štatistík u nás pracuje len tretina ľudí s postihnutím, kým priemerne v Európskej únii pracuje približne polovica ľudí so zdravotným znevýhodnením. Nie je predsa únosné, aby si dve tretiny ľudí nevedelo alebo, priznajme, nechcelo nájsť zamestnanie. Rovnako treba omnoho zlepšiť prístup k informáciám a vzdelaniu, aby ľudia boli na trhu práce viac konkurencieschopní. Zásadný problém vidím aj v bariérovosti prostredia, dopravy, verejných inštitúcii. A samozrejme sú tu aj legislatívne bariéry, ktoré je možné riešiť jedine na úrovni Národnej rady SR.
-
Dobrú pracovnú ponuku netreba odmietať, aj keď…
- Aké bariéry, na ktoré zdravotne postihnutí najčastejšie narážajú, by sa dali odstrániť pri jestvujúcom legislatívnom stave? Kto a čo by mal pre ich odstránenie urobiť?
– Najlepšie na vašu otázku zodpovie realita, konkrétny príklad zo života. Roky sa často stretávame s problémom naviazania osobnej asistencie na príjem užívateľa. Predstavte si človeka, ktorý pracuje za počítačom, napríklad ako operátor call centra alebo programátor. Svoju prácu bez problémov zvláda, ale potrebuje asistenta na cestu do práce a z práce. Ak však začne pracovať, príde o určitú časť príspevku na asistenciu, respektíve o celý peňažný príspevok. Je to nezmysel, ktorý dostáva ľudí s postihnutím do pasce, prípadne ich núti sedieť doma a nepracovať vôbec. Toto považujem za nutné upraviť tak, aby sme nediskriminovali aktívnych ľudí s postihnutím krátením príspevku. Nakoniec, aj pre mnohých asistentov je to práca na polovičný či celý úväzok. Ak prídu o prácu, čo s nimi? Napriek tomu, vždy hovorím ľuďom, že ak je to dobrá pracovná ponuka, ktorá ich baví, nech to radšej risknú a idú pracovať.
- Na Slovensku je jeden zásadný problém – niekedy je legislatíva dobre nastavená, no jednoducho sa zo strany štátu nedodržiava…
– To máte pravdu. Ak hovoríme o zachovaní dnes platných zákonov bez zmien či doplnení, potom je problémom napríklad dôslednejšie dodržiavanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vo všeobecnosti, dodržiavanie zákonov, alebo ich výklad považujem za dosť slabé – a trpí tým najmä občan.
-
Témou rozhovorov bude aj dodržiavanie Dohovoru
- V kontexte s predošlými odpoveďami, s akým predsavzatiami a s akými prioritami „vstupuje“ Marek Machata do Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím?
– Ako som už povedal, prioritou je urobiť všetko pre to, aby sa zlepšil prístup k informáciám, vzdelávaniu, k práci, aby sa zlepšila doprava a odstránili priestorové bariéry. Ak človek študuje a pracuje, je aj sociálne začlenený, aj ekonomicky aktívny. Okrem toho, že sa stretáva s ľuďmi, buduje si vzťahy a niečo vytvára a robí. Ale tiež platí dane, odvody, viac kupuje, spotrebuje, zamestnáva seba či dokonca druhých. Jednoducho do spoločnosti prispieva rôznymi spôsobmi. Človek bez zamestnania a vzdelania sa stáva postupne stále viac závislým na druhých. Jeho sociálne a pracovné návyky klesajú, často prichádza depresia či pocit zbytočnosti. Takéto nastavenie potrebujeme zmeniť. Možno to vyznie paradoxne, ale chcem, aby zdravotne postihnutí boli čo najmenej odkázaní na štát. Chcem, aby vyšli von a začali žiť nezávislý život a napĺňať svoj potenciál. Konečne
- Viete už, aký program, aké aktivity bude mať váš Výbor do konca roka?
– Úplne presne nie. Predpokladám však, že po prvom zasadnutí nového Výboru budeme začlenení do pracovných skupín či komisii, v ktorých budeme priebežne pracovať. Určite plánujem absolvovať pracovné stretnutia s ľuďmi z rôznych rezortov, ktoré majú vplyv na praktický život ľudí s postihnutím. Témou rozhovorov bude nepochybne aj dodržiavanie spomínaného Dohovoru. Keďže som členom Výboru za mimovládne organizácie, v rámci možností chcem komunikovať a zbierať podnety aj od mimovládnych organizácií.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/zvysenie-penaznych-prispevkov/
https://www.vozickar.info/opatrovatelia-maju-na-stat-tazke-srdce/