Porozumenie, vzťah a láska sa rodia bez ohľadu na kvalitu zdravotného stavu
Napriek telesnému postihnutiu vrátiť sa k pôvodnému sebavedomiu a sile.
Z ničoho nič sa veľmi zľakla, že si nikdy nenájde priateľa a nepocíti lásku.
Porovnávanie erotických návykov pred úrazom a po ňom vyvoláva depresie.
Prepadnutie do veľkej beznádeje je hrozbou, že sa z nej človek nevyhrabe.
V každom vzťahu je dôležité robiť všetko pre to, aby dvojica neupadla do stereotypu, vzájomne sa neodcudzila. Nemenej dôležité je to v prípade, ak jeden z partnerov je zdravotne znevýhodnený, sediaci v invalidnom vozíku. V takom prípade sa stáva, čo je najväčšie nešťastie, že sa láska vytratí a nahradí ju vzťah pacient(ka) a ošetrovateľ(ka). Upozorňuje na to Regan Linton v príspevku Ako udržať plameň lásky, ktorý uverejnilo internetové médium New mobility.
Navzájom sú rovnoprávni, obaja majú šťastie na dobrého partnera
Samozrejme, najprv ponúkol svoj vlastný životný príbeh. Úraz utrpel pred 18 rokmi ako 20-ročný mladík. Po zrážke na motorke si prešiel viacerými štádiami – odmietanie následkov úrazu, obviňovanie iných za spôsobenú tragédiu, alkoholizmus. Tieto negatívne stavy boli chvíľami nahrádzané pozitívnymi prejavmi. A tie naberali na sile. Až nakoniec sila osobnosti mladého muža zvíťazila na celej čiare. A Regan Linton sa stal mladým zodpovedným mužom. Dnes priznáva, že všetko dobré v živote dosiahol až sediac v invalidnom vozíku. A k tomu patrí aj láska, ktorá ho obklopuje.
Ako tvrdí, všetci máme potenciál, so správnou podporou, prejsť napriek telesnému hendikepu späť k pôvodnému sebavedomiu a sile. Negatívne emócie nesmú poprieť naše právo byť ľudskými bytosťami s možnosťou milovať a byť milovaný. Preto ho poburuje, keď mu niekto hovorí, aké má šťastie, lebo má krásnu ženu, ktorá ho miluje. Regan Linton oponuje – sme vzájomne rovnoprávni, obaja máme šťastie na dobrého partnera. Láska je prítomná u oboch.
Existuje viacero spôsobov, ako môžeme upadnúť do sebaľútosti zo svojho telesného postihnutia, hovorí Regan Linton. Môže to byť častá fyzická bolesť, ktorá človeka zmení alebo postupné obmedzenia, ktoré ho nakoniec doženú. Dokonca aj záležitosti, ktoré sa javia ako problém hlavy – odmietnutie, sklamanie, rozchod – sa môžu prejaviť ako negatívny fyzický pocit. A nad tým všetkým môže zvíťaziť len láska.
Priateľ sa správal skôr ako opatrovateľ, no láska má inú podobu
Regan Linton potom začal približovať pocity svojich veľmi dobrých priateľov pri ich boji s rôznymi srdcovými záležitosťami. Emily Yates zo škótskeho Glasgowa, ktorá prekonala detskú mozgovú obrnu, by o citovom dozrievaní a vzťahoch mohla veľa rozprávať. Miluje cestovanie, mačky, má rada exotické jedlá a farbenie svojich vlasov na ružovo. Ako mnohí ľudia so zdravotným postihnutím, aj ona zápasila s prvými prejavmi vlastnej sexuality. Láska ju veru poriadne popreháňala.
„Spomínam si, že raz, keď som mala asi 14 rokov, som ležala celá vystrašená v posteli. Z ničoho nič som sa veľmi zľakla, že nikdy si nenájdem priateľa a nepocítim, čo je to láska. Nebudem sa milovať, lebo som imobilná,“ Emily spomína na chvíle úzkosti, ktoré sa jej určité obdobie vracali.
Ako sa Regan Linton od nej dozvedel, prvý sexuálny zážitok mala vo veku 24 rokov. Jej priateľ sa k nej však správal skôr ako opatrovateľ a to ich láska neprežila. Narušilo to jej sebavedomie a hrdosť na vlastnú identitu. Určitý čas preto vlastnú sexualitu zanedbávala a odsúvala do úzadia. Ako prezradil Regan Linton, dnes už je všetko v poriadku a Emily Yates žije v šťastnom partnerskom zväzku, všade okolo nich je vzájomná láska.
Zrodili sa problémy so sexualitou
A teraz iný príbeh, v ktorom Regan Linton približuje osud svojho kamaráta Stewarta Tuckeho Lundyho z Denveru (USA). Od mala bol veľkým obdivovateľom potápania. V dospelosti sa venoval hĺbkovému potápaniu. Osudným sa mu stalo rekreačné ponorenie sa do pobrežných vôd, na čo sa dal nahovoriť od svojich priateľov. Zrejme podcenil situáciu a nesledoval údaje na displeji. Došiel mu kyslík vo chvíli, keď sa zamotal v nejakom podvodnom kroví. Na breh ho vytiahli v bezvedomí.
Stewart niekoľko dní bojoval o život. Lekári ho nakoniec zachránili, ale od pása dole ostal ochrnutý. Po návrate domov, ako popisuje Regan Linton, sa veľmi rýchlo so svojím hendikepom vyrovnal. Jediným jeho problémom je sexualita. Ako sám tvrdí, tá sa nanovo vyvíjala.
Pravdou však je niečo iné. Stewart sa akosi priveľa pozoruje a porovnáva svoj stav pred úrazom a po ňom. V minulosti nemal žiadne problémy pri milovaní, dnes má veľké zábrany. A to už nehovoríme o takom cite ako je láska, tá akosi neprichádza. Stewart je presvedčený, že sa nemôže porovnávať so zdatnými milovníkmi.
Jeho psychológ mu však vysvetľuje, že vinníka svojich problémov nemôže hľadať vo svojom okolí. Sú len v jeho hlave. Musí prestať myslieť na to, čo bolo a musí sa sústrediť len na prítomnosť. A ak minulosť porazí, všetko sa na dobré obráti. Časom sa aj láska vráti a Stewarta opätovne opantá.
Zasekol sa a zanevrel na okolie
Pre Amira Ramireza z New Yorku (USA) sa stresovým momentom stal rozvod. Do invalidného vozíka ho posadilo ruské koleso. Amir z neho vypadol ešte ako dospievajúce dieťa. Ako mladík sa veľmi hanbil, keď sa mu niekto pozeral na nohy. Boli vychudnuté, zovšadiaľ mu trčali kosti. Postupne sa z týchto stavov dostal. Aj vďaka špeciálnym cvikom, ktorými posilňoval dolné končatiny.
Regan Lintom sa s ním spoznal na jednej kultúrnej akcii. V tom čase bol Amir ženatý a Lily bola jeho veľkou oporou. Často chodievali spolu na akcie organizované pre ľudí so špecifickými potrebami. Tento pár však nezvládol prvú vážnu manželskú krízu. Lily mu po prevalení jej nevery počas hádky vmietla do tváre veľmi zlé veci. Vraj je nanič milenec, nemá z neho žiadny úžitok ani pôžitok… A láska sa už (z jej strany) dávno odsťahovala.
A Amir sa zasekol. Úplne. Okamžite požiadal o rozvod, odišiel z domu a zo dňa ostal sám. Na niekoľko hodín denne, ráno a večer, mal objednanú opatrovateľskú službu, vonku prakticky nechodil. Celý život sa mu zrútil do jednej veľkej čiernej diery a nikto nevedel, ako sa z nej vymoce. A bude chcieť vôbec zabojovať?
Aj stránky s erotickým obsahom vedia liečiť
Ako sa vymotať z krízovej situácie je zložité a individuálne, tvrdí Regan Linton. Aj keď odbornú psychologickú pomoc nezaznáva, predsa len sa viac prikláňa k svojpomoci. Hlavne v počiatočnom štádiu. Jednému pomôže vyžalovať sa kamarátovi, druhého zase podrží internet, rôzne internetové komunity a sociálne siete.
Mozog je jedným z najsilnejších sexuálnych orgánov a erotické poviedky, obrázky sú mimoriadne efektívne pri získavaní vnútorného pokoja. Je dosť literárnych talentov, ktorí na internete ponúkajú svoju tvorbu a tým umožňujú znovu obnoviť erotický život ľuďom v kríze. Treba si len správne vybrať, čo budete čítať, pozerať, aby to nebola čistá pornografia. Tá totiž nelieči.
Druhou možnosťou, ako uvádza Regan Linton, je vyhľadávanie webových stránok s erotickým obsahom. Môžu to byť články na rôzne erotické témy – všeobecná problematika, homosexualita, heterosexualita, lesbizmus, gejovia atď. Mnohé stránky umožňujú na tieto témy uverejňovať komentáre či rozsahom limitované poznámky.
Hlavne v zahraničí je viacero sociálnych médií, ktoré sa venujú sexualite osôb s trvalo poškodeným zdravím. Uverejňujú príspevky na túto tému, často aj s postrehmi ľudí z danej komunity. Ničím výnimočným nie je uverejňovanie erotických poviedok, aj od návštevníkov týchto médií. Samozrejme na základe pravidiel, ktoré stanovuje správca danej stránky.
Veľmi obľúbenou formou písomného erotického kontaktu je chatovanie. Je mnoho „izieb“, kde je niečo také, ako pripomína Regan Linton, v presne stanovenej podobe povolené. Potrebné je však vedieť, aké sú konkrétne hranice, po ktoré je daná osoba ochotná ísť. Navyše, treba rešpektovať, ak sa niekto rozhodne z rôznych dôvodov odísť inde (Snapchat, e-mail).
Možností využitia „samoliečiteľských“ postupov po prežití krízového stavu je niekoľko. Každá má svoje pozitíva, prináša však aj určité riziká. A pokiaľ žiadny druh individuálnej terapie nie je akceptovateľný, ešte stále je v hre klasika – odborná psychoterapia. Už aj v našich zemepisných šírkach je to pomoc, za ktorú sa prestávame hanbiť.
(j.szabo@vozickar.sk)