Vojnový veterán Mirek Lidinský našiel uplatnenie v niekdajšom športe bohatých
V priamom bojovom útoku prišlo zranenie, ktoré ho nakoniec pripravilo o nohu.
Česká jednotka spolu s Američanmi, Britmi a Zelenými baretmi.
Partizánsky spôsob boja, nepriehľadný terén, jedovaté hady a škorpióny.
Mirek Lidinský si nakoniec zamiloval golf a stal sa aj prezidentom.
Terorizmus, ktorý ohrozuje svet z ázijského kontinentu, si vyžiadal prijatie množstva obranných opatrení. Jedným z nich je aktívna účasť vojenských (mierových) jednotiek napríklad v Afganistane, aby sa zamedzilo rozmachu terorizmu. Tento model „obrany“ európskych a amerických záujmov so sebou prináša návrat niekdajšej terminológie. Pojmy ako vojnový hrdina, vojnový veterán, vojnové zranenie boli pred takými troma desiatkami rokov takmer zabudnuté. Dnes sú späť. Potvrdzuje to aj vojnový veterán Mirek Lidinský z Česka, ktorého zranenie pripravilo o časť pravej nohy.
Nepriateľská línia bola na dohľad
Slúžil v dnes už zrušenej špeciálnej jednotke českej vojenskej polície SOG (Special Operations Group). Tá nestrážila sklady humanitárnej pomoci, jej členovia aktívne vyhľadávali a likvidovali talibanské bunky v Afganistane, ich výcvikové centrá a sklady zbraní. Tiež zatýkali vodcov tejto teroristickej organizácie, v radoch ktorých bojujú mnohí Čečeni či žoldnieri z iných vojnových zón.
Česká bojová jednotka bola v každodennom bojovom kontakte s obávaným nepriateľom. A preto je legitímne pýtať sa, či Mirek Lidinský do tejto jednotky nastúpil kvôli peniazom, alebo z túžby po dobrodružstve.
„Ani jedno, ani druhé,“ rezolútne na túto otázku zakaždým odpovedá Mirek Lidinský. „Bol som členom vojenskej zásahovej jednotky. Vzhľadom k mojej práci a skúsenostiam mi bola ponúknutá práca v SOG. Z môjho pohľadu išlo o zavŕšenie dlhoročného výcviku a nadobudnutých skúseností. Moje rozhodovanie trvalo asi rok. Finančná stránka moje zvažovanie tiež ovplyvnila, ale peniaze nikdy neboli v žiadnom prípade rozhodujúce.
Prvé uvedomenie si, že vstupujete do vojnovej zóny, „kamaráti v zbrani“ registrovali už v lietadle. Česi leteli do Afganistanu spolu s Angličanmi. Tí si v jednej chvíli začali obliekať nepriestrelné vesty a kontrolovať zbrane. A všetko bolo jasné… Nepriateľská línia bola skutočne na dohľad.
Vzhľadom k špecializácii bola jednotka do 48 hodín nasadená do prvej bojovej akcie. Na určenej bojovej línii českí vojaci operovali po boku britských špeciálnych jednotiek, amerických Navy Seals a ODA – Zelené barety. O prvých bojových akciách sa Mirek Lidinský pre portál zijushandicapom.cz vyjadril slovami:
„Skúseností so zadržaním páchateľov som mal dostatok. Je však rozdiel strieľať na unikajúce auto alebo čeliť partizánskemu spôsobu boja a neraz presile Talibanu. K tomu si ešte prirátajme neprehľadný terén, hady, škorpióny a teploty 45 až 50 stupňov Celzia.“
Život zachraňovali zdravotníci priamo na bojisku
A rátať treba aj so zraneniami. Tie neobchádzajú ani špeciálne, špičkovo vycvičené jednotky, českú nevynímajúc. Dôkazom tohto tvrdenia je aj Mirek Lidinský. Jednotka „čistila“ dobitý priestor v blízkosti jaskynného komplexu, kam bojujúci Taliban spojeneckí vojaci zatlačili. A z tohto priestoru zrejme na Tatru, pri ktorej sa Mirek Lidinský pohyboval, Taliban odpálil protitankovú strelu RPG.
Strela mu vybuchla pod nohami. Prudký náraz ho odhodil niekoľko metrov dozadu a inštinkt mu velil jedno – okamžite preč z napadnutého priestoru. Začal sa plaziť preč, keď s uvedomil, že pravá noha nezaberá…
Zdravotníci mu okamžite poskytli prvú pomoc, čo mu, vzhľadom na masívne krvácanie z otvorenej rany na členku, zachránilo život. Následné odborné ošetrenie Mirek Lidinský absolvoval v anglickej poľnej nemocnici, kde mu lekári poskytli prvotné odborné ošetrenie nohy. Zároveň ho pripravili na transport domov. Dá sa povedať, že skutočná liečba jeho dochrámanej nohy prišla na rad až v Prahe.
Neúspešné dva roky boja o nohu
Dva roky bojoval s infekciami, zápalmi a ďalšími sprievodnými problémami. Chvíľu to vyzeralo, že liečba napreduje, no potom zrazu prišiel ďalší zápal alebo infekcia. Chvíľami sa mu zdravotný stav pomaličky zlepšoval, aby sa mu následne prudko zhoršil.
Lekári mu členok skrutkami pospájali, bol však nehybný. Noha ale bola jeho a Mirek Lidinský bol presvedčený, že sa k svojej práci vojenského policajta ešte vráti. Infekcie ho však oslabovali natoľko, že už ani najsilnejšie antibiotiká nezaberali. Keď mu začal kolabovať organizmus, tak sa po dohode s lekármi rozhodol a po dvojročnom boji súhlasil s podkolennou amputáciou.
Aj keď sa zdá, že podkolenná amputácia až tak neobmedzuje, bezproblémové to nie je. Otlaky na miestach, kde sa protéza dotýka nohy, niekedy donútia človeka na určité obdobie posadiť sa do invalidného vozíka. Aj taká amputácia však človeku úplne zmení život. Mirek Lidinský napríklad musel úplne zabudnúť na svoje predchádzajúce povolanie vojenského policajta.
Začal sa preto intenzívnejšie venovať tomu, čo sa mu stalo veľkou záľubou – golfu. Kvôli amputácii musel s golfom prestať, no potom sa k nemu znovu vrátil. Už aj ako funkcionár Českej golfovej asociácie pre hendikepovaných. Dnes už vo funkcii prezidenta asociácie. V súčasnosti Mirek Lidinský veľa času venuje projektu golf bez bariér, v rámci ktorého vo vybraných rezortoch sprístupňujú golf pre osoby so zdravotným deficitom.
Zdroj: Zijú s handicapem
(j.szabo@vozickar.sk)
