Na osem otázok odpovedá Soňa Gáborčáková (Kresťanskodemokratické hnutie)
Pacienti sa na liečebnú rehabilitáciu často dostávajú neskoro, a to treba urýchlene zmeniť.
Občan so zdravotným znevýhodnením musí byť štátom podporovaný a nie trestaný.
Informačné a komunikačné technológie a systémy na Slovensku treba nastavovať s dôrazom na ľudí s ŤZP.
Nutnosťou je prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti o chronicky chorých.
Zverejnené odpovede nevyjadrujú názor redakcie.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je na slovenskej politickej scéne v samostatnom Slovensku od jeho vzniku v roku 1993. Hnutie sa vo voľbách v roku 2016 po prvý raz nedostalo do parlamentu. V súčasnosti KDH pôsobí ako mimoparlamentná strana. Od roku 2016 je predsedom KDH Alojz Hlina, ktorý svoju funkciu obhájil v roku 2018. V závere októbra 2019 predstavilo KDH svoj volebný program pod názvom Reštart – Nádej pre Slovensko. Odmieta v ňom nové dane, hlavnou témou je rodinná politika a ochrana najslabších. Na otázky odpovedá Soňa Gáborčáková, podpredsedníčka KDH.
V zdravotníctve veľa vecí nemá logiku
- Ako by sa mohla zlepšiť úroveň a poskytované služby pre ľudí vo vozíku v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová v najbližších rokoch.
V prvom rade je dôležité dať priestory do stavu, ktorý zodpovedá 21. storočiu a aj diagnózam ktoré sa tam liečia. Je potrebné pripraviť ucelenú koncepciu následnej starostlivosti, aby ľudia dostávali liečebnú rehabilitáciu včas a nie po „funuse“. Po týchto prioritách by sa začali riešiť ďalšie kroky.
- Ktoré krajiny a ich štátne liečebné zariadenie by ste navštívili kvôli vytvoreniu obrazu o tom, ako môže vyzerať kvalitná rehabilitačná starostlivosť?
Mala som možnosť pracovať 5 rokov pod supervíziou Švajčiarov Stiftung Wagerenfolg Uster, ktorí ponúkajú pestrý životný priestor s vyše 10-ročnou skúsenosťou v odbornej práci s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Určite by sa malo pozerať na kvalitnú komplexnú rehabilitáciu, ak hovoríme o ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Nemožno rehabilitáciu fokusovať iba na fyzioterapiu.
- Je správne, že osoba vo vozíku nemôže získať kvalitný invalidný vozík a zároveň mať polohovaciu posteľ a tým pádom zostáva „uväznená“ na posteli?
Nie, nemá to logiku ako veľa vecí v oblasti prideľovania kompenzácií a zdravotníckych pomôcok.
- Čo treba zmeniť, aby človek vo vozíku, ktorý začne pracovať a zarábať peniaze, neprišiel napríklad o príspevok z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na obstaranie nového vozíka?
Podmienky podpory musia byť nastavené tak, aby občan so zdravotným znevýhodnením, ktorý je aktívny, bol podporovaný štátom a nie trestaný. Tento princíp je potrebné uplatniť v prideľovaní kompenzácií i zdravotných pomôcok. V opačnom prípade aktívnych ľudí tlačíme do pasivity, čo spôsobuje prehlbovanie zdravotných i psychických problémov ľudí s ŤZP.
Chýbajúce prepojenie Sociálnej poisťovne s úradmi práce
- Aké konkrétne legislatívne opatrenia by ste presadzovali, aby sa na Slovensku zvýšila úroveň bezbariérovosti?
Prístup k fyzickému prostrediu musíme zmeniť funkčným stavebným zákonom. Nikomu sa do toho dlhé roky nechce. V doprave, informáciách a komunikácii musíme urobiť množstvo noviel, aby reálny život pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nekončil na papieri. Informačné a komunikačné technológie a systémy na Slovensku treba nastavovať s dôrazom na ľudí s ŤZP. Tiež prístup štátnych inštitúcií k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti treba zavádzať do praxe, napr. plánovanie cestovania vlakom, časenky k špecialistom, operácie, či pôrody žien so zdravotným znevýhodnením a pod. Podľa môjho názoru je najväčším problémom nie ani to, že nemáme legislatívu, ale že nefunguje v praxi.
- Čo by ste urobili v oblasti digitalizácie pre to, aby ľudia vo vozíku nemuseli jednotlivé úradné dokumenty či žiadosti doručovať osobne na úrady?
V oblasti digitalizácie máme problém s prepojením systému Sociálnej poisťovne a úradov práce. Tak sa stalo, že matky, ktoré sa celý život starali o svoje deti s ŤZP a nenahlásili po dosiahnutí ich 18 roku potrebné údaje Sociálnej poisťovni ostali bez započítania určitého obdobia potrebného na výpočet dôchodkovej dávky a museli si to uhradiť sami. V prvom rade by som navrhovala riešiť prepojenie systému zdravotnej dokumentácie, Sociálnej poisťovne, Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Neskôr prejsť k štandardom, ktoré sú bežné vo vyspelej Európe vo vzťahu k ľudom so zdravotným znevýhodnením.
Nový samostatný nezávislý orgán
- Budete riešiť presun pomeru medzi spotrebou jednotlivých rezortov na administráciu v prospech reálneho rozdelenia finančných prostriedkov medzi ľudí so zdravotným znevýhodnením?
V podstate som riešenie vysvetlila v predošlej otázke. Každý rok má napríklad Sociálna poisťovňa vždy viac a viac peňazí vyčlenených na prepojenie systému vo svojom rozpočte a ide o vysoké sumy. Napriek tomu prijíma viac ľudí do pracovného pomeru. Paradoxne potom sa stane to, že matky detí s ŤZP si musia za určité obdobie doplatiť desiatky, resp. tisícky eur, aby sa im priznala dôchodková dávka.
- Akými kreatívnymi nápadmi by ste oživili činnosť ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v prospech osôb so zdravotným postihnutím?
a)Navrhujem prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti o chronicky chorých. To znamená, že táto agenda bude prierezová a finančne zastabilizovaná. Ošetrovateľský proces o chronicky chorých bude koordinovaný sestrami aj na MPSVaR.
b)Bude prepojený systém akútnej starostlivosti s následnou zdravotnou starostlivosťou končiac sociálnou pomocou cez kompenzácie, sociálne služby.
c)Jednotná posudková činnosť bude koordinovaná novým samostatným nezávislým úradom, ktorý nebude podliehať MPSVaR. Z dôvodu, že častokrát to boli politické tlaky, ktoré rozhodovali o odvolaniach občanov vo vzťahu k nepriznávaniu kompenzácií.
(j.szabo@vozickar.sk)
