Peter Šelinga: Biliard musí mať človek v srdci a hlavne musí chcieť
Biliard patrí medzi takzvané kaviarenské športy, a preto sa mu v drvivej väčšine venujú iba muži. Inak tomu nie je ani v jeho novej alternatívnej podobe, kedy biliard hrajú telese postihnutí na invalidných vozíkoch. Tento mladý šport hendikepovaných sa pomaličky začína udomácňovať aj na Slovensku. Dôkazom toho je nedávne celoslovenské podujatie, o ktorom sme uverejnili príspevok pod titulkom Majstrovstvá Slovenska v biliarde vozičkárov.
Jednou z výrazných postáv v Ružomberku, kde sa majstrovstvá konali, bol päťdesiatdvaročný Peter Šelinga, ktorý je v dôsledku paraplégie na invalidnom vozíku už takmer tridsať rokov. Žije vo Veľkom Grobe s priateľkou Ivetkou a tromi mačkami. Ako malý chlapec sa rekreačne venoval futbalu a hokeju. Už ako vozičkár začal „naháňať“ kondíciu v cyklistike – handbike. Zlákal ho však aj biliard na vozíku. To vábenie bolo také intenzívne, že ho pritiahlo až k tohtoročnému titulu majstra Slovenska v biliarde na vozíku. A práve o tomto mladom športe sme sa s Petrom Šelingom porozprávali.
● Ako ste sa od cyklistiky dostali k biliardu, čím vás zaujal?
– V prvom rade musím povedať, že ja som s cyklistikou na handbike neskončil, len som k nej pridal šport, ktorý sa mi vždy páčil. Snooker som si vždy rád pozrel v televízii. A keď u nás v bare postavili biliardový stôl, bolo rozhodnuté. Veď biliard je niečo obdobné ako snookeer, ale v menšom 🙂 .
● Na Slovensku patríte medzi najlepších hráčov na vozíku. Koľko času venujete tréningu… A vlastne, z čoho tréning pozostáva? Len z hrania za stolom, alebo aj z nejakej špeciálnej, povedzme fyzickej prípravy?
– S tréningom to mám ťažké, lebo mojim prioritným športom je cyklistika – handbike, a preto sa o nejakom pravidelnom tréningu nedá hovoriť. Chodievam si zahrať do Elite Snooker & Billiard Clubu v Bratislave. Tam si trénujem nejaké herné pozície a potom si ešte s niekým zahrám. Chodia tam dobrí hráči, a to ma posúva v mojej hre. Fyzickú prípravu mám v rámci handbike, tak po tejto stránke som pripravený na sto percent. Snažím sa však zlepšiť po psychickej stránke, lebo som taký akčnejší typ. A biliard si vyžaduje viac sústredenia, dôsledného zanalyzovania rozostavenia gúľ na stole a pokojného rozhodovania bez náhlenia sa.
● Sledovali sme priebeh majstrovstiev Slovenska v Ružomberku. Pri stoloch sa vystriedalo len päť hráčov. V čom to je, že tento šport nemá širšie zastúpenie medzi vozičkármi?
– My máme v našich pravidlách uvedené, že kto chce hrať na majstrovstvách Slovenska, musí sa zúčastniť minimálne 50 percent zápasov v rámci našej ligy. Práve táto požiadavka bola do pravidiel zakomponovaná pre to, aby sa zvýšil počet aktívnych hráčov. Žiaľ, zatiaľ sa naša snaha minula účinku. Neviem, v čom to je, že nemáme širšie zastúpenie. Mali sme niekoľko záujemcov z východu Slovenska, ale im vadilo, že by ďaleko cestovali na turnaje. Myslím si, že malý záujem o biliard na vozíku je aj pre to, že to nie je olympijský šport. S biliardom sa na paraolympiádu nedostanete. My ho hráme preto, lebo nás to baví! Ak bude mať niekto záujem o biliard na vozíku, nech príde, radi mu poradíme. Nie je to finančne náročný šport. Tágo sa dá kúpiť aj za 30 – 40 eur a potom treba už len hrať.
● Aké výkonnostné ciele si dávate na budúci rok?
– Ciele mám stále rovnaké – dobre hrať a víťaziť. Tento rok to na sto percent nevyšlo, lebo Aďko (Adrián Ďurček – pozn. autorky) vyhral jednu kategóriu. Ale tomuto sympaťákovi to prajem. Dúfam však, že budúci rok budem lepší. Ani ostatní hráči však nespia, každým rokom je boj o prvenstvo ťažší, náročnejší.
● Čo vám ako športovcovi – vozičkárovi najviac znepríjemňuje život? Čo by sa malo zmeniť legislatívne, v spoločnosti, aby sa vozičkár lepšie integroval do majoritnej spoločnosti zdravých?
– Ako športovcovi mi najviac znepríjemňuje život ľudská ľahostajnosť a hlúposť. Hnevá ma, ak si niekto mýli šport s charitou. Dúfam, že nový zákon o športe v tom niečo zmení. Zháňať sponzorov a financie na šport je ťažké. Integrácia vozičkárov z veľkej časti závisí aj od chcenia ich samých.
● Je krátko pred Vianocami, prezraďte našim čitateľom, ako ich budete tráviť. A čo predsavzatia na budúci rok?
– Vianoce budem tráviť doma s priateľkou Ivetkou a ,samozrejme, tréningom v posilňovni a na cyklistickom trenažéri. Mojim želaním do roku 2016 je hlavne byť zdravý . Od toho sa odvíja všetko ostatné. To isté zo srdca prajem aj vašim čitateľom.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/majstrovstva-slovenska-v-biliarde-vozickarov/
https://www.vozickar.info/biliard-vozickarov-hlada-novych-hracov/
https://www.vozickar.info/snookrovy-turnaj-pre-tzp-hracov/
