Príbeh muža, ktorý si splnil sen až sediaci v invalidnom vozíku
John Craft bol v práci mimoriadne vyťažený, po úraze mal času nadbytok.
Základná podmienka splnená – pec postavil bez akejkoľvek cudzej pomoci.
Časový harmonogram všetkých prác je jedinou istotou pre dosiahnutie úspechu.
Verejné ocenenie výnimočnej schopnosti muža sediaceho v invalidnom vozíku.
Zdraví ľudia a imobilné osoby majú z jedného uhla pohľadu mnoho spoločného, z iného sú zase v niečom odlišní. Tentokrát sa zameriame na jednu zásadnú rozdielnosť. Človek „odsúdený“ na pohyb v invalidnom vozíku musí byť omnoho šikovnejší, aby zdravý uznal, že je “dobrý“. A je úplne jedno, akej činnosti sa to týka. Napríklad to môže byť pec postavená na dvore rodinného domu.
Presne také plány mal John Craft žijúci na predmestí Sydney (Austrália) ešte v čase, keď bol zdravý. Pec však stále bola len v podobe plánov, lebo bol pracovne veľmi vyťažený. Potom však prišla Johnom nezavinená dopravná nehoda, ktorá ho „posadila“ do invalidného vozíka. Po takmer roku liečby a pobyte v rehabilitačných centrách sa konečne dostal domov. A odrazu mal voľného času habadej. A tak si znovu spomenul na chýbajúcu pec vo dvore.
Časový harmonogram všetkých prác
Najprv sa touto myšlienkou zaoberal v teoretickej rovine. Základnou podmienkou bolo, že pec postaví len v takom prípade, ak to zvládne sám, nebude potrebovať žiadnu pomoc. Ani s prinesením cementu či s miešaním špeciálnej malty. John si najprv na nečisto vyskúšal tie najťažšie veci doniesť na budúcu stavbu a potom ich odniesol späť na pôvodné miesto.
Keď mal všetky prípravy za sebou, snažil sa manželku presvedčiť, aby si išla oddýchnuť do kúpeľov. Neuspel! Vraj, ak to potrebuje on, rada ho bude sprevádzať, ale sama nikam nejde. A tak musel ísť s pravdou von. Vysvetlil jej, aký má zámer, ale aj svoju základnú požiadavku. Zdôraznil, že mu nesmie podať ani neďaleko položený meter či doniesť pivo. Pec musí postaviť úplne sám. Po dlhej debate manželka nakoniec so všetkým súhlasila.
John si najskôr nakreslil plán celej rekonštrukcie a kúpil potrebný materiál. Skontroloval, či je všetko nachystané a napísal si časový harmonogram všetkých prác. Podľa prepočtov by mal všetky základné úlohy zvládnuť za päť dní. A na ostatok by ostali už len záverečné „kozmetické“ úpravy. Napríklad osadenie ozdobných prvkov, ktoré mal tiež nachystané v jednej krabici. Nakoniec sa rozhodol, že sa do práce pustí najbližší pondelok, aby pec v piatok bola hotová.
Výnimočná schopnosť postaviť pec bez cudzej pomoci
A tak sa aj stalo. Organizácia práce bola perfektná, preto Johnovi išla robota od ruky. Žiadne prestoje, zdržania pri práci. Na horúcom slnku urobené „veci“ rýchle preschli a John bol pritom v chládku, pod strechou krytej terasy. Akurát sa jeho manželka posťažovala, že každý deň po práci chcela neraz vybehnúť a pomáhať mu. Dohoda je však dohoda. Navyše, chápala ho. Rozumela jeho túžbe hlavne sám sebe dokázať, že vie byť napriek svojmu hendikepu užitočný. A dôkazom toho mala byť postavená pec.
Aj preto ho nechala, aby sa sám mocoval s ťažkými vrecami cementu či s komínovou rúrou. Súčasťou pece je aj priestor na porciovanie jedla z pece, kde podľa tradície musí byť aj priestor na čapovanie piva. Aj tento problém John vyriešil. Nad stolom bola len „pípa“ a pod stolom v chládku sud s pivom.
A keďže všetko išlo podľa plánu, po dvoch týždňoch bola nachystaná prvá párty. Všetci s údivom oceňovali výnimočnú Johnovu schopnosť postaviť pec bez akejkoľvek cudzej pomoci. Ďalšie ocenenie sa Johnovi ušlo za vynikajúcu živánsku, ktorú nachystal. A nakoniec aj za pivo, ktoré sa v ten deň čapovalo. A na záver odznel prísľub, že v krátkom čase sa uskutoční ďalšia párty. John totiž potrebuje ďalšie informácie o období, počas ktorého sa „motal“ po nemocniciach. A na oplátku niektorým záujemcom prezradí, ako sa stavia pec pri rodinnom dome.
