(Bez)bariérové myslenie? Len dobrý zákon nestačí
Už 33 rokov budujeme na Slovensku demokraciu a kapitalizmus. Sme vraj citliví na ľudské práva a považujeme sami seba za ohľaduplných. A už 33 rokov ostošesť osadzujeme obrubníky, staviame schodiská bez alternatívneho prístupu, osadzujeme úzke zárubne, budujeme neprispôsobené toalety. S vozíkom sa nedostanete do autobusu ani do električky, ani do vlaku. Nedajte sa pomýliť propagáciou bezbariérovej verejnej dopravy. V praxi často nefunguje.
Symbolom ľudí s ťažkým telesným postihnutím je invalidný vozík. U zdravej populácie je to veľmi obávaný symbol. Nechce ho vidieť, nechce o ňom počuť. Vozík je symbolom výrazných obmedzení v pohybe človeka s postihnutím. No opak je pravda. Pre človeka, ktorý nedokáže chodiť, je vozík, naopak, bránou do sveta. To, čo už sám nedokáže, je na vozíku opäť možné. Vozík je pomôcka, vďaka ktorej dokáže predbehnúť dokonca aj zdravých ľudí.
Keď sme sa išli prejsť s kolegami do mesta, jeden z nás bol na elektrickom vozíku. Keďže sme išli pomaly, kolega s postihnutím sa vyčítavo opýtal: „To ideme tak pomaly kvôli mne?“ Nečakal na odpoveď, zatlačil ovládaciu páčku svojho elektrického vozíka dopredu a všetkým nám závratnou rýchlosťou ušiel. Museli sme za ním bežať. Ak by sa sám nezastavil, niektorí z nás by ho už asi ani nedobehli…
Mal pravdu. Volá sa to predsudok. Vozík je sloboda. Vozík je vynikajúca kompenzačná pomôcka. Vozík výrazne pomáha. Bariérou v živote človeka s telesným postihnutím určite nie je vozík. Bariérou v živote človeka s telesným postihnutím je postoj zdravých. Možno aj ten váš postoj. Poďme to preskúmať…
Premrhaných 33 rokov
Kým komunisti na Slovensku budovali socializmus, ľudia s telesným postihnutím boli uväznení v domovoch sociálnych služieb. Nie pre vozíky. Tie im výrazne uľahčovali život. Ale pre všadeprítomné obrubníky, schodiská bez alternatívneho prístupu, úzke zárubne, neprispôsobené toalety, bariéry vo verejnej doprave. Preto nikto týchto ľudí nestretával, ale oni tu vždy boli.
Už 33 rokov budujeme na Slovensku demokraciu a kapitalizmus. Sme vraj citliví na ľudské práva a považujeme sami seba za ohľaduplných. A už 33 rokov ostošesť osadzujeme obrubníky, staviame schodiská…
Viac TU: https://www.asb.sk/aktualne/bezbarierove-myslenie-len-dobry-zakon-nestaci
(Ďakujeme za možnosť zdieľať veľmi dobrý článok.)
