Kto chce, spoločný znak môže nájsť v každom ponúkanom príbehu

Medzi svetom ľudí so zdravotným postihnutím a svetom zdravých je mnoho rozdielov. Nájdeme však medzi nimi aj nejeden spoločný znak. V tejto súvislosti spomenieme jeden pravdivý paradox – čo jeden vníma ako pozitívum, to je pre druhého niečo negatívne. A presne na tomto pravdivom antagonistickom postoji postavíme ponúkaný článok.

Pri každom z troch príbehov sa môžete rozhodnúť, či sú prejavom pozitívnych alebo negatívnych emócií. Avšak pozor, niekedy na prvý pohľad pozitíva sú v konečnom dôsledku negatívnou skúsenosťou. Samozrejme, platí to aj v opačnom garde. Ak si nájdete chvíľu voľného času, napíšte, ako jednotlivé príbehy hodnotíte. Adresa je na konci príspevku. Radi vám budeme oponovať.

Angličan, ktorého snom je stať sa Španielom

Pred štrnástimi rokmi v súčasnosti 47-ročný James Taylor z anglického Glasgowa vyhral zájazd na španielsku Ibizu. Bola to láska na prvý pohľad. Horúce španielske slnko, polonahé telá, teplé more, na každom rohu diskotéka, zábava, dobrá nálada. To je život, ktorý mal James vysnívaný už dávno. Sen sa stal skutočnosťou. Od tých čias sa James objavoval na Ibize minimálne raz ročne, častejšie však dvakrát. Každý rok mal odvtedy takýto spoločný znak.

Nikdy však na Ibizu nechodil sám. Ako osoba so zdravotným postihnutím odkázaná na invalidný vozík mal nárok na dve asistentky poskytujúce mu celodennú starostlivosť. A nájsť „baby“ ochotné ho sprevádzať po Ibize nebol nikdy veľký problém. James mal na Ibize viacero priateľov, známych, poznal sa s mnohými ľuďmi vystupujúcimi v rôznych programoch, na diskotékach. S jedným DJ sa dohodol, že po pätnástich rokoch práce na Ibize určite o rok príde na jeho poslednú diskotéku. Spoločný znak jeho dovolenkových aktivít totiž boli hlavne diskotéky.

Po príchode domov sa však dozvedel, že od budúceho roka stratí nárok na asistentky, ktoré boli platené z jedného zahraničného grantu. Ten však v danom roku skončil a účelové využitie peňazí sa zmenilo. James však svoj naplnený sen nechcel prerušiť. Do budúceho leta  preto  musel našetriť 5-tisíc libier (5 860 eur), aby najdlhšia a najvyhľadávanejšia pláž na Ibize nebola o rok bez neho. Spoločný znak jeho dovoleniek nesmel byť prerušený.

A tak začal šetriť všade a vo všetkom. Nakoniec úlohu, ktorú dal sám sebe, splnil. Bol znovu s dvomi kočkami-asistentkami na Ibize, zúčastnil sa rozlúčkovej diskotéky svojho obľúbeného DJ. Aj na nej, ako niekoľkokrát predtým, James vyhlásil, že ak by mal dosť peňazí, určite by sa na Ibizu presťahoval. No keďže ich nemá, nič iné mu neostáva, len každoročne našetriť peniaze na dovolenku s dvoma asistentkami.

Prežila, ale kvôli mejkapu už chodiť nebude

Z času na čas sa udejú neskutočné udalosti, ktoré človeku obrátia život naruby. V negatívnom zmysle. To je spoločný znak mnohých na prvý pohľad úplne nevinných rozhodnutí. Taký bol aj prípad mladej 27-ročnej mamičky dvojročného Jo Gilchrist, ktorá si od kamarátky požičala malú hubku na nanášanie mejkapu. Vraj na víkend, lebo v sobotu má dôležitú spoločenskú akciu. A chce vyzerať „šik“. Potom jej ju vráti a sebe kúpi novú.

Ani jedno, ani druhé nesplnila. Nestihla! Už v nedeľu pociťovala mierne bolesti chrbta, ktoré sa jej následne zhoršovali. Mali spoločný znak – ostrá bolesť vyrážajúca do chrbtice. Nešťastná žena vyhlásila, že tá bolesť je niekedy horšia ako pôrod. Hľadanie pôvodcu tohto zhoršujúceho sa zdravotného stavu trvalo relatívne dlho. Bola ním stafylokoková infekcia z požičanej kozmetickej hubky, ktorá dokonca ohrozovala život mladej ženy.

Nakoniec prežila. Do konca života však údajne ostane trvalo ochrnutá, odkázaná na invalidný vozík. Zlepšenie zdravotného stavu lekári neočakávajú. Mladá žena  cvičí, aby jej svalstvo ochablo čo najmenej. Všetko jej snaženie má jeden spoločný znak – budúce rozhýbanie celého tela. Stále totiž verí, že raz začne chodiť.

Dobré obdobie má vždy jeden spoločný znak

Noah Galloway, rodák z Alabamy je príkladom pre mnohých. Bol na výslní, padol na úplné dno a znovu, aj keď v inej sfére sa dostal na vrchol. Takto, jednou vetou, by sme mohli opísať život muža, ktorý prežil chvíle utrpenia i vzostupu. Začnime vojenskou službou, do ktorej Noah vstupoval po mladíckom búrlivom období. Vtedy mu sudca dal na výber – vstup do armády alebo väzenie. Vybral si prvú možnosť a v roku 2001 podpísal svoj prvý dvojročný kontrakt. Neskôr druhý a tretí. Spájal ich spoločný znak – spoľahlivosť, zodpovednosť.

Rok 2005 nebol pre Gallowaya vydarený. Najprv utrpel zranenie ruky. Povrchové. Vystrábil sa z neho rýchlo. Už po dvoch týždňoch sa hlásil do služby. O dva mesiace na to prišla pohroma. Ako vodič terénneho auta ľavou stranou nabehol priamo na mínu. Keď sa po šiestich dňoch prebral z kómy, previezli ho do Nemecka a neskôr domov do USA. Už s amputovanou ľavou nohou a rukou.

Popíjať začal už v nemocnici. Po prepustení sa z otca dvoch chlapcov stal klasický pijan. Stratil akýkoľvek zmysel bytia, jeho jediným cieľom bolo do večera sa opiť do nemoty. A v tomto snažení bol mimoriadne zodpovedný. Raz Melanie, jeho žena nemala na výber a zverila mu chlapcov do opatery. Poslala ich na futbal. Noah ich na štadióne usadil, sám sa vybral do bufetu. Jeho už žiaden šport nezaujímal. Spoločný znak jeho snaženia bol len jeden – opiť sa.

Cvičenie mu (nadobro) znechutilo alkohol 

Chlapci otca počas prvej prestávky ešte našli. Neskôr už nie. Noah „okupoval“ s novou partiou úplne iný bar o dve ulice ďalej. Chlapci čakali otca na štadióne. Keď sa takmer po hodine vyprázdnil, „vypoklonkovali“ ich z neho von. Po hodine ďalšieho čakania pred štadiónom sa chlapci pešo vybrali domov. Z času na čas sa opýtali na cestu, z času na čas poblúdili. Jedna teta ich chcela zobrať k sebe domov k ďalším deťom, jeden ujo ich plánoval okradnúť, iný s nimi chcel robiť zlé veci. Nakoniec ich jedna mladá žena pred nočným hypermarketom naložila do auta a odviezla až domov.

Keď sa ráno Noah prebral a dozvedel sa, čo sa jeho chlapcom mohlo stať, horko zaplakal. Zo dňa na deň prestal piť a začal znovu športovať – cvičiť a posilňovať. Po pol roku sa prejavili prvé výsledky. S neúplnými končatinami sa mu podarilo v súťaži o titulnú stránku časopisu Men´s health poraziť tisícky mužov. Noah dnes cvičí crossfit, Spartan Races a behá maratón. Pracuje ako motivátor a poradca pre osoby s telesným postihnutím. A znova dobré obdobie, ktorým Noah prechádza, má spoločný znak – spoľahlivosť, zodpovednosť.

Zdroj: Internet

(j.szabo@vozickar.sk)