Zdravý životný štýl z pohľadu niekdajšieho zásadného odporcu sociálnych médií

Možnosti kontaktovania sa ľudí, ktorí kvôli úrazu či onemocneniu skončili na invalidnom vozíku, boli pred 20 rokmi značne obmedzené. V USA to bolo hlavne periodikum New mobility a fórum Care Cure spoločnosti Rutgers. Dnes len YouTube pri rýchlom vyhľadávaní ponúka stovky, ak nie tisícky videí, od domácich až po profesionálne, na túto tému. Pozrieť a vypočuť si môžete súkromné príbehy, rady, odporúčania, ale aj tematické seriály a kanály na tému zdravotného postihnutia. Pritom, aby človek dosiahol významný úspech, vôbec nie je potrebná dlhodobá práca v danej oblasti. Túto skutočnosť môže ochotne potvrdiť aj neúplný paraplegik (L2) Richard Corbett (31).

Po zistení, že jeho kanál Wheels2Walking vysielaný na YouTube získal cenu Shorty Award, nemohol skrývať veľké prekvapenie. Tri roky pred udelením ocenenia za najvýraznejšiu propagáciu zdravého životného štýlu a wellness nemal žiadny účet na sociálnych sieťach. V skutočnosti Richard Corbett nechcel existovať online na žiadnej platforme, chcel byť proste neviditeľný. A to už je silný príbeh, ktorý si zaslúži verejné „grilovanie“ s vopred zrejmým pozitívnym záverom.

Najmilší synovec a najlepší strýko znovu spolu

Prvých sedem rokov po úraze v roku 2010 Corbett prežíval mimoriadne dramaticky. Zlé a ťažké obdobia sa striedali s krátkymi pozitívnymi chvíľami. Musel sa vyrovnať s častými depresiami, nekomunikoval s tými, ktorí mu chceli pomáhať, býval podráždený, neraz aj agresívny. Dokonca sa nevyhol drogovej závislosti od opiátov.

Všetko sa začalo postupne meniť v roku 2017, keď k nemu na dlhšiu návštevu prišiel Patrick, jeho najmilší synovec. Richard Corbett sa v prvom rade zmenil povahovo. Z podráždeného a uzavretého chlapíka sa stal milý strýko, ktorý bol za každú zábavu. Patrick ho „ukecal“, aby spolu natáčali zábavné i poučné videá. V tom čase ich umiestňovali na Instagrame, aby Patrickova mama vedela, ako jej syn (u strýka) žije a ako sa mu darí.

Po odchode synovca Corbett pokračoval v natáčaní videí, pretože pochopil zmysel tejto práce. Keď už návštevníkov jeho instagramového účtu bolo priveľa a množili sa aj pozitívne reakcie na kvalitu videí, Corbett pristúpil k zásadnému rozhodnutiu. Po dlhšom zvažovaní si na YouTube vytvoril kanál Wheels2walking.

Pri natáčaní a spracovávaní videí začal spolupracovať s Andrewom Deitschovom. Ich prvé stretnutie bolo veľmi zaujímavé, Corbett bol hosťom Deitschovho podcastu. „Počas prvého rozhovoru, ktorý som mal s Andrewom, som sa verejne rozhovoril o svojom zdravotnom postihnutí, ale aj o svojej minulosti spojenej s drogovou závislosťou,“ priznal sa Richard a pokračoval: „Je to príbeh, ktorý som dovtedy ešte nikomu nepovedal. A bolo to z mojej strany závažné rozhodnutie. Keď som priblížil svoj uhol zdieľania života, pochopil som, že už mám spôsob ako svoju osobnú skúsenosť odovzdať iným.“

Dodal, že prvé stretnutie s Andrewom malo ešte jeden rozmer. Jeho nový partner si v tom čase hľadal nový podnájom. A keďže Richard má veľký byt, ponúkol Andrewovi jednu izbu. Dnes sa smeje, že to bol jeho prvý a zatiaľ jediný úplatok.

Rozšírenie partnerstva s inými subjektmi

Obaja svojmu kanálu na YouTube venujú všetok svoj pracovný čas. Okrem klasického kanála prevádzkujú aj podcast Wheels2Walking. Naživo na ňom vysielajú zaujímavé videá, majú tiež viacero populárnych účtov na sociálnych sieťach. Od tých najlepších sa učili, ako spracovávať čo najkvalitnejšie videá. Oplatilo sa, po krátkom čase sa zvýšil počet návštevníkov ich stránky i množstvo predplatiteľov.

„Keďže vlastníme viacero stránok, odkazy na ne robíme aj pomocou hashtagov a krížovej propagácie. Napríklad, konkrétne video na YouTube sme týždeň, dva pred uverejnením propagovali na Facebooku, následne na Instagrame. A zrazu sme mali videá, ktoré sa stali virálnymi, a zaznamenali až 1,7 miliónov otvorení,“ hovoril o jednom pracovnom postupe Richard Corbett.

Spolu s Andrewom sa snažia o rozšírenie partnerstva s inými subjektmi, ale vždy pri zachovaní vlastných prvotných zámerov. A tie súvisia s prácou v prospech ľudí s trvalými telesnými hendikepmi. Aj preto si môžu dovoliť ziskovými aktivitami podporovať stránku Wheels2Walking, ktorá je stále v červených číslach.

„Ja za terajším deficitom už vidím zisky, takže som spokojný. Takto začínajú zvyčajne startupy,“ hovorí Corbett. „Spočiatku musíte veľa pracovať, aby ste sa dostali do zelených čísiel a konečne začali rátať zisk.“ 

Ako sa vyhnúť vyhoreniu?

A potom sme sa už rozhovorili o štýle práce. Spravovanie sociálnych médií, písanie projektov a ďalšie aktivity s tým súvisiace si vyžadujú minimálne dvoch partnerov. Richard a Andrew si postupne vytvorili model uverejňovania videí každý druhý deň – pondelok, streda a piatok. Samotné natáčanie si vyžaduje 3 – 4 hodiny práce a ďalšiu hodinu, dve treba venovať úprave príspevku pred uverejnením.

„Každý deň musíme reagovať na emailovú komunikáciu, kontaktovať obchodných partnerov a klientov. Ak im stúpa počet návštevníkov, zvyčajne sa to pozitívne odráža aj na našich číslach. Naša práca preto niekedy končí o ôsmej alebo deviatej večer,“ vysvetľuje Corbett.

A dodáva, že tento štýl práce môže viesť až k pracovnému vyhoreniu. Môžu nastať chvíle, že človek nebude chcieť zobrať do rúk fotoaparát či kameru. Ak však chce byť úspešný, musí sa prekonať a pokračovať v práci.

Pozvanie „cudzincov“ na miesta, kde sa cíti najlepšie

Corbett sa už nepozerá na úspech z vlaňajška, svoju budúcnosť vidí medzi ľuďmi, ktorých oslovila platforma Wheels2Walking. Jeho zámerom je zjednotiť ľudí, aby mali snahu dosiahnuť spoločný cieľ a vyhýbali sa žabomyším sporom, ktoré nikam nevedú.

„Chcem sa stať hlasom, ktorý ľudí privedie ku komunikácii o spoločných cieľoch. Povieme si, že potrebujeme zlepšiť architektonickú prístupnosť, zdravotnú starostlivosť alebo poskytovanie zdravotníckych pomôcok. A potom budeme za vybrané zlepšenie spoločne bojovať,“ hovorí o plánovaných aktivitách Richard Corbett.

Pre dosiahnutie tohto cieľa je nutná komunikácia s ľuďmi a hľadanie spoločných prienikov, lebo každý je iný. A Corbett sa rád zoznamuje s novými priateľmi a ich osudmi. Ešte radšej pozýva ľudí tam, kde sa on cíti veľmi dobre. Také bolo napríklad video z posilňovne. Bolo vidno, že Richard sa v tomto prostredí cíti veľmi dobre. Predviedol náročnú cvičebnú zostavu, ktorá presne vystihuje jeho svalnatú postavu. Zároveň je návodom pre všetkých ľudí vo vozíku, ktorí chcú aktívne cvičiť.

Video z návštevy dielne na opravu invalidných vozíkov potvrdzuje, že aj na takú tému sa dá pripraviť zaujímavý dokument. Corbett vysvetľuje, prečo a ako potrebuje upraviť spoločné stúpačky na nohy. A popri komunikácii so servisnými pracovníkmi sa kde-čo dozvedáme aj o servise samotnom, ako aj o úpravách, ktoré na vozíkoch robia.

Veľký úspech mal Corbett aj s videom zo skál v Georgii (Atlanta), kam ho pozvala skupina skalolezcov. Vymysleli pre neho výlet, súčasťou ktorého bolo zdolanie jednej skaly vysokej asi 30 metrov. A potom pokračoval zostup po horskom chodníku vo vozíku. Po počiatočných obavách sa aj tento výlet vydaril, čoho dôkazom bolo nové video, ktoré azda iných inšpirovalo.

Na urážajúce videá bez argumentov sa neoddá reagovať

Aktívne pôsobenie v sociálnych médiách však so sebou prináša jeden negatívny jav. Autor pôvodného príspevku ho trefne nazval aj na Slovensku známym troll toll. Ide o nenávistné komentáre ľudí, ktorí útočia napríklad na osoby so zdravotným postihnutím, urážajú ich, znevažujú. Hlavne, ak niekto má, ako Corbett, priateľku tmavšej pleti. Reakcia na takéto nenávistné odkazy môže byť veľmi jednoduchá.

„Časť z týchto odkazov je vo svojej podstate podnetná, pretože usvedčuje jej pisateľa z jasnej nevedomosti či neznalosti. Vtedy sa oplatí s daným podnetom ďalej pracovať. A priamo pisateľovi alebo novou témou vysvetliť podstatu problému,“ hovorí priamo R. Corbett.

A svoje vyjadrenie dopĺňa o časť komentárov, ktoré urážajú, nadávajú bez akéhokoľvek zdôvodnenia podstaty útoku. Na takéto nenávistné odkazy údajne netreba vôbec reagovať, nemá to žiaden zmysel. Takí jednotlivci neprijmú žiadny, ani ten najrozumnejší argument, nastavení sú len na primitívny a hlúpy atak.

Richard je však rád, že on sám sa niekedy ani nemusí brániť, obhajovať. Robí to za neho komunita ľudí z Wheels2Walking. A to považuje za najvyššie ocenenie svojej práce.

(j.szabo@vozickar.sk)