Veronika Horváthová: „…na vozíku o krok vpredu“
Veronika Horváthová neprežila šťastné študentské roky.
Bojovala s nepriazňou časti okolia.
Priatelia stoja vždy po jej boku.
Veľa bariér, nielen architektonických.
Množstvo záľub, koníčkov. A k tomu jeden nechcený – osteogenesis perfecta, ľudovo nazývaná lámavosť krehkých kostí. A práve všetky tie pozitívne aktivity umožňujú 30-ročnej Veronike Horváthovej bojovať s nepríjemným genetickým onemocnením, ktoré ju posadilo na invalidný vozík. Jej stálym spoločníkom je už 25 rokov.
Náročný proces pri výbere školy
Veronika do štrnástich rokov utrpela asi 40 zlomenín a absolvovala šestnásť operácií. Napriek tomu nikdy neuvažovala o vzdelávaní v špeciálnej škole. Trápila sa so zdravými rovesníkmi. Rovnako zvládla aj strednú školu. Jej mama na tom trvala a po celý čas ju v tomto úsilí podporovala.
Takto sa Veronika naučila bojovať a neuzatvárať sa do seba. Veď v tom čase nebolo zvykom, aby deti s takým telesným postihnutím študovali so zdravými. Proces integrácie zdravých a chorých sa v našich podmienkach začal presadzovať omnoho neskôr. Veronika musela mnoho vecí riešiť sama. Ako uviedla v jednom rozhovore:
„Nikto nebral ohľad na môj hendikep. Celé štúdium som mala triedu na poschodí. Počas odbornej praxe nikoho nezaujímalo, ako sa dostanem na pracovisko, aby som mohla plniť pracovné úlohy“- spomínala na školské roky Veronika.
Rovnako aj výber vysokej školy bol náročný proces. Splnených muselo byť niekoľko základných podmienok. Predovšetkým dostupnosť prednášok a odbornej praxe. Nakoniec sa rozhodla pre štúdium politológie. Bakalárske štúdium Veronika absolvovala na detašovanom pracovisku v Malackách, magisterské na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.
Fotografovanie a stretávanie sa s priateľmi
Veronika nepracuje v oblasti, ktorú vyštudovala. Ponúk na prácu nie je veľa. Preto sa jej svetom stala ekonómia, svet čísiel a presných definícií. Logikou sa riadi aj v bežnom živote. Má dať, dal. To je jedno z hesiel, ktoré uznáva. Platí pre každého a, ako sa vraví, každý sa svojej pravdy dočká.
Rada fotografuje, predovšetkým kamarátov a známych. Baví ju a má radosť, keď môže iným ukázať ich vlastnú krásu, ktorú si sami mnohokrát neuvedomujú. K ďalším Veronikiným záľubám patrí čítanie, návšteva rôznych besied, prednášok a workshopov. Avšak, hlavne neustále vzdelávanie sa v oblastiach, ktoré sú jej blízke. Zaujíma sa tiež o alternatívne spôsoby liečby a zdravý životný štýl. Raz by si dokonca rada otvorila obchodík – prírodnú lekáreň s liečivými kameňmi, esenciálnymi olejmi a podobným sortimentom.
„Problémy ma posúvajú dopredu“
„Mám mnoho snov a cieľov, bez nich by som nedokázala ísť ďalej. Ak sa však aj vyskytne situácia, že ich musím zmeniť, nevzdávam sa, posúva ma to vpred. Myslím si, že neúspech je len zle zvolená cesta,“ dodáva Veronika, ktorá rovnako ako väčšina mladých žien raz túži po vlastnej rodine a domčeku.
Veronika rúca nepravdivé mýty
K témam, ktoré Veroniku zaujímajú, patrí aj sila pozitívneho myslenia. Sympatická Holíčanka doslova žiari optimizmom a elánom, určite aj preto ju majú priatelia radi.
„A mám priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Keď však mám prispôsobené prostredie, som schopná zvládnuť bežnú starostlivosť o seba aj domácnosť. Mnohí napríklad nevedia, že rada pečiem, varím a milujem vysávanie.“
Plakať nad zlým osudom sa neoplatí, treba kráčať dopredu
Veronika priznáva, že v spoločnosti je veľa bariér – tých technických, ktoré vozíčkarom bránia dostať sa napríklad do verejných budov. Paradoxne ani zdravotnícke zariadenia nie sú vždy prispôsobené vozíčkarom. Je však dosť aj bariér ľudských. Vie však, že fňukať nad osudom a dopredu sa vzdávať s tvrdením, že toto nezvládnem, je hlúposť.
„Treba hľadať cesty, ako dosiahnuť to, čo chcem,“ vysvetľovala Veronika.
Je tiež presvedčená, že treba ísť za svojím cieľom, aj keď je človek vo vozíku. Vozík totiž nie je problém – problémom sú predsudky v nás. „Neľutujem, že sa vozík stal mojím spoločníkom. Ani to, že sa denne stretávam s rôznymi situáciami. Verím, že som svoju energiu, chuť, pozitívny nadhľad a dar slova nedostala náhodou. Možno práve preto, aby som zmenila vnímanie ľudí s hendikepom a predovšetkým pohľad na ženy na vozíku, ktoré sa v mnohom dokážu vyrovnať tým zdravým,“ dodáva Veronika.
Ďalšie články z tejto kategórie:
Cestovateľ Miguel Nonay so zaujímavými ponukami z celého sveta
Zábudlivé Ginko pri predaji kníh na ponúkané benefity určite nezabudne
