Náhrada za schody, ako potvrdzuje prax, je niekedy tvrdý „oriešok“
Dva príklady z USA a zo Slovenska dokazujúce, že schody sa odstraňujú aj zložito.
Vstup do jaskyne nahradil chodník, ktorým človek vo vozíku samostatne neprejde.
Asistent tlačiaci vozík musí byť dostatočne silný, aby zvládol ostré zákruty.
Schod navyše nie je komplikácia, ale pre človeka vo vozíku ide o zložitý problém.
Schody sú veľkou hrozbou pre človeka sediaceho v invalidnom vozíku. V súčasnosti však už poznáme viaceré technické riešenia ako sa im vyhnúť. A v exteriéri je zase možné schody obísť umne vedenou, aj keď predĺženou trasou chodníka. My sme si ale tentokrát pripravili dva príklady, kedy sa aj „majster tesár“ uťal. A výsledkom bol pre človeka vo vozíku ťažko použiteľný prístup bez bariér.
Prvú podobu uplatnenia „bezbariérovosti“ sme našli v Novom Mexiku (USA). Vo voľnej prírode sa rušili bariéry spôsobom, ktorý vytváral ťažko použiteľnú cestu bez bariér. Druhá absurdita je zo slovenského nemenovaného sídliska, kde stavbári dostavali objekt pre jeden miestny orgán štátnej správy. A ako vidieť, nie všetko bolo naprojektované správne a, čo je najhoršie, prijatý kompromis bol nerozumným, tým najhorším rozhodnutím.
Odstránené schody nahradila prekážková dráha
Prijmite najprv pozvanie do Nového Mexika (štát na juhozápade USA), kde sa nachádza Caverns National Park. Jednou z jeho často navštevovaných oblastí sú prírodné jaskyne. Ročne do tejto lokality zavíta niekoľko stotisíc ľudí. Osoby v invalidných vozíkoch však medzi nimi nie sú. A to napriek tomu, že jaskyňa Carlsbad je v mapách i informáciách označovaná ako bezbariérová. Takže, schody tam teda nie sú, ale…
To je pravda, ale schody nahradil veľmi zvláštny chodník, prudký sklon klesania a ostré zákruty sú toho dôkazom. Jeden hoci silný asistent by sa poriadne zapotil, kým by sa brzdiac vozík dostal až k vchodu do bezbariérovej jaskyne. Pri vyberaní niektorých zákrut by zrejme musel vozík nadvihnúť a tak otočiť do správneho smeru. Napríklad matka tlačiaca vozík svojho dieťaťa by takýto manéver samostatne ťažko zvládla.
Nevieme, aké stavebné zákony platia „za veľkou mlákou“, ale európske, teda aj slovenské normy sú jednoznačné. Rampy nahrádzajúce schody môžu mať maximálnu dĺžku deväť metrov a sklon 1:12, teda 8,3 percenta (približne 4,75 stupňa). Ak je klesanie dlhšie, musí nasledovať oddychová zóna o dĺžke 1,5 metra a až potom pokračuje ďalšie klesanie.
A jaskyňa Carlsbad na takéto stavebné úpravy vôbec nebola pripravená. Zdá sa, že niekto dostal peniaze na vyriešenie vstupu do jaskyne tak, aby sa odstránili schody. Ten však človeka vo vozíku zrejme nevidel ani z rýchlika. A preto dal vybudovať „prekážkovú“ dráhu, ktorú osoba v invalidnom vozíku samostatne aj tak nevyužije. A ak príde so sprievodcom, ten musí byť mimoriadne silný. Inak je cesta k vchodu do jaskyne pre oboch zarúbaná.
Zoznam výhovoriek na schody môže byť dlhý
Slovensko vytváraním (nových) bariér pri odstraňovaní (starých) bariér nie je žiadnou výnimkou. Vybrali sme príklad, v ktorom najprv zlyhal stavbyvedúci a potom aj majster. Za fatálne chyby sa však platí a kolaudačná chyba nakoniec musela byť odstránená. Žiadne schody totiž nesmú plošinu prerušiť ani doplniť, to je uvedené aj v samotnom zákone.
Najprv stavbyvedúci prišiel na to, že pri vstupe do objektu chýba bezbariérový prístup. Spojil sa preto s projektantom, svojim kamarátom. Ten však bol na dlhšej stáži v zahraničí. A tak po dohode projekt opravil stavbyvedúci. V časti širokého schodišťa zakreslil pevnú plošinu, aby sa ňou dalo prejsť vo vozíku k výťahu. Pri výpočtoch však urobil zásadnú chybu – nájazdová plošina podľa výpočtov končila pri predposlednom schode. A to nebolo dobré.
Stavbyvedúci sa však rýchlo vynašiel, aj keď tým spôsobil veľký problém. Namiesto toho, aby upravil sklon nájazdovej rampy, ukončil ju jedným schodom. Je to ideálne riešenie, povedal si. Na prvý pohľad to vyzerá ako schody, ale schody to nie sú. Rodičia s kočiarom ten jeden schod hravo prekonajú, zhodnotil svoju prácu stavbyvedúci. Hlas hypotetického mladíka v invalidnom vozíku už nezačul: „A čo ja? Ten schod prejdem, len keby som vedel lietať.“
Na oprávnenú pripomienku by si možno vypočul „zbierku“ výhovoriek typu Jeden schod predsa nemôže byť problém. Pravdou je, že ani uhol nájazdu nebol v norme, ale vedu z toho nerobme. Niekto pôjde okolo a človeku vo vozíku pomôže. Zrejme áno, lebo ochotných ľudí je skutočne hodne. Kde je však v tomto prípade zabezpečenie čo najvyššej miery samostatnosti osôb v invalidných vozíkoch?
(j.szabo@vozickar.sk)
