PREDSTAVUJEME Občianske združenie Ľudia proti hendikepu

Občianske združenie Ľudia proti hendikepu z Oravského Podzámku vstúpilo do roku 2017 v novom atraktívnejšom šate. Od záveru minulého roka je oficiálnym poskytovateľom sociálnych služieb zaregistrovaným Žilinským samosprávnym krajom. Združenie v súčasnosti poskytuje bezplatné sociálne poradenstvo, požičiava zdravotnícke pomôcky. Navyše má štatút denného centra pre poskytovanie sociálneho poradenstva a pre organizovanie záujmovej činnosti.

• Lepšia šanca pre získanie grantov a dotácií

„Skutočnosť, že sme sa dostali do župného zoznamu, je pozitívnou zmenou pri zvyšovaní kvality nami poskytovaných sociálnych služieb. Tento významný posun sme dosiahli aj vďaka tomu, že sa nám v závere minulého roka, po dlhšom snažení, podarilo prenajať a vybudovať ˊdomovskéˊ priestory združenia v Oravskom Podzámku,“ dozvedeli sme sa od Zuzany Jurisovej, zakladateľky a predsedníčky združenia Ľudia proti hendikepu.

Združenie si tak vytvorilo nielen administratívne centrum pre poskytovanie poradenstva. Centrum slúži aj ako požičovňa zdravotníckych pomôcok. Združenie svoje nové sídlo využije aj na organizovanie tvorivých dielní, na rehabilitačné cvičenia. Konať sa v ňom budú prednášky, besedy o témach, ktoré hendikepovaných zaujímajú či ťažia.

Martin Gočala pohľad predsedníčky na kvalitatívne lepšie postavenie združenia konkretizoval slovami: „Ak chceme, a to chceme, legálne a odborne poskytovať sociálne služby, potrebujeme mať oficiálny štatút. Aby bolo garantované, že niekto posúdil našu odbornosť, sme materiálne i finančne pripravení sociálnu pomoc poskytovať.“

Pripomenul tiež, že zaradenie medzi krajských poskytovateľov sociálnych služieb im umožní uchádzať sa o štátne dotácie a granty na konkrétne akcie pripravované v kalendárnom roku. Pri novom administratívnom postavení (zapísaní v registri poskytovateľov sociálnych služieb) má združenie väčšiu šancu tieto mimorozpočtové financie získať ako „obyčajné“ neregistrované občianske spolky.

Ľudia proti hendikepu by sa väčšej sume peňazí veru potešili. A aj by ich dobre investovali. Veď v talóne majú pre svojich hendikepovaných členov pripravené viaceré výletné „bonbóniky“. Doposiaľ združenie „žilo“ hlavne z poskytnutých 2 % z daní hlavne od fyzických osôb. Potešili aj materiálne či finančné dary od svojich priaznivcov. A aj z toho mála združenie každoročne pripravuje viacero akcií.

• Jedna aktivita dvoch tvári – zimnej a letnej

Pristavme sa pri niektorých z nich. Z pohľadu starostlivosti o svoje zdravie najdôležitejšie sú rekondičné pobyty. Tie víkendové, vlani sa konali dva, boli v Oraviciach, na týždenný tentokrát vycestovali do kúpeľného mestečka Turčianske Teplice.

Stretnutia v Oraviciach bývajú programovo bohaté a pestré, no obsahovo nie sú len „prechádzkou ružovou záhradou“. Priemerne 20 účastníkov (10 zdravotne postihnutých a 10 rodinných príslušníkov či osobných asistentov) pomáha napríklad v kuchyni. Organizátori nechajú zdravotne postihnutých potrápiť sa pri samoobslužných činnostiach. Na programe je aj rehabilitačné cvičenie i posilňovanie. A za odmenu sa ordinujú prechádzky v prírode, športové aktivity, kúpanie v termálnej vode, ale napríklad aj masáže.

 „Pobytu v Turčianskych Tepliciach sa vlani zúčastnilo 50 ľudí, z toho boli 25 s ťažkým zdravotným postihnutím. Ubytovaní sme boli v priestoroch vhodných aj pre vozičkárov, čo sme veľmi ocenili. Súčasťou pobytu, ako to už v kúpeľoch býva, bolo kúpanie v termálnom kúpalisku, večerné posedenia pri hudbe či športové aktivity,“ spomínala Z. Jurisová.

Dodala, že pre účastníkov pobytu zabezpečili prednášku o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Pripravená bola prezentácia činnosti a techniky Hasičského a záchranného zboru SR a Práporu výcviku Ozbrojených síl SR. Počas pobytu medzi Oravcov zavítal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanci NR SR z Oravy Erika Jurinová (OĽaNO) a Igor Janckulík (kandidoval za SIEŤ).

Ešte dvoma ďalšími aktivitami je oravské združenie Ľudia proti hendikepu známe. M. Gočala ich nazval (obsahovo) jednou aktivitou dvoch tvárí. Zakaždým ide o stretnutie členov klubu, priateľské posedenie, výmena skúseností či ponuka pomoci pre toho, kto ju potrebuje.

„V lete sa zídeme na športovom dni v Oravskom Podzámku. Uvaríme si guláš a ak sa počasie vydarí, vyhrejeme sa na slniečku. Na záver roka je už tradíciou vianočná kapustnica. Vlani sme sa vynikajúco zabavili v Mútnom,“ spomínal na poslednú minuloročnú akciu M. Gočala.

• Dohovor sme podpísali, no plniť sme sa ho nenaučili

Letmým pohľadom sa zahľadel aj do budúcnosti. Vraj rekondičné pobyty, športový deň a kapustnica sa určite uskutočnia aj tohto roku. Ostatné aktivity sa budú odvíjať od objemu peňazí, ktoré združenie Ľudia proti hendikepu získa z 2 % z dane, prípadne zo schválených grantov a dotácií.

„Tak ako sme pred dvoma rokmi boli tri dni v Prahe, tentokrát by sme radi navštívili Bratislavu,“ prezradil jeden z tohtoročných zámerov M. Gočala.

Pri plánovanom výlete do hlavného mesta sme zákonite museli zvrtnúť debatu na tému cestovanie a ubytovanie imobilných turistov. A s tým súvisiace architektonické bariéry na Slovensku. Veď združenie v minulosti poriadne rozvírilo debatu na túto tému. Aj na základe osobnej skúsenosti Oravcov, o probléme cestovania vozičkárov vlakom diskutovali i poslanci NR SR.

V tejto súvislosti jedna poznámka týkajúca sa nielen tohto ich „príbehu“ nastupovania do vlaku v Kraľovanoch. OSN v roku 2006 prijala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Národná rada SR s Dohovorom vyslovila súhlas v roku 2010. Zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa ústavy prednosť pred zákonmi.

Z viacerých výletov, ktoré združenie Ľudia proti hendikepu pravidelne organizuje, je však zrejmé, že realita je mnohokrát v rozpore s tým, čo sa Slovensko zaviazalo dodržiavať. S tým M. Gočala súhlasí, no je presvedčený, že na oblasť bariérovosti a integrácie zdravotne postihnutých sa treba pozerať zmierlivejšie. Vraj zmena sa dá dosiahnuť aj inými formami ako je tvrdá kritika. Tá je totiž často vyslovovaná bez návrhu spôsobu na odstránenie jestvujúcich nedostatkov.

„Ani ten náš výlet vlakom s viacerými hendikepovanými na invalidných vozíkoch a následné reakcie naň nemali byť kritikou. Išlo skôr o poukázanie na daný stav. O reálne pomenovanie základných problémov a vytvorenie podnetov na ich riešenie. My sme kvôli nedostatočným podmienkam pre cestovanie vozičkárov neprestali na výlety chodiť a ani neprestaneme. Myslím si, že aj to je z foriem ako ′veci′ posúvať dopredu,“ vyjadril sa M. Gočala.

• Ochota pomáhať je zo strany neznámych ľudí väčšinou bežná

Do debaty na túto tému sa zapojila aj Z. Jurisová. Skonštatovala, že v ich konkrétnom prípade železničiari na stanici v Kraľovanoch z existujúceho minima, čo sa dalo pre nich urobiť, spravili maximum. Zdôraznila tiež, že ochota pomáhať im na výletoch je zo strany neznámych ľudí často bežná, až samozrejmá. A pri svojich cestách po Slovensku sa s nijakou averziou okolia nestretávajú.

Problémom Slovenska je, pokračovala v úvahe na danú tému, že mnohé veci platia len na papieri. Máme spomínaný Dohovor, od ktorého sa odvíjajú naše zákony. Aj v nich je mnohé uvedené tak, ako to má byť, ale…

„Len jeden príklad za všetky. Platí zákonné ustanovenie, že do každej novej či zrekonštruovanej budovy musí byť vybudovaný aj bezbariérový prístup. Bez toho stavba nesmie byť skolaudovaná. Existuje však toľko výnimiek v zákone, že táto povinnosť sa dá vždy obísť,“ hovorila o realite života hendikepovaných Z. Jurisová. S dôvetkom, že ak sa bude dodržiavať to, čo je v zákonoch napísané, väčšina problémov sa stane minulosťou. Chce to len jedno – dôsledne a dôrazne, hoci aj s pomocou tvrdého sankčného postihu,  trvať na tom, aby bol zákon do bodky rešpektovaný.

• Pomoc hendikepovaným v troch základných oblastiach

Občianske združenie Ľudia proti hendikepu vzniklo v roku 2005, ale odvtedy prešlo viacerými, aj zásadnejšími zmenami. Predovšetkým išlo o zakomponovanie poskytovania sociálnych služieb do činnosti združenia. Tiež o postupné rozšírenie svojej pôsobnosti – od poradenstva cez vzdelávanie až po riešenie nezamestnanosti osôb s hendikepom. Do svojej súčasnej podoby sa združenie vyprofilovalo v roku 2015.

„Cieľom nášho združenia je pomoc ľuďom s určitým hendikepom. Pripomínam, že sa nesústreďujeme len na zdravotný hendikep. Sme pripravení a aj pomáhame jednotlivcom či celým rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej sociálnej situácii,“ uviedol Martin Gočala.

Pomoc, podpora zo strany združenia má mnohoraké podoby. Úplne na začiatku je informačný servis. Podľa Z. Jurisovej je v tomto smere nezastupiteľná „sila“ sociálnych sietí. „Ak natrafím na informáciu, ktorá by zaujímala viacerých, večer, po návrate z práce, to „hodím“ na našu stránku. Keď organizujeme akciu, potrebujem našich ľudí zmobilizovať, znovu som pri tom istom komunikačnom kanáli,“ vysvetľuje Z. Jurisová.

Združenie pomáha svojím členom pri administratívnom vystupovaní voči štátnym orgánom, poisťovniam. Ide teda o formu odborného poradenstva. Druhou, viac-menej novou službou je požičiavanie zdravotníckych pomôcok. A to na obdobie, kedy ju má postihnutý v oprave, alebo kým mu ju schváli povedzme zdravotná poisťovňa.

„Od sponzorov, donátorov sa nám podarilo získať viaceré zdravotnícke pomôcky. Takže v súčasnosti, ak by niekto potreboval, máme k dispozícii napríklad aj nový invalidný vozík,“ vysvetľoval M. Gočala.

• Konkrétna pomoc ľuďom v núdzi je samozrejmosť

Kapitolou samou o sebe je tretia oblasť – pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v sociálnej núdzi. Neraz sú to veľmi zložité, ale zároveň aj citlivé prípady. Preto nie je vhodné, a nebolo by to ani etické, spomínať konkrétny príbeh. Takže len modelová situácia – nezamestnaná žena po „nepeknom“ rozvode ostane sama s tromi deťmi bez reálnych finančných prostriedkov. „Veci“ potrebné pre chod domácnosti, ktoré jej exmanžel zobral, si kúpi na úver. Deti potrebujú stále niečo nové, najstaršia stredoškoláčka chce aj niečo moderné na seba. A tak mama podpíše ďalší úver, novú pôžičku.

„Po čase sa však začnú hlásiť dlžníci, hrozia exekúciami. Vtedy nastupujeme my. Snažíme sa nájsť žene prácu, poradíme s reštrukturalizáciou úverov, pôžičiek. V jednom podobnom prípade sa nám podarilo rodinu dostať z najhoršej situácie. Dlhy jej síce ostali, ale pomaly ich spláca. Pre iné sa dohodol odklad splátok. Rodina je na dobrej ceste dostať sa z krízy. Aj keď to chce disciplínu, vytrvalosť,“ približovala nám Z. Jurisová anonymnú rodinu, ktorej združenie pomohlo.

Inej rodine zase zabezpečili chýbajúci nábytok. Na sociálnej sieti napísali, čo potrebujú a tí, čo mohli, pomohli. Alebo iná pomoc – chlapec s downovým syndrómom veľmi túžil po počítači. Z úradu práce naň nemal nárok. A tak mu pomohlo združenie. Oslovili svojich priateľov – podnikateľov. Netrvalo dlho a šťastnému chlapcovi odovzdali počítač s monitorom a klávesnicou.

Presne takéto aktivity sú alfou a omegou občianskeho združenia Ľudia proti hendikepu. Minimálny počet aktivistov pomáha hendikepovaným po celej Orave. A ako sa pri našom stretnutí jeho hlavní protagonisti vyjadrili, ak by bolo viac peňazí, pomohli by väčšiemu počtu odkázaných. Oni totiž osudy ľudí, s ktorými sa pravidelne stretávajú, dôverne poznajú. A neraz im je ťažko na srdci, že všetkým pomôcť nemôžu.

Foto: OZ Ľudia proti hendikepu

(j.szabo@vozickar.sk)

KTO JE KTO

 Zuzana Jurisová (tohto roku 45 rokov, ale ako sama vraví, cíti sa maximálne na 28 🙂 ) pracuje vo verejnej správe. Profesijne pôsobí na úseku sociálnej pomoci. S manželom Štefanom majú dve dospelé dcéry. Mladšia Adela pracuje v oblasti kaviarenstva. Zuzana s detskou mozgovou obrnou navštevuje nadstavbové štúdium, odbor verejná správa na Strednej odbornej škole pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave. So zdravotne postihnutou Zuzanou sa počas jej detstva stretávali a stále stretávajú s ľuďmi, ktorí im pomáhajú. Materiálne, finančne alebo dobrou radou. A oni sa s tým všetkým delili a delia s ostatnými, ktorí majú podobný osud. A tak akosi prirodzene jej štýl a zmysel bytia dostal oficiálnu podobu vo vytvorení občianskeho združenia. Ako sama vraví: „Skrátka, sme Ľudia proti hendikepu. A aký význam má takéto snaženie? To sa nedá opísať, to sa dá len precítiť. A to tak, že je človeku tak dobre pri srdiečku“.

A keďže Zuzana Jurisová sa v tejto pozícii cíti „ako doma“, v pomoci núdznym bude určite pokračovať. Má to v génoch, pre pomoc iným bola zrodená. Poznajúc jej nezištnú snahu pomáhať, definovali by sme  jej životné motto budhistickým (obráteným) imperatívom vďačnosti – nie obdarovaný ďakuje za pomoc, ale darca ďakuje, že mohol pomôcť.  

Martin Gočala (41) od skončenia vysokej školy v roku 1999 pôsobí v sociálnej oblasti. A to profesionálne, ale aj ako dobrovoľník. Desať rokov bol predsedom obdobného občianskeho združenia ako je Ľudia proti hendikepu. Profesionálne pôsobí v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností. Niekoľko rokov pracoval v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je ženatý, s manželkou Jolkou majú dve deti – Terezku (8) a Nelku (5). Pomoc druhým berie ako samozrejmú súčasť života. Stretnutia s hendikepovanými ľuďmi ho učia úcte a rešpektu voči ľuďom, učia ho pokore a utvrdzujú ho v skutočných hodnotách života. Nezištnú pomoc tejto skupine obyvateľstva berie aj ako vďaku za to, že on, jeho manželka i deti sú zdraví.

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/vianocna-kapustnica-vonajuca-clovecinou/

https://www.vozickar.info/opel-handycars-v-autotipe-zilina/

https://www.vozickar.info/biatlon-nielen-hendikepovanych-zaujal/

https://www.vozickar.info/zivot-bez-barier-novej-pake-ukazkovy/