Aron Anderson na póle: „Nič nie je nemožné“
Nielen v rodnom Švédsku je vozičkár Aron Anderson považovaný za dobrodruha milujúceho extrémne situácie a momenty presýtené adrenalínom. Zúčastnil sa pretekov Ironman. Dosiahol vrchol Kilimandžára v Afrike a ako prvý vozičkár pokoril aj Kebnekaise, najvyšší vrch Švédska a Laponska. Je držiteľom švédskeho rekordu vozičkárov v maratóne a zúčastnil sa štyroch paraolympiád, na ktorých súťažil v troch športoch. Počas diaľkových pretekov preplával 37 kilometrov v mori pri Alandskom súostroví (Fínsko).
Najnovšie si Anderson do zoznamu svojich extrémnych kúskov pripísal dobitie Južného pólu na sit-ski lyžiach.
-
Anderson urazil v krutej zime takmer 300 kilometrov
Expedíciu od okraja antarktického kontinentu ku geografickému Južnému pólu Anderson odštartoval 1. decembra 2016 spolu so skúseným polárnikom Američanom Dougom Stoupom. Na pomyselný Južný pól dorazili 21. decembra. Počas expedície prekonali vzdialenosť takmer 300 kilometrov pri priemernej teplote –27,6 stupňov Celzia. Dvojica mala pôvodne naplánovanú trasu o dĺžke takmer 600 kilometrov, ale kvôli zdravotným problémom Arona ju museli skrátiť.
Cieľ tejto dobrodružnej cesty nebol samoúčelný. Anderon chcel touto formou získať peniaze pre Childhood Cancer Organisation Barncancer Fonden, švédske špecializované zdravotnícke zariadenie detskej onkológie. A vďaka úspešnej expedície lekári dostali od imobilného dobrodruha šek vo výške 6,4 miliónov švédskych korún (takmer 667-tisíc eur). Aron svoj charitatívny dar nasmeroval týmto smerom preto, lebo aj jemu diagnostikovali rakovinu v oblasti dolnej časti chrbtice v detskom veku. Ako deväťročný absolvoval náročnú operáciu, ktorá bola úspešná. Rakovinotvorné bunky lekári z jeho tela odstránili, ale… Aron ostal ochrnutý od pása dole. Počas dlhej rehabilitácie čítal o expedícii slávneho švédskeho cestovateľa Ola Skinnarmiho do Antarktídy. Rozprávanie o putovaní po snehu v neskutočnej zime ho tak zaujalo, že ako 10-ročný si predsavzal napodobniť ho.
A keď Anderson v závere minulého roka dosiahol Južný pól, nadšene vyhlásil: „Nič nie je nemožné. Cesta na Južný pól bola ťažká, únavná, ale bola hlavne fantastická“.
-
Boj o prvenstvo pri dobíjaní Južného póla
Antarktídu objavil v roku 1773 moreplavec James Cook. Názov tohto svetadielu je umelo vytvorený a odvodený od názvu územia na opačnom konci zemegule, od Arktídy. Antarktída značí „To, čo je oproti Arktíde“, teda oproti severným oblastiam našej planéty.
V roku 1909 sa do blízkosti pólu po suchej zemi ako prvý dostal sir Ernest Henry Shackleton. Jeho výprava došla až na 88° 23´ južnej šírky, len 178 km od vytúženého cieľa. V roku 1910 sa vydali k pólu naraz dve expedície. Z boja s nehostinnou prírodou sa nakoniec stalo zápolenie o prvenstvo medzi ľuďmi. Kapitán Robert Falcon Scott prišiel do juhopolárnej ľadovej pustatiny s nevídanou technikou. Na prepravu chcel použiť motorové sane. Namiesto psích záprahov používal poníkov. To sa celej výprave stalo osudným. Motorové sane sa neosvedčili a poníky hynuli jeden po druhom. Nakoniec sa Scott rozhodol pokračovať na ceste k južnému pólu peši.
Roald Amundsen sa pôvodne vybral na severný pól. Počas plavby sa však dozvedel, že severný pól už dosiahol Američan Peary. Amundsen preto zmenil kurz svojej lode a vydal sa predstihnúť Scotta. So štyrmi mužmi na psích záprahoch dosiahol južný pól 15. decembra 1911 pomerne ľahko . Bolo to o štyri týždne skôr ako Scottova výprava.
Scott prišiel na pól až 18. januára 1912. Briti tu našli stan nórskej výpravy so správou o dosiahnutí pólu. O prvenstve Amundsenovej expedície nebolo pochýb. Vyčerpaní a najmä sklamaní sa piati muži vydali na spiatočnú cestu. Členovia Scottovej výpravy postupne zahynuli. Poslední, medzi nimi aj Scott, zomreli vyčerpaní od hladu a zimy len 18 kilometrov od veľkého skladu potravín a paliva.
Antarktída je najchladnejším miestom na Zemi. V roku 1983 na sovietskej antarktickej stanici Vostok namerali -88,3 stupňov Celzia. Dedinka Ojmjakon v Jakutskej oblasti na severovýchode Ruska je najchladnejšie permanentne obývané miesto na svete. V roku 1924 v Ojmjakone oficiálne namerali -71,2 stupňov Celzia. V lete býva na niektorých miestach Antarktídy „len“ -20 stupňov Celzia.
Foto: http://aronanderson.se/
Zdroj: https://www.der-querschnitt.de/archive/25967
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/tomanek-absolvoval-vasov-beh/
https://www.vozickar.info/fairall-chce-znovu-zapasit-gravitaciou/
https://www.vozickar.info/hendikepovani-turisti-svietiacej/
