Lajo Slimák: „Život je príliš krátky na to, aby sme pili nekvalitné vína“
Lekári sa vyhýbajú otvorene hovoriť o trvalej invalidite, preto radšej mlčia.
Jediný festival svojho druhu na Slovensku s priestorom aj pre pouličné divadlá.
Iniciatíva, ktorá má svoje historické korene a na ne postavené súčasné reálie.
Aký vplyv má víno na kultúrne dianie a ako kultúra ovplyvňuje kvalitu vína?
V každom regióne nájdete ľudí, pre ktorých nie je organizovanie kultúrnych aktivít povinnosťou. Je to záľuba, odhodlanie urobiť pre svoje mesto všetko, čo sa dá, aby rástlo a rozvíjalo sa. Takých nájdete aj vo vinohradníckom mestečku Pezinok. A medzi nimi je aj Lajo Slimák známy pod prezývkou strýco Lajo. Aktívny život nezanechal ani po roku 2001, keď ho nezavinená dopravná nehoda „posadila“ do invalidného vozíka.
Lajo Slimák správne rozlúštil dilemu
„Po ´havárke´ to bolo rovnaké ako u drvivej väčšiny kvadruplegikov. Na začiatku nekonečné otázky: Prečo práve ja? Začo? Čo teraz? A áno, aj tá najtemnejšia, či by nebolo lepšie to definitívne ukončiť,“ priznáva Lajo Slimák.
A dodáva, že ani lekári mu v rozlúštení tejto dilemy nijako nepomohli. Sami sa vyhýbajú otvorene hovoriť o trvalej invalidite. Strýco Lajo sa k objektívnym záverom musel dopracovať sám, postupne počas pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Strávil v ňom deväť mesiacov, no časť pobytu si platil sám. Finančne pomohli kamaráti, známi, ale aj bývalí spolužiaci.
Už fakt, že pobyt v Kováčovej bol platený aj za vlastné a vyzbierané financie, naznačujú jeho rozhodnutie. Zvíťazil život, v jeho prípade je nutné zvýrazniť prívlastok aktívny život. Veď pokračovať bolo potrebné napríklad v organizovaní netradičného divadelného festivalu Cibulák. Nemal žiadnu porotu, aj tak bol záujem zahrať si na ňom dostatočne veľký.
„Bol to jediný festival svojho druhu na Slovensku. Priestor na vystúpenie v ňom dostávali pouličné a alternatívne divadlá. Podujatie sme organizovali v rokoch 1988 – 2008,“ vysvetľoval Lajo Slimák.
Obdobný osud mala aj ďalšia iniciatíva, spoluautorom ktorej bol tiež strýco Lajo. V roku 1986 založil spolu s niekoľkými priateľmi Pezinské rozprávkové divadlo, ktorému dali vtipnú skratku – P.r.d. Na scéne vydržalo 12 rokov a v roku 1998 sa pretransformovalo na občianske združenie, ktoré funguje doposiaľ.
„Združenie sa venuje viacerým kultúrnym či občianskym aktivitám. Organizujeme napríklad viaceré verejné podujatia. Spomeniem Etnofestival, Drumfest, Alternatíva v drevone či Lennon day,“ hovoril o aktivitách tohto združenia Lajo Slimák.
„Okénko pezinčiny“ pre všetkých
Teraz sa pristavme pri iniciatíve, ktorá má svoje historické korene a na ne postavené súčasné reálie. V spolupráci s regionálnou TV Pezinok Lajo Slimák postupne nahral a zverejnil Okénko pezinčiny ze strýcem Lajem. Relácia mala vysokú sledovanosť a zaujala aj odborníkov. Zvíťazila v súťaži vyhlásenej spolkom lokálnych televízií Lotos. Následne si z obdobnej súťaže v Česku odniesla špeciálnu cenu poroty. A v súčasnosti má strýco Lajo v mesačníku Pezinčan pravidelnú rubriku Stĺpek po našém.
A tak sme využili príležitosť a požiadali strýce Laja, aby odovzdal po svojom odkaz novo sa formujúcej vláde. Rozumieť by mu mal aj Trnavčan Igor Matovič, ktorého nárečie je tiež odnožou prvej Bernolákovej slovenčiny. Teda:
„Novej vládze vinšujem nech vládze celé štyri roky ze zdravým rozumem, zotpovedne, šetrne ge štátnej kase aj g ludom a nech si ony aj my za tý roky móžeme povedat, že vládly dobre, nešályly ludzí, nekradly, nesmilnyly, nevraždzily.“
Aký vplyv má víno na kultúrne dianie v regióne?
O aktivitách, s ktorými chce osloviť Pezinčanov, sa Lajo Slimák nechcel veľmi rozprávať. Tvrdí, že jeho snaženie odzrkadľujú daný vek a zdravotný stav. Naďalej sa však bude zapájať do všetkého, čo sa mu bude zdať vhodné a na čo bude mať čas. Jeden konkrétny zámer predsa len prezradil.
„Píšem všeličo, aj poéziu. Koncom roka sa chystám vydať stĺpčeky 2014 – 2020 v ´našém´ jazyku. Tiež už roky sľubujem kamarátom knižné vydanie mojich poviedok, takže uvidíme, čo sa podarí. A možno niečo vyšpekulujem, čo by mohlo Pezinčanov potešiť,“ nahlas uvažoval Lajo Slimák.
Na záver sme si nechali tému, ktorú sme doposiaľ opomínali, no s Pezinkom a celým regiónom bezprostredne súvisí. Veď pestovanie hrozna, výroba vína a posedenia vo vínnych pivniciach je bežnou súčasťou života. Preto nás zaujíma, aký vplyv má víno na kultúrne dianie a opačne, ako kultúra ovplyvňuje kvalitu vína.
„O víne už bolo napísané asi všetko, znalecky sa zamyslel Lajo Slimák. „Zviazanosť vína s kultúrou je jednoznačná. Jasným dôkazom toho je starý Rím, Rímska ríša. Z novších dejín je to Francúzsko či Kalifornia. A nesporným dôkazom najnovšej doby je aj moja vínna pivnica, kde vzniklo P. R. D., kde sa zrodil Cibulák, Etnofestival…“
Strýco Lajo v tejto súvislosti dodal, že nekonečné debaty a tvorivé hádky pri víne nepochybne prinášajú svoju pridanú hodnotu. A to nielen na poli kultúry. Preto Lajo pridal záverečné poučenie pre tých, ktorí sa poučiť chcú:
„Život je príliš krátky na to, aby sme pili nekvalitné vína.“
(j.szabo@vozickar.sk)
