Rekordy, pod ktorými sú podpísané invalidné vozíky
Každý druhý rok sa invalidné vozíky 1. februára stretávajú na prírodnom klzisku.
Návrat k ročnej periodicite je veľmi dobrý nápad, ktorý všetkým vyhovuje.
Aktuálny rekord patrí Novému Zélandu, predtým Američanom (dvakrát) a Austrálii.
Invalidné vozíky museli „kráčať“ v rade za sebou a nesmeli do seba narážať.
Opätovne sme pripravili trojkombináciu zaujímavostí zo sveta, ktorému vládnu invalidné vozíky. Minule sme sa motali okolo trestnej činnosti vo vozíkoch, tentokrát sa zameriame na rekordy. Prvý príspevok sa odohrá na ľade a rátať budeme ľudí, ktorí sa prišli „korčuľovať“. Samozrejme v dopravných prostriedkoch pre imobilných. Druhá správička nám priblíži najdlhší zápas ragby v prostriedkoch ovládaných ľuďmi s narušenou hybnosťou dolných končatín. A v treťom budeme pri rátaní najdlhšieho radu zariadení pre ľudí s narušenou mobilitou chôdze idúcich za sebou. Takže sa usaďte a čítajte, čo tentokrát invalidné vozíky dokázali.
Návrat k ročnej periodicite by bol prínosom
V anglickom meste Leeds majú ľudia odkázaní na používanie invalidného vozíka zaujímavú tradíciu. Každý druhý rok sa 1. februára stretávajú na prírodnom klzisku, niektorí s minilyžami na predných kolieskach. Aby sa trochu pošmýkali. Prvé tri ročníky konajúce sa ešte každý rok po miléniu (rok 2001) mali podobu stretnutia jednej veľkej partie kamarátov vo vozíkoch. Postupne sa však do tejto akcie zapájali ďalší ľudia s poruchami chôdze a periodicita podujatia sa upravila na každý párny rok.
Linda Boadle, jedna z organizátoriek tohto stretnutia sa vyjadrila, že v poslednom desaťročí sa prvofebruárového podujatia zúčastnilo zakaždým viac ako sto ľudí vo vozíku. Najviac ich prišlo na prírodné klzisko v roku 2016. Spolu to vtedy bolo 146 osôb odkázaných na mechanickú či elektrickú podporu nôh.
„Stretnutia vozičkárov na ľade je vydarené podujatie. Vďaka mestskej rade je jeden deň v roku klzisko vyhradené ľuďom s porušeniu hybnosťou dolných končatín. Myslím si, že by sme sa pokojne mohli vrátiť k ročnej periodicite tejto akcie. Isto by zakaždým prišlo dostatok ľudí vo vozíkoch zabaviť sa na ľad,“ vyslovil svoj názor Miquel Ewans.
Aj niektorí členovia mestskej rady sa s touto myšlienkou veľmi vážne pohrávajú. Nielen preto, aby potešili ľudí s poruchami chôdze. Radi by vo svojom meste vytvorili tradíciu, ktorá by lákala stále viac návštevníkov so špecifickými potrebami. Ak by následne na túto akciu zareagoval obchod so špecifickou ponukou, vznikla by tradícia, ktorá by sa mohla vcelku dobre ujať.
Rekord, ktorý sa oficiálnym nemohol stať
Najdlhší maratón v ragby v invalidných vozíkoch sa uskutočnil v anglickom rekreačnom stredisku Poole. Trval vopred dohodnutých 26 hodín medzi mužstvami Dorset, 4Com a Blandford. Obidva kolektívy si mohli na maratón prizvať ľubovoľný počet hráčov, takže dokopy ich postupne na ihrisku bolo 113. A práve kvôli počtu hráčov nemohol byť rekord oficiálne uznaný. Podľa oficiálnych pravidiel totiž hráči, ktorí začali rekord „písať“, ho aj musia dukončiť.
„Ani pri najlepšej vôli sme toto pravidlo nemohli dodržať,“ povedal Sue Coombs, jeden z organizátorov podujatia. „Zdravotný stav viacerých našich hráčov je tak vážny, že by fyzicky nedokázali invalidné vozíky používať tak dlho. Avšak naša túžba urobiť niečo výnimočné bola tak silná, že sme sa uspokojili aj s neoficiálnym rekordom.
Rekordný maratón sa konal v spomínanom rekreačnom stredisku Rossmore v Poole. Na kurte vždy hralo po päť hráčov na obidvoch stranách. Pri konečnom súčte zápas po 26 hodinách skončil stavom Dorset, 4Com 853 bodov – Blandford 831 bodov. Vôbec však nie je dôležitý konečný výsledok. Podstatné je, že plánovaný zámer sa napriek niekoľkým problémom podarilo uskutočniť.
„Po ukončení zápasu prepukla obrovská radosť v oboch mužstvách a ich priaznivcov. Všetci si uvedomovali, že hráči dosiahli niečo mimoriadne, zapísali sa do historických výsledkov a tento úspech im už nikto nevezme,“ nadšene vysvetľoval Sue Coombs.
Prekonávanie rekordu bol životný zážitok
Čo najvyšší počet ľudí sediacich v invalidných vozíkoch a pohybujúcich sa v jednej línii za sebou je zrejme obľúbená disciplína. Tento rekord bol totiž niekoľkokrát prekonaný. Ustanovujúci zápis patrí Američanom, ktorí dokázali zoradiť a rozhýbať invalidné vozíky v celkovom počte 193 kusov. Potom nasledovala Austrália (200 vozíkov) a znovu USA (225 vozíkov).
Aktuálny rekord patrí Novému Zélandu, kde invalidné vozíky v počte 247 kusov jazdili počas dvoch minút v jednej línii za sebou. Zápis do Guinessovej knihy rekordov bol zároveň oslavou Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím (3. december). Ako sa vyjadrili organizátori tohto zápisu, najväčší problém bol, aby invalidné vozíky išli dve minúty za sebou a nenarážali do seba.
„Bolo to vzrušujúce. Na túto akciu som sa veľmi tešila, no konkrétne stretnutie bolo ešte vzrušujúcejšie. Raz som sa ocitla v hromadnej zrážke a potom dvakrát do mňa narazil ten istý mladík. Myslím, že až piaty pokus sa vydaril. Neľutujem, že som tu, je to zážitok na celý život,“ vyjadrila sa Jesica Byrne.
Pôvodne sa rátalo, že invalidné vozíky budú v počte 250 kusov. Jeden pán však „schytal“ dva defekty vedľa seba a syn mu nestihol doručiť novú dušu. A dve „babenky“ po hromadnej zrážke odmietli v plnení rekordu pokračovať. Aj tak je počet 247 vozíkov poriadne vysoké číslo, ktoré sa bude ťažko prekonávať.
(j.szabo@vozickar.sk)
