Svoje postihnutie lieči tým, že pomáha iným

Podľa jedného kritéria možno ľudí rozdeliť podľa ich všeobecného snaženia na pasívnych, neutrálnych a aktívnych. Jednotlivci s negatívnym postojom k realite sa na všetko sťažujú, nič im nie dosť dobré. Takmer všetko vnímajú ako útok na ich osobu. Druhú, najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sa nesťažujú, kráčajú v dave, ale „predátorov“ medzi nimi nehľadajte. Najmenej zastúpená je komunita tých, ktorí sa za žiadnych okolnosti nevzdávajú a nikdy neprehrávajú. Keď treba, zmenia stratégiu, aby znova pokračovali vo víťaznom ťažení.

Ak sa nepodarí zaútočiť priamo, zľava ani sprava, určite bude, v športovej terminológii, úspešný atak zhora alebo s úskokom zdola. Bez ohľadu na pohlavie, vek či mieru zdravotného postihnutia. A z toho „druhého brehu“ určite je Mária Nahodilová, ktorá vyštudovala vysnívaný odbor zdravotná sestra. Kvôli úrazu s trvalými následkami oň prišla, ale zdravotnou sestrou sa stala znova. Opätovne jej ale prácu znemožnil (dočasne) nový koronavírus. Mária má však niekoľko ďalších aktivít, lebo vždy bude príkladom pre iných.  O jej osude sme sa dočítali v internetovom periodiku Můžeš.

Katalyzátor rozpadu manželstva

Na rok 2009 Mária nespomína v dobrom. Toľko smoly v tak krátkom čase si na jedného človeka len tak nesadne. Najprv jej zomrela mama, neskôr otca do postele sklátila mŕtvica. Tým sa však smolný rok nekončil. Pri jazde na koni v jedno odpoludnie k zemi padla Mária. Keď si po páde necítila nohy, tušila, že je zle. Lekári jej nakoniec diagnostikovali zlomený stavec a ochrnutie od pásu dole. Čakajúc na sanitku zrejme ležala v tráve pridlho. Do tela sa jej dostal nevítaný návštevník a výsledkom bola nepríjemná kliešťová encefalitída.

Pobyt v nemocnici a ústavná rehabilitácia boli ťažkým obdobím. Mária Nahodilová sa netrápila ani tak svojím zdravotným stavom, ale skôr „obťažovaním“ svojich kolegýň požiadavkami, ktoré sama nezvládala. No najviac ju ťažilo svedomie kvôli deťom – dnes 25-ročnej Denise a 23-ročnému Dominikovi. Hanbila sa za svoj úraz a trápila sa kvôli svojim blízkym, do akej zlej situácie ich dostala. Domov sa vrátila po jedenástich mesiacoch.

A na rad prišlo ďalšie trápenie. Uvedomila si, že celá rodina je podrobená veľkej skúške. Všetci boli do jej úrazu naučení, že o všetko sa postará a všetko urobí Mária. A odrazu sa to obrátilo. Keďže manžel sa začal „strácať“ v práci a Denisa bola na strednej škole, o mamu sa väčšinou staral vtedy 13-ročný Dominik. Pritom jej zdravotný stav nebol ideálny, prekonávala viaceré zdravotné komplikácie a potrebovala pomoc, o ktorú od syna ani nevedela požiadať.

Katalyzátorom rozvratu manželstva bolo jej rozhodnutie odsťahovať sa ku kamarátke, bývajúcej takmer 200 kilometrov od jej domova. Bolo to ťažké predsavzatie, spojené s úvahami o samovražde, ale za danej situácie asi jediné možné. Mária na začiatku prišla o všetko, dokonca aj o kontakt so svojimi deťmi. Rozhodla sa však nerezignovať. Svojej priateľke vďačí za veľa, pomohla jej v najťažších chvíľach a vždy stála pri nej.

Mária kolegyniam dobýja batérie

Mária Nahodilová mala jej podporu, aj keď sa rozhodla zabezpečiť si samostatné bývanie či získať nové zamestnanie. Prácu si stále hľadala v zdravotníctve, veď strednú školu vyštudovala, aj keď rodičia z nej chceli mať ekonómku. Neustále jej však z konkurzov prichádzali zamietavé odpovede. Nakoniec zaúradovala šťastena. Zaparkovala pred jihlavskou nemocnicou, vybrala vozík, skompletizovala ho. Už-už sa presúvala, aby naň presadla, keď sa jej vyšmykol spod ruky…

Takmer neviditeľným sklonom sa od nej vozík začal pomaličky vzďaľovať až narazil do muža odchádzajúceho od vlastného auta. Vozík jej ochotne pritisol späť a tak vyšlo najavo, že ním atakovala samotného riaditeľa nemocnice. A po krátkom rozhovore si riaditeľ uvedomil, že chce, aby táto aktívna žena v nemocnici pracovala. Síce nie na detskej chirurgii ako v Třebíči, kde robila pred úrazom, ale na centrálnom príjme. Tam je v kontakte s pacientmi, ale má aj detailný prehľad o jednotlivých oddeleniach.

To už však neplatí. Mária bola dlhodobo nemocná, napriek tomu jej kolegyne k nej chodili, ako vraveli, dobiť si baterky. A tak sa často rozprávali o zložitej situácii v zdravotníctve. A raz Mária povedala, že je odhodlaná, pokiaľ by to bolo potrebné, postaviť sa tiež do prvej línie.

Potešenie priniesol prídavný elektrický pohon

Mária býva v upravenom prízemnom byte na jednom jihlavskom sídliskom s kocúrom Monty. Je príznačné, že sa ho ujala po úraze chrbtice. Zázračne sa však z tohto zranenia vystrábil. Mária na rozdiel od neho chodiť síce nemôže, ale inak žije naplno.

Svoj rozlet začala s hudbou. Pôvodne sa chcela naučiť hrať na klavír, no nakoniec skončila ako sopranistka zmiešaného speváckeho zboru Melodie v Jihlave. Za takmer desať rokov s ním precestovala mnohé české mestá i časť Európy. V súbore si ju držia takmer ako talizman, hoci začiatky neboli ľahké. Musela si nájsť systém pri zabezpečovaní hygieny, ale mnohokrát ani presun na javiská nie je jednoduchý. Neraz ju musia na ne preniesť, doslova na rukách. Mária Nahodilová dodnes spomína na svoje prvé vystúpenie, kam ju vyniesol po točitých schodoch 60-ročný kolega, bývalý hasič, klasicky na chrbte.

Aj druhý jej koníček má umelecké zameranie – tanec. Na začiatku bola účasť v televíznej súťaži StarDance na prelome rokov 2016/2017. Mária síce nezvíťazila, ale do tanca na vozíku sa zamilovala. Odvtedy sa mu venuje aktívne. Pravidelne vystupuje s hlavným choreografom a dvoma víťazkami tejto súťaže. A bol to práve Jan Onder, ktorý sa chopil iniciatívy, aby Mária získala nový kvalitný invalidný vozík. Záštitu nad zbierkou nakoniec prevzalo Konto Bariéry v spolupráci s Českou basketbalovou federáciou. Mária nakoniec dostala 160-tisíc korún, za ktoré si kúpila prídavný elektrický pohon. Výrazne jej  pomáha zabezpečiť vyššiu samostatnosť pohybu.

Mária však nemala prvý kontakt s Kontom bariéry. Pred piatimi rokmi jej na kúpu aktívneho vozíka prispela patrónka Konta  bariéry Lucia Bílá prostredníctvom charitatívneho predaja srdiečok, ktoré speváčka sama háčkuje. Mária jej za to darovala jeden zo svojich obrazov. A to je ďalšia umelecká záľuba, ktorej sa Mária aktívne venuje.

Práca pre CZEPA postupne ponúkla nový rozmer

To však nie je konečný výpočet aktivít, ktorými Mária Nahodilová žije. Treba k nim prirátať aj štúdium organizované Českou asociáciou paraplegikov (CZEPA). Po jeho ukončení sa stala peer mentorkou. Už dva roky samostatne pracuje s ľuďmi, ktorí utrpeli úraz chrbtice. Alebo sú imobilní už dlhšie, ale aktuálne sa dostali do psychických problémov. Spoločne potom hľadajú cesty, ako sa dostať do pohodového stavu dokazujúceho, že život sa po zranení nekončí. Určite sa zmení, ale stále je hodný aktívneho bytia.

Práca pre CZEPA postupne získala nový rozmer. Mária sa napojila sa na takzvaný Bílý kruh bezpečí, v rámci ktorého pracuje ako dobrovoľná asistentka a poradkyňa. Pomoc v rámci tohto projektu poskytujú odborne spôsobilí poradcovia, predovšetkým právnici, psychológovia a sociálni pracovníci. Všetci sú vo svojom odbore uznávanými expertmi. Svoj voľný čas a znalosti venujú obetiam trestných činov, svedkom a pozostalým po obetiach.

Mária Nahodilová je tiež poradkyňou ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv pre oblasť dekubitov. V rovnakej oblasti spolupracuje aj s ministerstvom zdravotníctva. A aj tieto aktivity dokazujú, že Mária má skutočne pestrý život, plný zmysluplných aktivít. A tie sú svedectvom, že ani vážny úraz nemusí človeku zabrániť v plnohodnotnom a šťastnom živote.

(j.szabo@vozickar.sk)