So zdravotným postihnutím na trhu práce (1)

V augustovej sérii troch rozhovorov Práca ohrozuje dávky poskytované ŤZP sme odhalili legislatívne pasce číhajúce na zamestnané ťažko zdravotne postihnuté (ŤZP) osoby. Aj napriek týmto rizikám však mnohí chcú pracovať, pretože nie vždy ide len o peniaze. Pravidelná pracovná činnosť je výrazne pozitívnym psychologickým stimulom na viacerých úrovniach vedomia hendikepovaného človeka.

Štátna legislatíva podporuje zamestnávanie ŤZP osôb viacerými opatreniami. Ako sme však uviedli v príspevku Podpora zamestnávania hendikepovaných, uplatnenie nároku na časť z tejto štátnej pomoci je zdĺhavé, administratívne náročné. Iné opatrenia sú zase neúčinné, neefektívne. Poznajúc túto realitu sa z pohľadu vhodnosti javí ako najvhodnejšie zamestnávanie zdravotne postihnutých v chránených dielňach a na chránených pracoviskách. A práve táto problematika sa stala obsahom nasledujúcej série rozhovorov s Marcelou Václavkovou Konrádovou z občianskeho združenia Prístav nádeje.

• Na úvod jedna štatistická otázka – o akom počte populácie sa rozprávame, ak budeme rozoberať problematiku práce v komunite trvalo zdravotne hendikepovaných ľudí?

– Osoby so zdravotným znevýhodnením tvoria na Slovensku početne významnú skupinu. Podľa štatistických údajov ide približne o desať percent obyvateľov SR. V rámci Európskej únie sa uvedené percento pohybuje v rozmedzí medzi 10 až 15 percentami populácie jednotlivých členských krajín.

• Vytváranie pracovných podmienok pre zamestnanca so zdravotným znevýhodnením je často špecifické. Povedzme pracovnú dobu a tempo práce je nutné individuálne prispôsobiť možnostiam daného hendikepovaného jednotlivca. Aj preto sú pre zamestnávanie takých osôb najvhodnejšie chránené pracoviská alebo chránené dielne. Aký je rozdiel medzi týmito inštitucionálnymi pracovnými miestami?

– K zmene v rozlíšenia došlo po prijatí zákona č. 96/2013 Z. z., ktorým sa mení Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Za chránené pracovisko sa považuje také, kde je zamestnaná jedna osoba so zdravotným postihnutím. Z osôb zamestnaných v chránenej dielni musí byť najmenej 50 percent zamestnancov so zdravotným postihnutím, pričom musí ísť o viac ako jedného zamestnanca. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Pripomínam, že zákon tiež umožňuje zriadiť chránené pracovisko aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

• Vysvetlili sme si základnú pojmológiu, takže si poďme zriadiť nové chránené pracovisko.

– Záujemca požiada o jeho zriadenie vyplnením tlačiva Žiadosť o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.  Žiadosť predkladá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v územnom obvode ktorého sa zriadi chránená dielňa alebo pracovisko. Jej súčasťou je zriaďovateľská listina, hodnoverná kópia zmluvy o prenájme nebytových priestorov na podnikanie, resp. hodnoverný list vlastníctva, právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, charakteristika a popis pracovného miesta a ďalšie prílohy.

• Úrady práce zo zákona poskytujú niekoľko príspevkov na zamestnávanie zdravotne postihnutých občanov. Ktorý je ten najzákladnejší?

– Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti  je určený zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre zdravotne postihnutého občana. Ten musí byť vedený v evidencii úradu práce minimálne mesiac a o príspevok musí zamestnávateľ požiadať písomne. Výška príspevku sa líši v závislosti od miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese. Konkrétne sumy uvádza stránka ústredia práce pod názvom Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

• Zdá sa nám, že v úvode spomínanej série rozhovorov pod titulkom Práca ohrozuje dávky poskytované ŤZP bol uvádzaný jeden príklad zamestnanej zdravotne znevýhodnenej osoby a jej asistenta…

– Máte pravdu, štátna legislatíva umožňuje úradom práce poskytnúť aj príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 Zákona o službách zamestnanosti. Avšak tento príspevok môže byť poskytnutý len v prípade, ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca vyplýva potreba pracovného asistenta.

• Fajn, takže od štátu už máme príspevok na zriadenie chráneného pracoviska, aj pre asistenta hendikepovaného pracovníka. Neprispel by nám štát aj na financovanie prevádzkových nákladov?

– Áno, štát prispieva aj na financovanie prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov Umožňuje to § 60 Zákona o službách zamestnanosti.  Zákon však presne stanovuje, pre aké prevádzkové náklady môže byť príspevok použitý. Zdôrazňujem, že náklady na dopravu zamestnancov smú súvisieť len s prepravou pracovníkov so zdravotným postihnutím na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím. Ak sú dočasne voľné, môžu sa tieto pracovné miesta obsadiť inými zamestnancami iba s predchádzajúcim súhlasom úradu práce. Aj to iba na obdobie nepresahujúce deväť mesiacov v prípade znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, teda občanov, ktorí majú pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 20, ale najviac o 40 percent. Na obdobie nepresahujúce dvanásť mesiacov tak možno urobiť v malých a stredných podnikoch a na dvadsaťštyri mesiacov v ostatných podnikoch.

(V druhej časti nášho rozhovoru sa budeme venovať organizačným a administratívnym úkonom, ktoré musí zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska dodržiavať. Rozhovor uverejníme už zajtra 20. októbra)

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-1/

https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-2/

https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-3/

https://www.vozickar.info/zeman-slovensky-zakon-tresta-aktivitu/

Kto je kto

Marcela Václavková Konrádová je doktorkou filozofie v odbore sociálna práca, magisterkou sociálnej pedagogiky, certifikovanou manažérkou a mediátorkou v SR. Pôsobila a pôsobí vo viacerých občianskych združeniach. Vedie občianske združenie Prístav nádeje, zriadila a pomáha zriaďovať chránené dielne a pracoviská v SR, prednáša. V uplynulom období získala ocenenie Filantrop napriek hendikepu za rok 2014, Cenu primátora Banskej Bystrice (2013), bola nominantkou na ocenenie Inšpirujúca žena (2013). Získala ocenenie Srdce na dlani (2013) za venovanie času, schopností a energie v prospech iných ľudí a svojej komunity v Banskobystrickom samosprávnom kraji v kategórii Dobrovoľníctvo v rozvoji komunity (2013).  V súťaži E – ženy 2013 v kategórií „Ženy, ktoré podnikajú off-line a majú firemnú webovú stránku“ získala 1. miesto a špeciálnu cenu Gabiky Revickej a Moniky Jakubeczovej za mimoriadne inšpiratívny príbeh a silu osobnosti (2014). No okrem týchto ocenení je pre ňu tým najväčším zadosťučiním uplatnenie sa osoby so zdravotným postihnutím v práci, jej osobnostný rozvoj a prínos pre spoločnosť.