Detaily, na ktoré treba pamätať pri búrke
Invalidný vozík neochráni pred zásahom elektrickým prúdom.
Schovať sa treba v hustom lese alebo v nízkom poraste.
Dobrý úkryt nenájdete vo veľkej stavbe s narušenou statikou.
Posledným krokom k záchrane života je resuscitácia.
Hlavne ľudia, ktorí aktívne využívajú svoj mechanický či elektrický vozík, občas musia riešiť ochranu pred nečasom. Zmoknutie nie je najväčší problém. Chce to len vysušiť sa, prípadne prezliecť a následne sa zohriať. Napríklad aj aktívnym pohybom. Horšia situácia nastáva, ak človeka s vozíkom vo voľnej prírode chce do svojej moci uhranúť silná búrka.
V prvom rade, invalidný vozík nevytvára faradayovu klietku ako kapota auta. Človek v ňom sediaci sa musí aktívne a hlavne bezpečne schovať. Ako chodec. Priblížme si situácie, ktoré sú bezpečné, ale aj tie, ktoré sú značne rizikové.
Stan je miesto, kde sa netreba schovávať
Tou prvotnou radou je, aby človek s narušenou hybnosťou dolných končatín počas búrky nevychádzal von. Ak je hlásená búrka, odpustite si pravidelnú, alebo naplánovanú vychádzku. Búrka však môže prísť náhle, neohlásene. Máte pravdu. Môže. V takom prípade platí všeobecná zásada – schovať sa v objekte, ktorý má napríklad železo-betónové základy. V meste to nie je problém. V podstate každá moderná budova spĺňa tieto požiadavky.
Čo však robiť, keď sa hromy – blesky začnú „predvádzať“ vo voľnej prírode. Schovať sa treba v hustom lese, v ktorom prípadný blesk ostane v korunách stromov. Schovať sa môžete aj v nízkom poraste alebo v údolí. Osamelý strom na stráni je neprijateľná skrýša, pretože to je presne miesto, kde môže udrieť blesk. Rovnako vhodné nie sú ani previsy nízkych skál, či staveniská bez hromozvodov, ale ani okraj lesa.
Bezpečné miesto nepredstavuje ani stan a malá jaskyňa v skale. Zabudnite aj na sedenie na izolačnej podložke ako je karimatka či batoh. A ešte jedno dôležité upozornenie – neschovávajte sa ani vo veľkých stavbách s narušenou statikou. Pri údere blesku hrozí ďalšie narušenie muriva a zrútenie časti či celého objektu.
Ak búrka zastihne skupinu turistov na rozľahlej pláni, v ďalšej ceste by nemala pokračovať. Ľudia by sa mali rozostúpiť asi 30 metrov od seba a ostať v polodrepe s nohami a rukami pri sebe. Nebezpečný totiž nie je len samotný blesk, ale aj jeho vybíjacie prúdy, ktoré sa šíria po povrchu.
Na zem padnutý kábel je veľkou hrozbou
Búrka je najnebezpečnejšia do vzdialenosti troch kilometrov. Jednoduchý prepočet (rýchlosť zvuku a svetla) nám napovie, že je to asi 9 sekúnd od úderu blesku po zvuk hromu. Odborníci však odporúčajú ostať v úkryte, kým sa búrka nevzdiali desať kilometrov, teda 30 sekúnd od svetelného záblesku po úder hromu.
Pri hľadaní úkrytu pred búrkou treba pamätať na to, že ju sprevádza silný vietor. Ten môže zhadzovať vetvy konárov, malé stromčeky či iné predmety. Veľkou hrozbou je padnutý drôt. Môže byť pod napätím, takže sa ho rukou v žiadnom prípade nesmiete dotýkať. Ak ho treba premiestniť, použite konár, alebo drevenú latu.
K úrazu bleskom môže dôjsť viacerými spôsobmi. Pri priamom zásahu dôjde k uzavretiu okruhu s hlavou či s vystretou rukou. Pri nepriamom zásahu so sprievodnými prúdmi človek nemusí upadnúť do bezvedomia. Ak nedýcha, pristúpime k resuscitácii až do príchodu lekára, alebo kým sa zasiahnutý prúdom nepreberie. V takom prípade ho uložíme do stabilizovanej polohy.
Nezabudnite však, že najlepšiu radu sme uviedli hneď v úvode. Ak hrozí búrka, ostaňte doma. Ak vypnete televíziu a nebudete vystrkovať hlavu von, prakticky žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
