Máme krídla a dokážeme vzlietnuť

Tá chvíľa vždy vháňa dojatie do očí. Nech sa udeje v ktoromkoľvej kúte sveta. Má totiž v sebe symbol jedinečnosti a silu spoločne prežívaných emócií. Zapaľovanie olympijského a paralympijského ohňa býva vždy vrcholom otváracích ceremoniálov hier. V Tokiu je navyše dôkazom, že svet a športovci v ňom nepadli pred pandémiou na kolená.

COVID-19 zasiahol do našich životov mierou dosiaľ nepoznanou. Šport, vrátane športu zdravotne znevýhodnených, sa pred rokom ocitol zdanlivo v slepých uličkách. Život pred nás kládol nástojčivejšie otázky než je pravidelné športovanie. A predsa – práve šport sa stal silnou súčasťou nádeje na návrat do života. Ľudia na vozíkoch či s poruchami zraku to poznajú už dávnejšie. Ľudstvo si to však odrazu uvedomuje komplexnejšie. Šport je cesta aj most k tomu, čo sme žili pred pandémiou. Aj preto majú XVI paralympijské hry v Tokiu ešte silnejší odkaz pre celú našu planétu než v minulosti.

Japonsko prijalo obrovskú výzvu. Aj napriek ročnému odkladu pripraviť, zorganizovať a najmä v plnej miere ochrániť tradíciu olympijských a paralympijských hier. O 22.08 ich tradičnou formulkou otvoril japonský cisár Naruhito. Predchádzal tomu nástup športovcov zo 183 krajín. Štátnu vlajku pred slovenskou výpravou niesli naši paralympijskí víťazi v športovej streľbe a v bocii – Veronika Vadovičová a Samuel Andrejčík. A hoci aj našu výpravu „oklieštili“ z hľadiska početnosti dosahy pandemických obmedzení, odhodlanie uspieť v Tokiu nikomu z 27-mich športovcov neubrali.

Úvodný ceremoniál sa niesol v znamení príbehu malého dievčatka, ktoré na lietadielku pristálo medzi paralympionikmi, pretože zdravotne znevýhodnení športovci majú svoje krídla a sú schopní vďaka nim vzlietnuť. Do krajiny túžob, k métam prekonávania bariér. Aj Seiko Našimotová, prezidentka organizačného výboru a Andrew Parsons, prezident Medzinárodného paralympijského výboru IPC zdôraznili silu a schopnosť paralympionikov prekonávať prekážky. Vrátane „covidových“. Osobitne s odkazom na celosvetovú kampaň WeThe15, ktorá môže byť impulzom k zlepšovaniu podmienok života pre 15 percent zdravotne znevýhodnených ľudí v populácii ľudstva. „Spoločne zmeníme svet,“ pripomenul ideu kampane aj hier.

Paralympijský oheň na olympijskom štadióne v Tokiu zapálili o 22,50 traja športovci na vozíkoch: Yuji Kamiji, tenistka na vozíku, Karin Morisaková, paravzperačka a Sunsuke Učida boccista. Kiežby priniesol paralympijský oheň teplo a svetlo aj našim paralympionikom.

Stano Ščepán / www.paralympic.sk