Karen Braitmayerová, laureátka ceny New mobility za rok 2019

Redakčná rada internetového magazínu New mobility za Osobnosť roka 2019 vyhlásila architektku Karen Braitmayerovú. Napriek tomu, že je odkázaná na invalidný vozík, sa stala uznávanou architektkou a zakladateľkou poradenskej spoločnosti Studio Pacifica so sídlom v Seattli. Medzi jej najväčších klientov patrí Amazon, Nike, Starbucks či Microsoft. Okrem toho s ďalšími významnými architektmi konzultuje svoje návrhy, ktoré formujú charakter „jej“ mesta najbližšie desaťročia.

Cena za sociálnu zodpovednosť

Karen Braitmayerová sa popri každodennej práci v oblasti architektúry aktívne zapája do formovania štátnej politiky v oblasti aktívneho vzdelávania. Prezident Obama ju vymenoval za členku tzv. Prístupovej rady USA, ktorá pomáha definovať normy prístupnosti v krajine. Pravidelne cestuje, aby moderovala spracované modely prístupnosti a vzdelávala architektov v oblasti inkluzívneho dizajnu.

V roku 2019 Americký Inštitút architektov udelil Karen Braitmayerovej cenu Witney M. Young za sociálnu zodpovednosť a dlhodobú úspešnosť v podnikaní. Tom Kundig, jeden z najvýznamnejších architektov USA, ktorého firma spolupracovala so spoločnosťou Karen Braitmayerovej na obnove ikonickej budovy Vesmírna ihla v Seattli, písomne podporil jej nomináciu na dané ocenenie. Okrem iného uviedol: „Karen predstavuje to najlepšie, čo komunita architektov vie ponúknuť spoločnosti, firmám, samospráve i jednotlivcom.“

Do architektúry sa zamilovala „na prvý pohľad“

Karen vyrastala v meste Dariem (štát Connecticut), ktoré sa považuje za predmestskú časť New Yorku. Bola nízkeho vzrastu, často nemotorná, no rodičia netušili, že je zdravotne postihnutá. Dozvedeli sa o tom až po sérii odborných vyšetrení, keď mala šesť rokov.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď vo vozíku začala navštevovať základnú školu, dostupnosť bežného verejného priestoru pre imobilných prakticky neexistovala. Typické boli cesty bez chodníkov, chýbali parkovacie miesta pre ľudí s poruchami chôdze. Karen sa nedostala do každého obchodu, kina či do knižnice. Ani v škole nemala žiadne špeciálne úľavy. Napriek tomu úspešne vyštudovala základnú, strednú i vysokú školu.

A nie jednu. Karen Braitmayerová najprv na Houstonskej Rice University ukončila štúdium behaviorálnych vied a zamestnala sa robením sociologických výskumov. Po troch mesiacoch túto prácu zanechala. Ničím ju neoslovovala. Na návrh svojho otca preto absolvovala tzv. test spôsobilosti, ktorý na základe vstupných údajov navrhoval najvhodnejšie povolanie. Karen uviedla, že záujem by mala o medicínu, strojárstvo alebo o architektúru.

Nakoniec sa, tak ako jej odporúčal odborný test, prihlásila na architektúru. Už po prvých prednáškach vedela, že urobila správne rozhodnutie. Do architektúry sa zamilovala „na prvý pohľad“. Odmala sa rada hrala s kartónom a vyrábala  pomocou lepu rôzne predmety do svojej „detskej“ domácnosti. A architektúra je predsa aj o „vytváraní vecí pre domácnosť“.

Konzultačná agentúra Pacifica

Po ukončení druhej vysokej školy absolvovala stáž v Ray Bailey, veľkej architektonickej spoločnosti so sídlom v Houstone. Keď hospodárske tlaky znížili záujem o stavebníctvo v Houstone, presťahovala sa Karen Braitmayerová do Seattlu. Pracovala ako architektka, stretávala sa s ľuďmi, ktorí boli zdravotne hendikepovaní. Jeden priateľ jej pomohol získať kýžené miesto v dobrovoľníckej organizácii, ktorá zastupovala ľudí s rôznym zdravotným postihnutím.

V roku 1994 dala výpoveď a otvorila vlastnú konzultačnú agentúru Pacifica. Z architektky sa stala konzultantka, ktorá iným architektom hodnotila ich návrhy, aby boli v súlade s predpísanými normami. Ako tvrdí, základom nie je vytvárať z ľudí so zdravotnými problémami (diskriminovanú) menšinu. Oni sú rovnocennými partnermi so zdravými, len občas potrebujú, aby boli akceptované niektoré ich špecifické požiadavky.

„Vysvetlím to na konkrétnom príklade. V určitom interiéri sa cez dvere potrebuje dostať osoba s hendikepom i zdravý človek. Nebudem hľadať riešenie, ako človeka vo vozíku ´odpratať´ cez nejaký nízky priechod. Vytvorím alternatívu, aby jedni dvere vyhovovali obom,“ približovala svoje myslenie Karen Braitmayerová.

Zmeniť podľa nej je potrebné kultúru v architektúre. Architektonické kancelárie a školy musia do svojich programov diverzity prijať zdravotné postihnutie ako kvalifikačné kritérium pre poskytnutie štipendia. Zmena kultúry pri presadzovaní nových postupov a ich začlenenie do štruktúry od samého začiatku navrhovania sa musí stať samozrejmosťou.

Akceptovať život s ľuďmi bez dokonalej mobility

Traja z piatich konzultantov prístupnosti v štúdiu Pacifica majú telesné postihnutie. Dvaja sedia v invalidných vozíkoch a jeden trpí stratou sluchu. Navyše, spoločnosť Braitmayer  pravidelne spolupracuje s odborníkom na prístupnosť so slabým zrakom či slepotou. Údaje, ktoré by dokumentovali, ako „čísla“ vyzerajú v celom architektonickom priemysle ako celku, však stále chýbajú. Je však možné povedať, že odborníci so zdravotnou indispozíciou sú aj v tomto sektore veľmi slabo zastúpení.

Spoločnosť Braitmayer si napríklad nemyslí, že architekti majú vo všeobecnosti osobitný odpor voči navrhovaniu inkluzívnejších priestorov. Len je presvedčená o tom, že si mnohí vôbec neuvedomujú, ako môžu prvky, ktoré považujeme často za banálne, ovplyvniť ľudí so závažným zdravotným postihnutím.

„Niektorí určite nechápu, že umiestnenie madla na nesprávnom mieste alebo príliš ťažké dvere môžu zastaviť niekoho v ich stopách. Jednoduché zmeny môžu ľuďom umožniť, aby sa cítili dostatočne istí, že môžu pokračovať napríklad vo svojom vzdelávaní. Sú si istí, že získajú zamestnanie alebo vrátia svojej komunite čokoľvek chcú,“ hovorí Karen.

Carol Sundstromová, ktorá nie je zdravotne postihnutá, začala s komunitou hendikepovaných spolupracovať, keď sa zamestnala v spoločnosťou Braitmayer. Po celý čas pracovali v spoločnom kancelárskom priestore. Carol sa vyjadrila, že považuje ďalšie riešenie problémov, ktoré sa vynárajú v inkluzívnom dizajne, za hodné samostatného kreatívneho odmeňovania. Inkluzívny dizajn totiž neprospieva len ľuďom so zdravotným hendikepom, lepšie bude „slúžiť“ aj zdravým.

Aby si potvrdila svoje poznanie, niekedy spolu s Karen navštevujú obchodný dom v Auburn na predmestí Seattlu. Spoločne sledujú, ako ľudia využívajú tento priestor. „Je pre mňa zaujímavé, ako málo ľudí používa schody. V tomto konkrétnom dizajne sú rampy umiestnené v strede celého priestoru, nie sú prilepené na strane, kde ich musíte hľadať. Takže všetci tieto rampy vidia. Ak je navrhnutý takýto priestor dobre a je integrovaný do dizajnu, potom na ňom všetci profitujú,“ tvrdí Carol Sundstromová.

Rekonštrukcia ako výzva pre laboratórium nápadov

Karen Braitmayerová dodala, že architekti stále milujú schody. Sú to prvky, vďaka ktorým môžu budovy vyzerať naozaj dobre. Umožňujú veľké priestory rozčleniť, diferencovať, špecifikovať na menšie satelity. Ak však pracujete a žijete spolu s ľuďmi bez dokonalej mobility, musíte sa správať inak. Všetky tieto architektonické zmeny dosiahnete aj bez schodov. Použiť však musíte nové prvky – vizuálne zábrany či svetelné efekty. To je cesta, ktorou sa uberá moderná architektúra.

Navštívme ešte rodinný dom Karen Braitmayerovej, aby sme zistili, či nežije podľa príslovia Obuvníkov syn chodí bosý. Nie, nie, tentokrát sa tieto slová nenaplnili. Rodinný dom, v ktorom žije s manželom Davidom Erskine a nevlastnou adoptovanou dcérou Anitou, je ukážkou vycibreného vkusu. Rekonštrukcia ranču z polovice 19. storočia sa uskutočnila na základe návrhu Karen a jej spolupracovníčky Carol Sundstromovej. Ešte predtým sa obe architektky rozhodli preskúmať, ako často jednotliví členovia rodiny využívajú spoločné priestory.

„Rekonštrukciu sme poňali ako výzvu, urobili sme si z nej laboratórium nápadov pre ideálnu kuchyňu, jedáleň. Podarilo sa, výsledkom uskutočnených prác bolo, pokiaľ ide o pohodlie a ľahkosť, posunutie sa o krok dopredu. A to sme chceli a aj dosiahli,“ tvrdí Carol.

Prestavaná kuchyňa stojí na dlhom ostrovčeku, ktorý má dve výškové roviny. Nižšia časť je otvorená, aby bola prístupná pre matku i dcéru v invalidných vozíkoch. Umývadlo je upravené tak, aby bolo prístupné všetkým členom rodiny, rovnako ako aj ostatné zariadenia v kuchyni. Jedálenská časť prepojená s kuchyňou je priestranná, pohodlná, s oddychovými zónami pre každého člena rodiny. Dve kúpeľne plne vystihujú potreby Karen s Davidom na jednej strane a Anity, ktorá má iný druh a typ zdravotného postihnutia, na strane druhej.

Omnoho lepšia ako kolegovia

Celá rekonštrukcia je dôkazom vysokej úrovne prispôsobenosti a premysleného plánovania. To je však už len „čerešnička na torte“. Hlavne na začiatku svojej kariéry musela byť Karen omnoho lepšia ako jej kolegovia, aby sa jej dostalo uznania. Jej prácu vždy charakterizovala cieľavedomosť, zásadovosť a zodpovednosť. A taký je vlastne celý život Karen Braitmayerovej, laureátky ceny New mobility za rok 2019.

(j.szabo@vozickar.sk)