Inkluzivita je vývojový proces, s ktorým sa musíme naučiť spolunažívať

Pri hodnotení minulého roka zaznamenávame, čo je logické a prirodzené, viacero kladných, ale aj záporných hodnotení. Aj v oblasti života ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Pozitívnym trendom je, že vlani sa vo výraznej miere začalo otvorene hovoriť o potrebe začleňovať ľudí so zdravotným znevýhodnením medzi zdravú populáciu. Omnoho častejšie sa „témou dňa“ stávala asertivita či inkluzivita.

Práve právo na kvalitné vzdelávanie pre všetkých, aj pre osoby so závažnými zdravotnými problémami, je považované za základ zmeny. Zmeny k pozitívnemu mysleniu, zmeny v podobe prijímania reality neskresleným pohľadom. Bez týchto trendov by sme neboli schopní prijímať jav zvaný inkluzivita ako prirodzený vývojový proces.

Predobrazom ideálnej budúcnosti sú terajšie módne prehliadky

Už definitívne sa vytráca tendencia schovávať ľudí bez dokonalej mobility pred zrakom verejnosti. Sú predsa súčasťou bežného života, nie sú ničím neprirodzeným, prestali byť rušivým elementom. Prejavuje sa to aj tým, že viaceré ženy s poruchami chôdze sa stávajú súčasťou marketingových kampaní pri predvádzaní módneho či bežného trendového oblečenia.

Inkluzivita sa v súčasnosti prejavuje aj tým, že viaceré modelky so špecifickými potrebami svoj hendikep neschovávajú. Pokojne ho na svojom vzhľade zvýraznia, tak ako to robí napríklad Brazílčanka Paola Antoniny (24) či Američanka japonského pôvodu Marise Hamamoto. Svoj hendikep nevnímajú ako nedostatok, ale ako prednosť, ktorou vedia zaujať.

Paola bolesť premenila na inšpiráciu a získala omnoho viac fanúšikov ako mala kedykoľvek predtým. Na Instagrame má viac ako 2,6 miliónov folowerov, ktorí čakajú na každú snímku z jej pracovného či súkromného života. Aj s protézou je mimoriadne žiadanou modelkou a jej chuť do života je obdivuhodná. Paola Antoniny je proste celebritou, mimoriadne žiadanou hviezdou internetu. Je dôkazom, že inkluzivita v širšom ponímaní má aj takúto podobu.

Marise sa zase rozhodla, že inkluzivita sa stane konečným cieľom sociálneho hnutia „jej“ tanečného súboru. Po zriedkavej chorobe infarkt miechy sa niekoľko rokov smerom k tanečnému parketu ani neotočila. Napriek tomu, že pred úrazom pôsobila ako profesionálna tanečníčka. K zásadnému obratu došlo v roku 2010, teda štyri roky po nevšednom ochorení. Uvidela tancovať zdravých ľudí s tanečníkmi v invalidných vozíkoch. Sen o umeleckom pohybe podfarbenom hudbou znovu vystúpil do popredia.  A tak Marise Hamamoto vytvorila spoločnosť Infinite Flow, v ktorej sa učia tancovať ľudia v invalidných vozíkoch.

Inkluzivita vnímaná ako úplne prirodzený jav

Obidva príklady, ktoré boli v minulosti spracované ako samostatné príspevky, dokazujú, že v sektore umenia a módy už dva „svety“ neexistujú. Spojili sa v jeden, pretože na módnom móle predvádzajú šaty zdravé ženy i tie s funkčným postihom dolných končatín. A to isté by sa malo postupne udiať aj v bežnom živote.

Špecializovaná predajňa invalidných vozíkov, doplnkového tovaru a oblečenia je na Slovensku len jedna. V závere minulého roka ju v Piešťanoch otvorila spoločnosť Letmo a produkty pre imobilných v nej vystavené sú samozrejmosťou. Avšak aj v iných predajniach sa z času na čas zjaví produkt, ktorý je vhodný pre osoby s nehybnými nohami. A v takom prípade si treba položiť otázku: „Prečo ho nedať do výkladu?“

K touto kroku sa odhodlal, nevedomky, obchod so svadobnými produktami v anglickom meste Portishead. Vo vonkajšom výklade bola umiestnená figurína sediaca v invalidnom vozíku. Vďaka Beth Wilsonovej sa tento záber stal virálnym tweetom. Z mnohých komentárov s podtextom inkluzivita vyberáme:

„Svadobný obchod po prvý raz umiestnil vo výklade figurínu ženy v invalidnom vozíku. Je to super.“

„Náš obchod so svadobnými vecami je bombový.“

Ešte nikde som nevidela to, čo v našom meste. Náš svadobný obchod urobil to, čo si zatiaľ nikto nedovolil. Aj žena so zdravotným postihnutím má predsa právo vydať sa. Bravóóó.“

„Je pozitívne zobraziť aj ženu s postihnutím vo výklade. A urobil to práve náš obchod so svadobnými šatami. To je dokonalé.“

Na uvedené tweety po niekoľkých dňoch zareagoval aj zmieňovaný obchod. Zástupca firmy okrem iného napísal: „Je to neuveriteľných niekoľko dní. Pri aranžovaní výkladu nám ani nenapadlo zdieľať túto fotografiu na sociálnych sieťach. Nakoniec to za nás urobili naši zákazníci. Chceli by sme sa všetkým poďakovať za milé komentáre, obklopila nás láska a pozitivita… Avšak to, čo náš výklad spôsobil, je, že otvoril celosvetovú debatu o jave zvanom inkluzivita v tomto odvetví, čo je skvelá vec.“

Zmeniť sa musíme všetci a mnohé veci okolo nás

A my v tejto súvislosti dodajme, že vonkajšia reklama s osobami, ktoré majú povedzme nefunkčné nohy, by sa mala stať bežným trendom. Všade tam, kde sa objavujú produkty určené osobám so zdravotnými problémami. Musíme si totiž uvedomiť, že ľudia s telesným obmedzením sa až vtedy stanú bežnou súčasťou života, keď nám prestanú pripadať choro. Oni sú väčšinou totiž v podstate zdraví, len v niektorých situáciách vyžadujú špecifický prístup.

Zmeniť svoje návyky však musí aj obchodná sieť. Niektoré produkty by totiž nemuseli byť len v portfóliu zdravotníckych potrieb či v piešťanskej predajni Letmo. Pokojne nech sú v ponuke klasických predajní odevov či priemyselného tovaru. Zvýšila by sa tým kvalita obchodu a tovar pre ľudí s imobilitou by mohol zaujať aj zdravých.

To je cesta, po ktorej sa musíme naučiť kráčať. Jedni pre to, aby ľudí s telesným postihnutím prestali vnímať ako „škodlivý“ cudzorodý element. A tí druhí zase pre to, aby sami seba nevnímali ako niečo, čo nepatrí do tohto sveta.

(j.zabo@vozickar.sk)