ŤAŽKO NA CVIČISKU, ĽAHKO NA BOJISKU

Cestovanie je úžasné. Je to nádherná, myseľ otvárajúca činnosť, akú môžete robiť namiesto čítania cestopisu. Lebo to zažijete, poučí vás to, “dá do obrazu”. Hoci si môžete myslieť, že je niečo nemožné (nedajú sa riešiť bariéry, ľudia sa predsa nemôžu len tak na seba usmievať, nepomáhajú si, môj osud je ťažký a neriešiteľný, som so svojím postihnutím sám, neoplatí sa investovať do riešení…),   doženie vás to. Tá realita.

A zrazu je to iné, takmer všetko sa skutočne dá. Vo vozíku v zahraničí ste až nepovšimnutý, lebo všetko máte nachystané tak, ako potrebujete veci riešiť. A vy o tom všetkom chcete povedať doma.

Dve antagonistické, ale pravdivé tvrdenia

„Tak ako ja teraz, hoci o to horší je potom návrat do slovenskej reality. Cestujem rád a často. Nehanbím sa za to, že som sa veľa ráz mýlil, že sa niečo nedá. No už ma zatrpknutá úradníčka či neznalý architekt nepresvedčia, ak sa vyhovárajú, že sa niečo nedá. Každého preto posielam pozrieť sa „von“, nech dovidí ďalej ako na koniec svojho nosa. A netýka sa to len témy zdravotného postihnutia. Platí to aj pre toleranciu inakosti, názorov, rás, náboženstva – proste rozšíri to toleranciu a prestanete byť ´zadebnencom´ a ´negatívcom´,“ hovorí, okrem iného, cestovateľ Ivo Páleník.

Ale teraz späť k cestovaniu vo vozíku. Bolo by nefér napísať, že cestovanie s vozíkom je rovnako jednoduché ako bez neho, ale… V tomto prípade za pravdivé môžeme označiť dve antagonistické tvrdenia. Rozhodujúce je, do akého diskomfortu ste ochotní zájsť alebo, s určitým rúhaním je možné napísať, že nič nie je nemožné.

„Ja mám radšej komfort, navyše svoje cesty musím prispôsobovať mojej diagnóze. Už viem, že veľa ciest mi za tú námahu nestojí´ a radšej volím alternatívy. Napríklad, sadnem si do mestského vláčika, ktorý prebehne mestom síce rýchlo, ale dostanem sa aj na miesta s vynikajúcim výhľadom. Spím v hoteli a nie pod stanom, lebo chcem mať sily na druhy deň. A neriešim existenčné problémy – sprcha, WC a podobne,“ vysvetľuje Ivo Páleník.

A dodáva, že rád navštevuje krajiny Európskej únie, v ktorých je vysoká miera integrácie ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti. A miera debarierizácie je na úrovni. Ivo Páleník v minulosti navštívil škandinávske krajiny – Švédsko, Nórsko, Dánsko, ale aj Španielsko, Taliansko či Nemecko. Každá bola z pohľadu poznania prínosom, rovnako ako aj aktuálny zájazd po Stredozemnom mori. Spojený bol s návštevami prímorských európskych miest. A práve tomuto „cestovaniu“ sa budeme bližšie venovať.

Rôzne druhy pások je dobré mať stále v zásobe

Úvodom si povedzme, čo si človek vo vozíku, podľa Iva, musí nachystať na cestu. Pritom Ivo Páleník zvládne s asistenciou urobiť niekoľko krokov po schodoch, vojde aj na WC s užšími dverami. Bez väčších problémov sa dostane do sprchy a pohybuje sa po izbe.

Na cestovanie som sa však vyzbrojil zodpovedne. Vozík Quickie Helium, Free wheel, Smart Drive, pršiplášť. Tiež stojan na barly vzadu na vozíku, nemecké barly, čelovka, zadné cyklistické svetlo, ruksak a kufor. Samozrejme mobil, selfie tyč so statívom, dáta v mobile, miesto v mobile na foto, mapy ako Waze, Google mapy, Apple mapy. Nezabudol som na aplikácie konkrétnych destinácii, vrátane mapy vozickar. Nutnosťou je aj náradie na opravu vozíka,“ Ivo Páleník vymenúval „povinnú výbavu“ pred cestou.

Tí, čo majú kolesá s dušou, by mali myslieť aj na rezervné plášte, ideálne na dva, k tomu prirátajme stojan na fľašu, či taštičku k vozíku. Statív na mobil kvôli navigácii je tiež fajn mať. Berte to však tak, aby sa dali všetky doplnky z vozíka odnímať, pretože ten sa prepravuje ako batožina. A mnohokrát sa s ním veľmi šetrne nezaobchádza.

„Doma si nájdem deň, dva na servis vozíka. Dotiahnem matice, obzriem a premažem ložiská, úchyty, poťahy, prípadne volám servisákovi z Letma a konzultujem. So sebou beriem náradie k vozíku, doťahovacie pásky, pásky na suchý zips, lepiacu pásku. Avšak pozor, treba myslieť na to, že nie všetko je povolené brať do lietadla,“ pripomína Ivo Páleník.

Celú cestu si musí človek vo vozíku do detailov dvojnásobne premyslieť ešte doma. Aby sa nevytvorila situácia, ktorá by sa ťažko zvládala. Ivo Páleník si na jednu takú spomína. Štuple od barlí sa mu zaborili (nenávratne) do piesku a potom ich za nemalé peniaze zháňal po celom Tunisku.

Parametre vozíka vo fotografickej podobe

Pristavme sa teraz pri technických zariadeniach, ktoré si Ivo Páleník bral so sebou. Najväčšiu starosť mu robila informácia, že letecké spoločnosti majú problém s kapacitou batérií, ktoré si pasažieri berú so sebou. Patria sem mobily, notebooky a iná technika.

„Tým, že som so sebou bral SmartDrive, musel som si vopred overiť, do akých parametrov sa zmestím. Aj keď letecké spoločnosti poväčšine neriešia, či niečo potrebujete, alebo nie k vozíku, určite by nebolo v poriadku nechávať zabavený SmartDrive na letisku. Mojimi zbraňami boli teda – informovanosť vopred, certifikát k SD, ako aj môj spomínaný elaborát s parametrami. Ten obsahoval konkrétne u SD hlavne kapacitu a typ batérie, certifikát, rozmer a váhu,“  prezradil Ivo Páleník.

Dodal, že si nafotil a nameral parametre vozíka, jeho zložený a rozložený stav, Freewheel, nabíjačku k SD. Na check in už potom nebol prekvapený otázkami, práve naopak, prekvapil personál svojou pripravenosťou. Zaujímalo ho hlavne to, akým spôsobom sa dostane do lietadla, ktoré komponenty si berie so sebou a ako bude z lietadla vystupovať.

„Vedel som, že po lietadle dokážem s pomocou barlí chodiť sám. Iným aj v lietadle dokážu pomôcť asistenti. Rozhodne teda odporúčam, ak napríklad nie ste jazykovo zdatný, všetko spísať a ešte pred letom poslať spoločnostiam na odsúhlasenie. Ušetríte si tým mnoho nedorozumení nielen na letisku. Kolegyňa dokonca necháva na elektrickom vozíku podrobný návod, ako ho tlačiť, ako sa vypína batéria, kontakt na seba a asistenta. Proste čím viac informácií poskytnete, tým lepšie,“ s úsmevom hovoril Ivo Páleník.

Ivo Páleník: „Už sa tešíme na nalodenie“

To bola akási fyzicko-mechanická príprava, tá ďalšia je skoro podobná štandardným cestovateľom. Plánujete trasy, účel cesty, sťahujete appky do mobilu… Aj v tomto prípade platí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Dáta vás môžu (nemusia) stáť majetok. Sťahovať aplikáciu na lodi (tarifa medzinárodné vody = 10 eur/Mb) je už slušná pálka. V mestách je to už prijateľnejšie, ale musíte byť buď v prístave, alebo na free wifi. Avšak pozor, tu sa zas neodporúča operovať s bankovými účtami.

„Sedíme v lietadle vo Viedni. Najprv rýchly rozbeh, a potom sa odlepíme od zeme. Naša cesta sa začína. Všetko ide podľa plánu. Smer – Genova v Taliansku,“ v skratke približuje let Ivo Páleník a dodáva: „Sedemdňová cesta po Stredozemnom mori sa stáva realitou. Už sa tešíme na nalodenie.

(Pokračovanie nabudúce)

(j.szabo@vozickar.sk)