Návšteva prvého prístavného mesta

Lietadlo šťastne pristálo a naši dvaja cestovatelia, Ivo Páleník a Evka, sa presúvajú k miestu nalodenia. Znovu žiadne problémy, všetko ide podľa plánu, nič nie je v rozpore s plánovanými postupmi. V ďalšej časti už pokračujeme s približovaním cesty po Stredozemnom mori formou rozhovoru. Na otázky odpovedá Ivo Páleník.

Štrngajú poháre na stole samé so sebou?

Pri pohľade na majestátnu loď Costa Fortuna nám napadne úplne jednoduchá otázka – čo o nalodení hovorí prvý dojem, prvotné pocity?

Prvé dojmy sú veľmi ťažko opísateľné. Treba to proste prežiť. Predstavte si päť na seba poskladaných petržalských panelákov v dvoch radoch. A to bol, veľmi približne naznačené, náš domov na najbližší týždeň. Ak by niekoho zaujímalo vnútorné rozloženie priestorov lode, tak to je ako hľadanie konkrétneho bytu v piatich bytovkách. Niekoľko reštaurácií a barov, divadlá, obchody, ubytovacie priestory, ale aj krajčírska dielňa či recyklátor odpadu. Toto všetko, ale aj mnoho iného nájdete na lodi, ktorá vozí turistov.

Druhou najčastejšou otázkou „laikov“ pri vyzvedaní zážitkov z lode je otázka o jej stabilite. Ľudia chcú vedieť, či im pri jedle samé štrngajú poháre. Ivo, aj vás tento zvuk vyľakal?

Ale kdeže, nič také nehrozí. Ak ste sa zapozerali na minerálku na stole, mohli ste zaregistrovať jemné chvenie.  Aby sa rozkývala fľaša, taký pohyb to teda nebol. Loď má určite viacero stabilizátorov a iné technické systémy, ktoré zabezpečujú potrebnú „nehybnosť“ priestorov s turistami.

Teraz priamo k osobám s poruchami pohybu. Ako ste sa Ivo cítili na lodi z pohľadu svojho zdravotného hendikepu?

Mnohokrát lepšie ako doma (smiech – pozn. autora). No teraz už vážne. Mal som s priateľkou vyčlenené ideálne miesto pri stravovaní, bazéne, v oddychových zónach. Proste všade sa pamätalo na ľudí s poruchami chôdze. Navyše, personál bol pripravený kedykoľvek, ak to človek potreboval, pomôcť. Na lodi boli špeciálne vyškolení ľudia pripravení poskytnúť odbornú fyzioterapeutickú asistenciu.

Jediným sklamaním bola kyvadlová doprava

Chvály sme si už vypočuli dosť, čo kritické ste počas pobytu na lodi zaznamenali?

Negatíva sa dosť ťažko hľadajú… Problémom napríklad je vystupovanie z lode z úrovne prízemia. Je to trochu strmé, ale personál lode ochotne pomôže. Už som ale zaregistroval, že niektoré prístavy začali tento nedostatok odstraňovať systémom pontónov poukladaných na sebe. Tým sa vystupovanie vyrovná s príjazdovou komunikáciou a je po problémoch.

Popisujete problém, ktorý je technického charakteru, navyše sa už seriózne rieši. Nás skôr zaujíma viditeľný nedostatok. Skutočne si na nič nespomeniete?

No dobre, pri „mori“ pozitív sa nejaké to „smietko“ predsa len nájde. Pre mňa asi jediným sklamaním bola kyvadlová doprava z prístavu s tzv. shuttle busom. Aj keď personál veľmi ochotne pomáhal, tieto autobusy boli bariérové. Riešiť sa to dá údajne taxíkmi, ale my sme túto možnosť nevyužili. Vždy sme sa spoliehali na mestskú hromadnú dopravu, ktorá je v každom štáte približne rovnaká a bezbariérová. Nikdy s tým nebol žiaden problém. A navyše, ochota ľudí pomôcť tomu dávala úplne iný rozmer. Poslať tam niektorých ľudí zo Slovenska na preškolenie, uvažoval v duchu Ivo.

Akosi plynulo prichádzame do prvého prístavného mesta – Marseille vo Francúzsku. Nakukneme doň nie z pohľadu, čo sa v ňom dá „narýchlo“ pozrieť. Ivo, zaujíma nás úroveň bariér.

Ťažko sa hovorí o niečom, čo nie je. Bezbariérovosť a fungujúca doprava bez bariér boli pre toto prímorské mesto základ. Ak aj nejaké bariéry boli, riešilo sa to nadchodmi, podchodmi, rampami zabudovanými priamo k objektu. Takže bariéry sa odstránili, tento pojem stratil svoje opodstatnenie.

Vozík „rozkrájaný“ na niekoľko častí

Marseille má v ponuke viacero foriem prehliadky. Ktorú ste si vybrali vy?

Zvolili sme si systém rýchleho presunu po najvýznamnejších pamiatkach vo vláčiku podobnom ako jazdí v Bratislave. Poskladať do neho vozík však bola poriadna fuška. Vo chvíľach, kedy som to ja už vzdával, vodič a ľudia naokolo zabrali a hľadali riešenie. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Kostra vozíka skončila pri vodičovi, kolesá o kúsok ďalej a odmontovateľné príslušenstvo v mojom ruksaku.

Už ste vraveli – bezprostredná ochota pomôcť robila divy. Ako dopadla prehliadka Marseille?

Vynikajúco. Videli sme všetko najdôležitejšie, azda najkrajší bol pohľad spod baziliky Notre-Dame na mesto pod nami. Na serióznejšiu prehliadku Marseille by sme potrebovali niekoľko dní, no my sme poznali jestvujúce časové limity. Z toho, čo sa ponúkalo, sme si prehliadkou vo vláčiku vybrali to najlepšie.

(Pokračovanie nabudúce)

(j.szabo@vozickar.sk)