TÉMA: Sociálna rehabilitácia je komplex služieb poskytovaný osobe s postihnutím

Článok ponúka: Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je zabezpečiť prijateľný tréning všetkých rozhodujúcich činností prijímateľa sociálnych služieb.

S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Avšak skôr ako si načrtneme jej formu a obsah, musíme sa pristaviť pri definovaní základných pojmov.

Základné pojmy a výrazy

Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách. V kontexte sociálnych služieb a sociálnej podpory je nutné hovoriť o dvoch rôznych procesoch.

Habilitácia nie je len vzdelávanie

Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Poskytuje sa ľuďom s vrodenou alebo získanou chorobou, so zdravotným postihnutím alebo so zníženými funkčnými schopnosťami.

Pripomíname, že v tomto prípade habilitácia nevyjadruje proces spojený s celoživotným učením sa a získavaním nových schopností a zručností.

Využívať schopnosti a možnosti danej osoby

Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál – profesionáli. Nezávisle od toho, ktorú organizáciu alebo inštitúciu zastupujú.

Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb. A mali by vychádzať z jeho možností a schopností. Proces habilitácie sa spája predovšetkým s deťmi a mladými ľuďmi, niekedy aj s dospelými osobami so zdravotným postihnutím.

Stratégia podpory zdravia

Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisi so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal. Viacerí odborníci preto definujú rehabilitáciu ako stratégiu podpory zdravia vychádzajúcu z integrovaného modelu funkčných schopností a postihnutia.

Základným predpokladom pre proces rehabilitácie je, že zdravie danej osoby sa zmenilo či zhoršilo na základe choroby, úrazu alebo nepriaznivej životnej situácie.

Forma sociálnej rehabilitácie

Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Potom každé opatrenie v rámci rehabilitačných programov by mohlo byť chápané ako sociálna rehabilitácia.

Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie.  Tiež získavať rozlične orientovaným odborníkom, občianskym združeniam a záujmovým skupinám angažujúcim sa v oblasti sociálnej rehabilitácie finančnú a organizačnú podporu z rôznorodých verejných či iných sociálnych programov. A to naprieč uznávanej štruktúry inštitúcií fungujúcich v rámci jednotlivých rezortov.

Časovo ohraničené plánované a koordinované procesy

Víziou a hlavným cieľom konkrétnej podpory je zabezpečiť dostatočnú kvalitu života každého prijímateľa sociálnych služieb.

Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať  s jedným rezortom alebo jednou inštitúciou. Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov, sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva. Osobitne legislatíva rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb. Tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Viziou a hlavným cieľom konkrétnej podpory je zabezpečiť dostatočnú kvalitu života prijímateľa sociálnych služieb.

Základný model sociálnej rehabilitácie

Sociálnu rehabilitáciu v rámci krízovej intervencie musíme vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie.  V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov. V tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie. Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním a ide o tzv. cyklický model plánovania.

Každý krok následne možno identifikovať ďalším samostatným rozčlenením a charakteristikou jednotlivých prvkov.

Sociálna rehabilitácia v praxi

Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Samozrejme, aj pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite.

Zabrániť zhoršeniu zdravotného stavu

Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Tiež o výučbu písania a čítania Braillovho písma, nácvik zrakového vnímania a sociálnu komunikáciu.

Zdôrazniť treba, že pôsobenie sociálnej rehabilitácie zaznamenávame vo viacerých oblastiach.

Oblasť orientácie a mobility

Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Nácvik samostatnej chôdze môže byť spojený s donesením nejakého konkrétneho predmetu – knihy, novín či pohára.

Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu. Samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka. Pokračujeme výcvikom samostatného pohybu po okolí a pokiaľ to je možné, výcvik končíme orientáciou povedzme v trolejbuse či autobuse.

Kognitívna oblasť

Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Takto je možné napríklad organizovať výcvik orientácie s časom – včera, dnes, zajtra, mesiace, dni hodiny.

Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi. Trénovať tiež treba vytváranie všeobecného prehľadu z politiky, športu či kultúry.

Percepčná oblasť

Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu  vstupovať aj ďalšie negatívne faktory. A to bez ohľadu na vek. Preto je po individuálnom vyhodnotení zdravotného stavu potrebné pristúpiť k posilneniu percepčnej oblasti, teda sféry vnímania.

Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy. Hlavne pre starších klientov sú pripravené sluchové cvičenia a viaceré hry vytvárané na základe hmatových vnemov.

Komunikačná oblasť

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. Predstavte si prvý kontakt s neznámym domorodým kmeňom. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. A to isté sa dá využiť pri komunikácii s klientmi, ktorí majú telesné či mierne mentálne postihnutie.

Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou. Prinajmenšom je potrebné trénovať podpis ako formu osobnostnej identifikácie človeka.

Emocionálna oblasť

Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Uvedomiť si však musíme, že negatívne emócie sú mnohokrát silnejšie ako tie pozitívne, hlavne vo vyššom veku.

Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii. Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie. A prejavy radosti sú jednoznačne prejavom pozitívneho postoja  ktorý treba rozvíjať.

Sociálna oblasť

Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Spomenieme – zvítanie sa, rozlúčenie, pozdravy, správanie sa v obchode, u lekára, v autobuse, galérii…

Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. V rámci tréningov je potrebné vyhľadávať pozitívne emócie, modely správania, ktoré vyvolávajú kladnú odozvu na vonkajšie podnety.

Oblasť zručností

Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb. Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Do tejto kategórie patria aj drobné práce v záhrade – ošetrovanie záhonov, hrabanie lístia, zametanie.

Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie. Poslednou fázou je preloženie tovaru do prinesenej tašky.

Oblasť fyzického vývinu

Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. Mladšie osoby s telesným či mentálnym postihnutím so správnym „príbehom“ zvládnu aj organizované behy na krátke trate, futbal na malé bránky či vybíjanú.

V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle. Intenzitu cvičenia treba prispôsobiť obvyklej záťaži, aby klient neutrpel svalovú horúčku.

Záverečný pohľad na legislatívu

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. To znamená, že osoba so zdravotným znevýhodnením by nemala byť hendikepovaná v žiadnej oblasti základných ľudských práv.

Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ten upravuje viaceré nároky, ktoré riešia začlenenie ľudí s postihnutím do spoločnosti.

Potreba akceptovať medzinárodné normy

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Únia zároveň uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným hendikepom využívať opatrenia určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie, integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010.  Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie. A naše domáce zákony sú mnohokrát prinajmenšom obchádzané.

(j.szabo@vozickar.sk)