Bojové umenie vo vozíku je čoraz populárnejšie

Viaceré športy, ak ich „robia“ zdraví, vnímame úplne v poriadku. Ich vozičkársku podobu už zaraďujeme do kategórie netradičných adrenalínových športov. V minulosti sme takto predstavili paraskateboarding, paratriatlon či pararagby.

Tentokrát sa zameriame na skupinu športov, ktorú „schováva“ spoločné pomenovanie – bojové umenie. Viaceré športy zaradené do tejto kategórie s obľubou vo vozíku cvičia, čo je takmer prirodzené, v Japonsku. Jednotlivé športy bojového umenia však majú vo vozičkárskej podobe veľkú obľubu aj v USA. „Za veľkou mlákou“ dokonca vznikla Asociácia bojového umenia na invalidnom vozíku.

■ Najčastejšie sa vo vozíku cvičí karate a taekwondo

Paul Brailer, jeden z najznámejších propagátorov bojových umení vo vozíku tvrdí, že ich štúdium pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím uvedomiť si, že sú schopnejší ako si o sebe myslia. Často spomína aj svoj príbeh o tom, ako bojové umenie ovplyvnilo jeho život. Odmala chcel byť ako Bruce Lee – kopmi, údermi, premetmi vzduchom bojovať za spravodlivosť v akejkoľvek situácii. Malo to však jednu chybu. Paul sa narodil so svalovou dystrofiou, takže o ceste bojovníka mohol vo vozíku len snívať.

„Môj život sa zásadne zmenil po stretnutí s Heidiom Rudibaughom, inštruktorom karate v Barbertone, štát Ohio. Vtedy som mal tridsať rokov. Pozval ma na jednu hodinu do telocvične a tam som zistil, že bojové umenie môžem cvičiť aj vo vozíku,“ spomína Paul Brailer.

Paul sa vracia k chvíli, kedy sa ho bojové umenie prvý raz „dotklo“. A okamžite začal napĺňať svoj detský sen. Samozrejme, v mierne modifikovanej podobe. Paul vyskúšal mnohé športy zaradené do kategórie bojové umenie. Niektoré sa dali upraviť do podoby použiteľnej v invalidnom vozíku, iné nie. Dnes má Paul Brailer čierny pás v taekwondo. A tiež svoju vlastnú neziskovú organizáciu Criptaedo, ktorú vytvoril, aby učil ľudí so zdravotným postihnutím niektoré bojové umenie.

■ Psychicky odolnejší, vyrovnanejší, duševne zdravší

Karate a taekwondo sú športy zaradené medzi bojové umenie, ktoré najčastejšie trénujú ľudia v invalidných vozíkoch. Avšak každý iný šport, ak nájdete ochotného inštruktora, možno prispôsobiť pre cvičenie vo vozíku. Preto v USA nájdete široké spektrum prispôsobených športov – od meditatívneho čchichi až po zmiešané bojové umenie, pri ktorom je povolený plný kontakt.

A dôvody prečo sa človek na invalidnom vozíku rozhodne venovať takému športu? Sú rozmanité. Niektorí, rovnako ako Paul Brailer, proste majú radi kontaktné športy. Iní takéto športové aktivity majú na programe dňa ako fitness a dobrý tréning. Je to pre nich zmysluplnejšia činnosť ako každodenné nudné cvičenie. Ešte je tu skupina „prinútených“ športovcov, ktorí sa v minulosti stali obeťou fyzického útoku. Trénujú, aby sa v budúcnosti dokázali proti takýmto atakom brániť aj vo vozíku. A prax ukazuje, že sa skutočne aj ubránia.

Bez ohľadu na to, čo každého jednotlivca primälo osvojiť si niektoré bojové umenie, všetkým poskytuje nielen zdravotné benefity. O týchto prevažne „východných“ športoch je známe, že rovnako ako fyzický tréning je dôležitá mentálna vyrovnanosť. Tá sa v rámci tréningov vytvára rôznymi formami meditačných postupov. Cvičenec vo vozíku je teda psychicky odolnejší, vyrovnanejší, duševne zdravší.

Na paraolympiáde Tokio 2020 nové bojové umenie

Veľkým prínosom pre popularizáciu bojových umení vo vozíku boli aktivity Číňana Zibin Guoa, profesora lekárskej antropológie na univerzite v americkom meste Chattanooga (štát Tennessee). Mnoho rokov praktizuje pomalé, jemné a meditatívne bojové umenie taichi. Na požiadanie vedenia univerzity v spolupráci s miestnou rehabilitačnou nemocnicou vyvinul program taichi pre ľudí na invalidnom vozíku. Skladá sa z 13 namiesto tradičných 26 pohybov.

„Najdôležitejšie na tomto upravenom programe je, že invalidný vozík je neoddeliteľnou súčasťou pohybu. Rovnako  ako napríklad korčule pri krasokorčuľovaní,“ hovorí Guo o novej podobe taichi.

Svojím novým programom oslovil Čínsku federáciu zdravotne postihnutých. Jej vedenie ho zaradilo do svojho oficiálneho programu a taichi na invalidnom vozíku sa cvičí ako bojové umenie vo všetkých provinciách veľkej Číny. Taichi bolo dokonca súčasťou otváracieho programu paralympijských hier Peking 2008.

Prvé a zatiaľ jediné bojové umenie na paralympijských hrách je džudo. Prvý raz bolo zaradené do programu v Soule 1988 pre mužov a v Aténach 2004 pribudli aj ženské kategórie. V tejto disciplíne súťažia parašportovci so zrakovým postihnutím. V Tokiu 2020 do programu hier pod olympijskými kruhmi pribudne nové bojové umenie – parataekwondo pre športovcov v celej škále kategórií zdravotných postihnutí.

Zdroj: New mobility

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

Najjužnejší cíp Európy „obsadili“ handbikeri

Vodný park, ktorý nikdy nezmenil svojho majiteľa

Jedinečné podujatie aj tohto roku, príprava je v plnom prúde

Jan Matoušek: „Zranenie mi viac dalo, ako vzalo“