Silvia Shahzad, poslankyňa parlamentu hodnotí končiace volebné obdobie
Svadba a tri deti – súkromná bilancia jedného volebného obdobia v NR SR.
Keď sa menil zákon, poslankyňa bojovala aj za práva nepočujúcich osôb.
Hľadať sa bude nový záujemca, ktorý bude organizovať besedy s minoritami.
Prioritou sa stavajú malí drobci, ktorí chcú mať doma mamu na plný úväzok.
Štvorročné volebné obdobie slovenského parlamentu je vo svojom závere. Časť terajších poslancov Národnej rady SR sa opätovne pokúsi získať dôveru voličov, niektorí však už touto cestou, z rôznych dôvodov, kráčať nechcú. Medzi nich patrí aj Silvia Shahzad, poslankyňa hnutia Obyčajní ľudia a nezávisle osobnosti.
Silvia Shahzad je jedinou poslankyňou v tomto končiacom volebnom období, ktorá funkciu poslankyne vykonávala v invalidnom vozíku. Do parlamentu vstúpila ako Silvia Petruchová. Jedno volebné obdobie jej stačilo, aby sa vydala a porodila tri deti – syna Tarika (2017) a dvojičky Alinu a Kamila (2019). V samom závere jej volebného obdobia ju o rozhovor požiadala redakcia portálu Vozickar.info.
Schválený procedurálny návrh sa nedodržiaval
Začnime pozitívne – čo považujete, ako poslankyňa NR SR, za svoj najväčší úspech v končiacom volebnom období?
Hovoriť o úspechoch opozičného poslanca v našich končinách je veľmi ťažké. Aj vzhľadom na to, že sa zamietajú aj návrhy, ktoré sú dobré, prínosné. Do veľkej miery som sa pričinila o diskusiu k zákonu o kompenzáciách medzi dvoma čítaniami a dopomohla tým k zvýšeniu príspevku na osobnú asistenciu.
Rovnako som bojovala aj za práva nepočujúcich osôb, keď sa menil zákon o posunkovej reči. Bojovať znamená nielen vystupovať na miestach, ktoré sú viditeľné, napríklad rozprava počas zasadania parlamentu alebo tlačové konferencie. Hovorím o aktivitách, z ktorých neexistujú záznamy. Ide napríklad aj o oslovovanie poslancov, zastupovanie konkrétnych záujmov na výboroch. A to všetko pomáha k vytvoreniu tlaku, aby bola daná iniciatíva úspešná.
Pri posunkovom jazyku (slovo „reč“ je pri posunkovom jazyku nepresné pomenovanie, hoci je v názve zákona – pozn. autora) to v tom čase vyšlo na 100 percent. Ukázalo sa, že keď spolupracujú všetky strany, nie je možné presadiť nezmysel. Len škoda, že sa úspech pripisuje navrhovateľovi, ktorý na konci dospel k úplne odlišnému návrhu zákona ako pôvodne predkladal.
V súvislosti s posunkovým jazykom ste ako poslankyňa zaznamenali ešte jeden, hoci len čiastočný úspech.
Zrejme máte na mysli môj procedurálny návrh z júna 2018, aby boli niektoré body rozpravy tlmočené do posunkového jazyka. No smutné je, že pretlmočené boli v konečnom dôsledku len asi dva body. Aj to preto, že som tento proces kontrolovala a opakovane som o tlmočenie žiadala. Žiaľ, ani toto nepatrilo k prioritám NR SR a tak sa k tomu aj pristupovalo.
Nepodarilo sa zmeniť nastavenie sociálneho poistenia
Spomeniete si ešte na ďalšie aktivity, ktoré mali za cieľ lepšiť život ľudí so špecifickými potrebami?
Za úspech považujem rozbehnutú iniciatívu, ktorá si dala za cieľ pravidelne organizovať na pôde parlamentu stretnutia poslancov NR SR a zástupcov ľudí so zdravotným postihnutím. Takzvaná medziskupina priamo upozorňovala na problémy, ktoré sa neriešia alebo riešia pomaly. Účasť síce nebola zatiaľ vysoká, ale za to sa tam vystriedali zástupcovia takmer všetkých politických subjektov. Teda koalícia a opozícia, okrem Sme rodina alebo nezaradených poslancov. Pevne verím, že v tejto iniciatíve bude chcieť niekto pokračovať. Budem sa snažiť ako bývala poslankyňa novozvolených poslancov oslovovať.
Úspechom sú aj indukčné slučky pre slabo počujúcich na balkóne v rokovacej sále a v kinosále, Boli tam nainštalované na môj podnet.
A teraz klasické opozitum – čo považujete za najväčší neúspech končiaceho volebného obdobia?
Mojím osobným neúspechom je, že sa ani po štyroch rokoch nepodarilo zmeniť nastavenie sociálneho poistenia osobných asistentov. Neúspechom celkovo je, že sa nepodarilo počas mimoriadnych schôdzí odvolávať ministrov, ktorí zlyhávali. Vidno, že mnohí politici svedomie asi nemajú. Konkrétne spomeniem často kritizované Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zaslúžilo by si ministra, ktorý sa zaujíma aj o iné oblasti ako je zamestnanosť. Veď skupiny ľudí, ktorí sú odkázaní na jeho rozhodnutia, je požehnane. Nielen seniori a dlhodobo nezamestnaní, ale aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny, sociálne služby… Miesto toho jeho ministerstvo riešilo obedy zadarmo alebo jasličky, ktoré mali byť v kompetencii úplne iného ministerstva.
Úpravy pracoviska by mali byť štandard pre každého
Ak si dobre spomínam, tento návrh neprešiel do druhého čítania len tak-tak…
Rovnako ako v ešte jednom prípade chýbali len dva hlasy, aby návrh zákona prešiel do druhého čítania. To zamrzí! Dnes už viem, čo by som ešte robila inak a ako by som tie dva hlasy hľadala.
Neúspechom tiež je, že som nevedela urobiť viac pre bezbariérovosť. Lebo to je cesta, ako otvárať možnosti aj v iných oblastiach. S tým súvisí aj nezorganizované podujatie Dňa ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré malo byť v NR SR v decembri 2019. Pre nevhodné priestory sme ho nakoniec na poslednú chvíľu zrušili.
A tak aj mimo parlamentu budem hľadať spôsoby ako tieto resty dotiahnuť do úspešného konca.
Aké podmienky práce ste mali ako opozičná poslankyňa v invalidnom vozíku?
Opozičný politik, a teda aj politička má veľmi nevďačnú úlohu – striehnuť na chyby vládnucich strán. Potom to často môže skĺznuť k tomu, že nerobí nič iné iba kritizuje. Ak je človek príliš v opozícii, môže si zatvoriť dvere na rokovania. Ak sa pýtate na podmienky političky vo vozíku, tak žiadne špeciálne úpravy sa nekonali.
Oceňujem dve kancelárie – jedna pre mojich osobných asistentov. Úpravy pracoviska by mali byť štandard pre každého, kto to potrebuje. A mnohé „detaily“ mali byť zabezpečené dávno pred mojim príchodom. Veď to nie je len o funkcii poslanca. Týka sa to aj bežných zamestnancov, ktorí by tam mohli byť, alebo aspoň pre návštevníkov. Dvere parlamentu by mali byť otvorené každému. Prehliadky mojich osobných asistentov, ako aj nemožnosť ich vstupu do rokovacej sály zostali. Pritom práve toto záležalo len na vôli ľudí, nie na financiách. Vôľa sa nenašla.
Na funkciu nekandidovala, lebo prácu navyše by nestíhala
Aj preto som mala nutkanie kandidovať na post predsedníčky výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na sklonku volebného obdobia. Predtým, ako na tento post uchádzal Ján Budaj. Mňa zastavil hlavne fakt, že by som popri rodine toto robiť plnohodnotne nestíhala. A tak predmetný výbor stále nie je bezbariérový, aj keď som o to mnohokrát žiadala. Asi tam budem musieť pravidelne chodiť po skončení môjho mandátu, aby konečne došlo k pozitívnej zmene.
Poslankyňa Silvia Shahzad: Nie je nič horšie, ako keď…
Aké vzťahy vládli v parlamente, sú politici, s ktorými ostanete v kontakte, aj keď už nebudete poslankyňa?
Je to hlavne o osobnom nastavení. Ja som si do parlamentu neprišla hľadať kamarátov, preto si s väčšinou stále vykám. Ale je bežné, že poslanci si medzi sebou tykajú, aj tí, ktorí spolu ťažko nachádzajú spoločnú reč.
Čomu sa budete venovať po odchode z parlamentu, v ktorej oblasti chcete pôsobiť?
Momentálne sa budem venovať hlavne rodine. Tri malé deti si vyžadujú veľa pozornosti a času. A ak mi zvýši čas, mojou srdcovou záležitosť je bezbariérovosť a v tomto smere by som chcela robiť osvetu.
Na záver otázka/rada pre budúci parlament bez ohľadu na to, kto kde bude stáť – ako by sa mali správať koaliční poslanci, aby si ich opoziční vážili? A ako by sa mali správať opoziční politici, aby ich koaliční poslanci rešpektovali?
V prvom rade by mali medzi sebou diskutovať tam, kde sa to očakáva, teda v rokovacej sále. Nie je nič horšie, ako keď vám zamietnu návrh zákona bez toho, aby ste vedeli prečo. Nie je nič horšie, ako keď v správach počúvate, že poslanci vystupujú pred prázdnou sálou, lebo diskusia chýba. A nie je nič horšie, ako keď poslanci hlasujú PROTI bez toho, aby vysvetlili prečo. Toto všetko je negatívny signál aj pre ľudí, ktorí potom poslancov považujú za darmožráčov.
Pokojne by mohlo fungovať aspoň nepísané pravidlo, že koaliční poslanci sa zameriavajú na zákony, ktoré si vyžadujú výrazný zásah do financovania. A opoziční poslanci majú šancu presadiť menej zaujímavé, finančne nenáročné témy, no z pohľadu niektorých skupín veľmi dôležité. Za seba spomeniem napríklad antidiskriminačný zákon. Aj to by mohlo pomôcť k pozitívnejšiemu vnímaniu politiky.
(j.szabo@vozickar.sk)
