Ako komunikovať s vozičkárom?
Ľudia používajú vozík z rôznych dôvodov. Dovoľuje im slobodne sa pohybovať. Podobne ako auto alebo bicykel. Ak ste však s vozičkárom v interakcii prvýkrát, môže sa Vám zdať zložité v tejto situácii jednať. Nechcete prekročiť isté hranice, nebodaj sa hendikepovaného nechtiac dotknúť. Súčasne sa ale snažíte byť nápomocný a porozumieť. Žiadne obavy. Jediná vec, ktorú si je potrebné pamätať: vo svojej podstate sa vozičkári od Vás nijako nelíšia. Pre lepšie vzájomné porozumenie však máme niekoľko tipov:
- Nesúďte podľa fyzických schopností. Na prvý pohľad predsa nikdy nemôžeme vedieť, ako na tom vozičkár v skutočnosti je. Len preto, že sedí na vozíku ešte neznamená, že je úplne ochrnutý a nedokáže prejsť pár krokov. Niektorí používajú vozík z dôvodu, že nemôžu stáť príliš dlho, alebo ich možnosti chôdze sú výrazne limitované a vtedy i obyčajná prechádzka je nesmierne únavná. Keď je niekto paralyzovaný, nemusí to nutne znamenať, že nič necíti. Ak vidíte vozičkára pohnúť nohami či vstať, nebuďte prekvapení. Nespochybňujte jeho postihnutie.
- Zdravte sa s vozičkárom rovnakým spôsobom ako s kýmkoľvek iným. Podajte ruku i v prípade ak vidíte, že má obmedzenú funkčnosť horných končatín, alebo dokonca protézu. Vo všeobecnosti, je slušné ponúknuť podanie ruky bez ohľadu na pohybový limit vozičkára.
- Hovorte priamo k osobe, ktorá používa vozík. Ak vozičkára niekto sprevádza (napríklad pomáha s tlačením vozíku), nekomunikujte s doprovodom spôsobom: “Bude potrebovať pomoc?“ mysliac tým samotného vozičkára. Takéto jednanie je nedôstojné a môže nechtiac vyvolať dojem, že o hendikepovanom máte skutočne nízku mienku a domnievate sa, že nevie odpovedať sám za seba. Vždy komunikujte priamo s dotyčným. Ak zistíte, že (azda i vzhľadom na možný rečový problém) komunikácia môže trvať dlhšie, navrhnite podísť niekam, kde sa môžete posadiť. Ak to nie je možné, skúste sa aspoň postaviť tak, aby vozičkár mohol komunikovať z očí do očí a nemusel po celú dobu pozerať smerom dohora. Úcta a vzájomné porozumenie vychádza zo zdanlivých maličkostí.
- Nebojte sa používať výrazy ako napr. „Bež“ alebo „Poď sa prejsť“. Jasné, že vozičkár chápe, že to myslíte obrazne a nie doslovne. Nepríjemnejšou môže byť situácia, keď sa v rámci komunikácie snažíte podobným výrazom vyhnúť. Nevedomky akoby poukazujete na fakt, že máte na zreteli pohybovú ne/schopnosť vozičkára.
- Nemiestne komentáre si nechajte pre seba. Uštipačné vety typu: „Och, Ty si sa ale priblížil rýchlo,“ alebo „Pozor radar,“ môžu zvlášť od neznámeho človeka pôsobiť nevhodne. Mali by ste pripomienky k rýchlosti pohybu i v prípade nehendikepovaného chodiaceho? Mali by ste potrebu komentovať niečie okuliare? V prenesenom význame, hľaďte na osoby používajúce vozík rovnakým spôsobom ako na tých, ktorí používajú okuliare: v oboch prípadoch sa jedná o pomôcku užitočnú a nevyhnutnú pre jej používateľov.
- Nehladkajte/netľapkajte vozičkára. Neopierajte sa o vozík bez dovolenia. Mnohokrát, snáď i preto, že sedia nízko (vo výške malých detí) máme tendenciu vozičkárov hladkať či tľapnúť po ramene. Nečakaný prudký dotyk však môže byť pre človeka po úraze chrbtice bolestivý. Podobne nevhodné je opierať sa o vozík, alebo vešať naň svoje oblečenie či tašku bez dovolenia dotyčného. Vozík je integrálna súčasť hendikepovaného, nie niečí odkladací priestor. Prevesili by ste svoj kabát akoby na vešiak len tak na ramená „zdravému“ kamarátovi?
- Neobávajte sa ponúknuť pomoc v prípade potreby. Áno, vedieť kedy ponúknuť pomoc môže byť niekedy veľmi ťažké. Ak človek používa invalidný vozík, nemusí to nutne znamenať, že bude potrebovať resp. vyžadovať pomoc. Obvykle uprednostňuje zostať samostatný a je rád ak sa na vozíku naučil fungovať natoľko dobre, že si v rámci svojich možností dokáže poradiť sám. Ak sa však ocitnete v situácii kedy vozičkár potrebuje pomoc, nebojte sa osloviť ho ako prvý. Buďte však pripravený počuť i „Nie“. Prípadne Vás vozičkár požiada o pomoc s niečím iným. Napr.: „Nepotrebujem potlačiť hore po rampe, mohli by ste mi ale podržať dvere, prosím?“ Nikdy však nedovoľte, aby zamietavá odpoveď či prípadná mrzutosť vozičkára Vás odradila od možnej budúcej pomoci ďalším hendikepovaným.
- Všímajte si, kde sú lokality dostupné hendikepovaným. Aby ste v prípade, že budete požiadaný, vedeli zareagovať napríklad na otázku dostupnosti toaliet, výťahov, nájazdových rámp. Ak by predsalen bolo potrebné prekonávať schody a ponúknete vozičkárovi svoju pomoc, dbajte na jeho pokyny snažiac sa, aby bol samotný presun bezpečný a hendikepovanému (hoci nechtiac) nebolo ublížené.
- Neporovnávajte mladého vozičkára so starším. Cynické narážky ako: „Hej, ešte zababušiť do deky a vyzeráš na tom vozíku celkom ako stará mama,“ nehovorte. Je to hrubé a nemiestne.
- Rešpektujte potreby vozičkárov aj keď s nimi nie ste v každodennom kontakte. Nebuďte jedným z tých, ktorí robia vozičkárom život ešte komplikovanejší. Je azda nutné stretnúť vozičkára zoči-voči alebo posadiť sa do vozíku, aby sme porozumeli, že napríklad vyhradené parkovacie miesta nie sú rozmarom? Ak z toho neurobíte ignorantský zvyk, nemusí Vám byť neskôr nepríjemné ocitnúť sa v prítomnosti človeka na vozíku či používajúceho barly.
Nepochybne, zdravie je pre človeka najdôležitejšou hodnotu. Nemálo z nás však túto entitu vníma ako niečo samozrejmé, akoby ignorujúc dopady nepriaznivého zdravotného stavu na ďalšiu ľudskú existenciu. Jedným z dôvodov môže byť aj skutočnosť, že verejnosť sa každodenne nestretáva s ľuďmi so zdravotným postihnutím, nie sú jej známe ich potreby, obmedzenia, prekážky, ktoré musia dennodenne prekonávať a čeliť im. Príslušnosť k minorite ľudí boriacich sa zdravotným znevýhodnením však nie je dobrovoľná. A mnohokrát bez ohľadu na taký či onaký pohľad a vnímanie spoločnosti, mnohokrát bez ohľadu na závažnosť vrodeného či získaného hendikepu – žiaľ, niet cesty späť.
A v tomto kontexte je nesmierne dôležité, ako práve okolie vníma potreby ľudí so zdravotným postihnutím vo svojej blízkosti. Či nahliadajú na hendikepovaného ako na príťaž, alebo je vnímaný ako rovnocenný partner, ktorý v určitých situáciách potrebuje zdravotnému oslabeniu prispôsobené podmienky. Nezriedka práve snaha porozumieť – a nepochybne i štipka humoru, nadhľadu – pomáha rúcať pomyselné fyzické, komunikačné, či humánne bariéry. Práve táto naša vzájomná snaha pomáha zbližovať dva azda spoločné, v nemalej miere prelínajúce sa, svety: ten „zdravý“ i ten „náš“ :).
…
Článok prebraný z http://www.wikihow.com/Interact-with-a-Person-Who-Uses-a-Wheelchair. Text je krátený, autorsky doplnený.