Situácia v Japonsku sa postupne dramatizuje, smrť si berie nevinných
V Japonsku stúpa počet útokov na osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Na začiatku tisícročia páchateľ premyslene zabíjal tých najmladších školákov.
Neprehľadná situácia, na konci ktorej bola smrť šiestich mužov a jednej ženy.
Najtragickejší útok v novodobých dejinách si vyžiadal 19 obetí a 24 zranených.
Japonsko má spomedzi vyspelých krajín sveta jednu z najnižších mier násilnej trestnej činnosti. A útoky so zbraňou v ruke akéhokoľvek druhu boli donedávna skutočne len výnimočné. V poslednom období sa však aj v krajine vychádzajúceho slnka tento stav radikalizuje. Ako zdôrazňujú ľudsko-právne organizácie, na príčine sú okrem iného predsudky voči osobám so zdravotným postihnutím či útoky na najzraniteľnejších – deti. Z dôvodového pohľadu sa situácia často vyvíja tak, že páchatelia sa k svojmu skutku dobrovoľne priznávajú. Tri prípady, v ktorých úradovala smrť, z posledných dvoch desaťročí si teraz pripomenieme.
Desaťnásobné prekročenie dávky antidepresív
Krátko po prevoze do nemocnice na rôzne spôsoby bodnutia a porezania zahynulo v japonskom meste Ikeda osem školákov. Jeden chlapec a sedem dievčat vo veku 6 – 8 rokov sa stali obeťami psychicky narušeného 37-ročného Mamoru Takumu. Ďalších jedenástich školákov a troch učiteľov páchateľ poranil. Muž krátko po dvanástej hodine dňa 8. júna 2001 vnikol do jednej z tried a na deti útočil 28 centimetrov dlhým nožom. Niektoré sa snažili ujsť na chodbu, no Takuma ich dostihol skôr ako stihli otvoriť dvere. A mnohých už čakala len smrť. Páchateľa nakoniec spacifikovali pedagógovia školy a odovzdali polícii.
Prvotným toxikologickým vyšetrením lekári zistili, že v čase útoku mal Takuma v krvi desaťnásobne prekročenú dávku predpísaných antidepresív. Počas vyšetrovania tejto tragédie, ktoré bola považovaná za jednu z najväčších po 2. svetovej vojne, páchateľ neustále tvrdil, že deti musel zabiť, smrť vraj bola pre nich vykúpením. Bližšie informácie polícii odmietol poskytnúť.
Zlom vo vyšetrovaní prinieslo zistenie, že dva roky pred touto tragédiou už mal Takuma veľké problémy s políciou. V meste Osaka, kde v tom čase pracoval ako školník, sa pokúsil otráviť štyroch kolegov – učiteľov. Vtedy sa trestu vyhol kvôli čiastočnej zaostalosti a schizofrénii. Keď sa však tá istá situácia zopakovala, polícia, prokuratúra a nakoniec aj súd sa stotožnili so zmenenou skutkovou podstatou. Mamora Takuma bol nakoniec odsúdený na trest smrti.
Únava zo života z 25-ročného mladíka vyrobila vraha
O osem rokov neskôr, presne v ten istý deň, došlo k ďalšej tragédii, na ktorú Japonci nikdy nezabudnú. Mladík s nožom v ruke v známom nákupnom stredisku v Tokiu v nedeľu 8. júna 2009 ubodal na smrť sedem ľudí a ďalších jedenásť zranil. Polícii sa podarilo páchateľa zatknúť po krátkom pátraní neďaleko miesta činu. Televízia Nippon dokonca odvysiela necenzurované zábery, na ktorých muži zákona zakrvaveného mladíka odvádzajú do väzby.
Mladý muž najprv ukradol nákladné auto a narazil s ním do ľudí na chodníku pred obchodným centrom. Potom vyskočil z auta a začal bodať do ľudí. Prvou obeťou sa stal 41-ročný muž, ktorý mal po zrážke s autom poranené obidve nohy. Muž v zabíjaní pokračoval v nákupných priestoroch. Smrť si našla ďalších päť mužov a jednu ženu. Páchateľ potom vybehol von z obchodného centra a pokračoval v napádaní okoloidúcich ľudí. Tento masaker nevinných ukončila až privolaná polícia, ktorá uviedla, že spočiatku bola situácia značne neprehľadná.
Podľa zistenia polície, zatknutý muž bol 25-ročný Tomohira Kato, ktorý vyhlásil, že už ho unavuje žiť. Vraj smrť bude pre neho vykúpením. Na druhý svet však nechcel ísť sám a preto si tam údajne zobral aj niekoľko spoločníkov. Ďalším vyšetrovaním policajti zistili, že Kato netrpel žiadnou psychickou poruchou. Stretával sa však s členmi jednej zločineckej skupiny, ktorá v konečnom dôsledku patrila pod Yakuzu. Daná situácia ale nenasvedčovala, že by Kato bol členom nejakej zločineckej organizácie.
Celý proces trval necelé dva roky. Kato sa počas celého procesu nesnažil svoje konanie nejako obhajovať. Priznával svoj čin, no neprejavil žiadnu ľútosť nad obeťami a pozostalým sa za skutok neospravedlnil. Na Vyššom súde dokonca tvrdil, že návrh na odvolanie napísal advokát bez jeho vedomia. Dal mu ho len podpísať. Kato bol odsúdený na smrť a aj v tomto prípade bol rozsudok vykonaný.
Obhajoba postavená na predávkovaní drogami neuspela
,
Najväčší masový útok na civilné obyvateľstvo v povojnových dejinách Japonska sa udial v meste Sagamihara roku 2016. Bývalý 30-ročný ošetrovateľ Satoši Uemacu nožom zapríčinil smrť, niektorým v posteli, 19 obyvateľom domova dôchodcov s telesným a mentálnym postihnutím. Ďalších 24, vrátane dvoch ošetrovateľov zranil, viacerých ťažko. Šialenec sa nebránil zadržaniu pracovníkmi domova, pokojne počkal na policajtov, policajných expertov a vyšetrovateľov.
Uemacu neprejavil nad svojim skutkom ľútosť a priznal sa, že zapríčinil smrť mnohých ľudí so zdravotným postihnutím. Ošetrovateľ chcel podľa svojich slov pomôcť svetu tým, že ho zbaví ľudí, ktorých považoval za bremeno. Súdne pojednávanie sa zameriavalo najmä na Uemacuov duševný stav v čase útoku. Daná situácia neumožnila sudcovi prijať požiadavku obhajoby, aby bol Uemacu oslobodený. Údajne v čase útoku nebol príčetný z dôvodu predávkovania drogami, konkrétne marihuanou. Prokuratúra zase trvala na tom, že príčinou vrážd nebola marihuana, ale útočníkove predsudky a skúsenosti s prácou v ústave.
Miestny súd v Jokohame nakoniec súdil Satošiho Uemacu za viacnásobnú smrť nevinných osôb, ako aj za ublíženie na zdraví. Po viacerých súdnych prieťahoch ho odsúdil na trest smrti obesením. Tento rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd. A keďže nebolo možné sa voči nemu odvolať, rozsudok bol aj vykonaný.
Foto: internet
