J. Metelka: „Žiadne zásadné podujatie sa tohto roku už neuskutoční“
Jozef Metelka síce dlhodobo žije v Anglicku, ale koronakrízu prežíva v Španielsku.
Posledným veľkým podujatím boli Majstrovstvá sveta v dráhovej paracyklistike.
Aj jazda na stacionárnom bicykli má svoje prednosti, ktoré treba aktívne využívať.
Odklad tohtoročnej paraolympiády bolo za danej situácie správne rozhodnutie.
Slovenskí športovci prežívajú súčasnú koronakrízu vo zvláštnom režime. Mnohí sa už zapájajú do tréningového procesu, no medzinárodné súťaže sú pre väčšinu športov (zatiaľ) v nedohľadne. Aká je situácia v zahraničí? To bola otázka, na ktorú sme chceli nájsť a nakoniec sme aj našli odpoveď. Oslovili sme totiž paracyklistu Jozefa Metelku, ktorý dlhodobo žije v Anglicku. A práve v súvislosti s miestom jeho pobytu sme zažili menšie faux paux. Na našu otázku – Aká je situácia s koronakrízou vo Veľkej Británii? – nám povedal:
„To vám veru nepoviem. Už sa vyše mesiaca nachádzam v Španielsku, ale myslím si, že situácia v celej Európe je viac-menej rovnaká,“ vyslovil sa Jozef Metelka.
Virtuálne preteky majú viacerých organizátorov
Posledným „veľkým“ podujatím, ktoré sa tohto roku konali, boli Majstrovstvá sveta v dráhovej paracyklistike v kanadskom Miltone. Jozef Metelka bol na dráhe National Cycling Centre mimoriadne úspešný. Celkovo získal tri zlaté a jednu striebornú medailu. Slovensko sa vďaka nemu zaradilo na 6. miesto v medailovej bilancii za Čínou, Anglickom, Francúzskom, Austráliou a Španielskom.
Po týchto pretekoch začal športový život, nielen cyklistický, upadať, prekladali sa jedny preteky za druhými, až sa začali nakoniec rušiť. Aj J. Metelka sa nastavil do tréningového módu. A ešte pred vrcholom novej koronakrízy odišiel do Španielska, kde bola podľa neho situácia oproti Anglicku o niečo lepšia.
„Na viac ako 50 dní sa mojím tréningovým ‚centrom‘ stal stacionárny bicykel na balkóne. Ale nesťažujem sa, všetky tréningové jednotky som absolvoval, plánované úlohy som splnil. Zistil som, že aj jazda na stacionárnom bicykli má svoje prednosti,“ optimisticky vyhlásil J. Metelka.
A svoje tvrdenie začal rozmieňať na drobné. Pri jazde sa športovec sústredí len na výkon, na jeho zvyšovanie či udržanie. Negatívne ho neovplyvňujú žiadne druhotné momenty – kvalita vozovky, súperi, náhodné prekážky, chodec na ceste… Tie totiž viac či menej znižujú výkon jazdca. A ak by Jozef zatúžil po súperení, nič mu nebráni v tom, aby sa prihlásil na niektoré virtuálne preteky. Každý týždeň sú na programe jedny, častejšie aspoň dvoje pretekov. Každý si vyberie, kde chce pretekať, s kým a proti komu bude jazdiť.
Potrebné je vybudovať kolektívnu imunitu
A aké udalosti v najbližšom období môžeme v paracyklistike očakávať? J. Metelka si myslí, že žiadne zásadné podujatie sa tohto roku už neuskutoční. Jozef jej vrchol vidí až budúci rok na paraolympijských hrách v Tokiu. Na nich by chcel byť minimálne taký úspešný ako pred štyrmi rokmi. V Rio de Janeiro získal dve zlaté medaily a jednu striebornú.
Metelka hodnotiac vývojovú „krivku“ celosvetovej pandémie si myslí, že odklad hier pod olympijskými kruhmi bolo za danej situácie správne rozhodnutie. Priestor dostane tréningová príprava, aby budúcoročný vrchol sezóny – paraolympijské hry – bol čo najúspešnejší. Niektoré pôvodné plány však bude potrebné redigovať. J. Metelka mal napríklad v pláne vycestovať na tréningové sústredenie na Ural (Rusko). No vzhľadom na situáciu v tejto krajine zrejme dôjde k prehodnoteniu tohto zámeru.
Jediný problém, ktorý by mohol športové plány narušiť, a to si uvedomuje aj J. Metelka, je možná druhá vlna pandémie. Niektorí ju očakávajú, iní tvrdia, že vôbec nemusí prísť. Rozhodujúca je zodpovednosť voči sebe a ostatným, ako aj vybudovanie kolektívnej imunity. Tá je základom, aby sa život čo najviac vrátil do svojej pôvodnej podoby.
(j.szabo@vozickar.sk)
