Tentokrát nie dieťa, ale rodič oň starajúci sa stal objektom výskumného projektu
Nadačný fond Avast s organizáciou Schola Empirica predstavili výskumný projekt.
Najväčšia pozornosť venovaná dôležitosti a naplnenosti vybraných potrieb rodičov.
Tri štvrtiny opýtaných ešte nikdy nevyužili ponúkané služby osobného asistenta.
Nedostatok voľného času nepovažujú za dôležitý, podstatná je starostlivosť o dieťa.
Nadačný fond Avast s organizáciou Schola Empirica predstavil v rámci svojho programu Spolu do života nový výskumný projekt. Zameraný bol na potreby rodičov detí so zdravotným postihnutím v Česku. Výskum pokrýva viacero tém. Najväčšia pozornosť bola venovaná dôležitosti a naplnenosti vybraných potrieb rodičov, využívaniu podporných služieb. Tiež vnímaniu prekážok pri starostlivosti o dieťa, rodičovským kompetenciám a očakávaniam rodičov do budúcnosti. Informáciu o tomto zaujímavom výskume uverejnil internetový portál Helpnet.
Najväčšie prekážky pri starostlivosti o dieťa
Z analýzy vyplynulo, že rodičia starajúci sa o dieťa so špecifickými potrebami pri ich výchove narážajú na mnohé problémy. Je to napríklad nedostupnosť odľahčovacích služieb alebo pocit izolácie kvôli neadekvátnym reakciám okolia. Prieskum tiež odhalil, že pre rodičov je zložité skĺbiť starostlivosť o dieťa so zárobkovou činnosťou.
Až 56 percent respondentov sa domnieva, že ich dieťa bude nesamostatné aj v dospelosti. Napriek tomu len šesť percent vidí ideálne riešenie v ich ústavnej starostlivosti. A takmer polovica rodičov sa domnieva, že najlepšie by bolo, keby dieťa ostalo v rodine čo najdlhšie. Aj tieto názory naznačujú, že rodičia uprednostňujú starostlivosť o dieťa na úkor riešenia vlastných potrieb. Veď až 80 percent opýtaných uviedlo, že ich čas na odpočinok je nedostatočný.
Napriek tomu v nasledujúcich odpovediach rodičia tvrdili, že tento svoj osobný deficit nepovažujú za dôležitý. Podstatná je starostlivosť o dieťa. Odborníci sa však domnievajú, že takáto dlhodobá starostlivosť môže viesť k vyhoreniu a stavom úzkosti. A takéto smerovanie naznačuje aj častá vyčerpanosť a náznaky depresie mnohých rodičov.
Prakticky všetky druhy sociálnych služieb, ktoré by mohli týmto situáciám predísť a rodičov odbremeniť od sústavnej viacročnej nepretržitej starostlivosti, sú považované za málo dostupné. Napríklad odľahčovaciu službu využíva len 17 percent respondentov, tri štvrtiny opýtaných ešte nikdy nepožiadali o služby osobného asistenta. A dve tretiny respondentov doposiaľ neboli v kontakte s dobrovoľníkmi, pretože v ich okolí nie sú k dispozícii.
„Analýza nášho výskumu jasne poukázala na to, že rodičia majú záujem o asistenčné služby, aby získali viac času pre seba. Privítali by aj komunitné služby, ktoré umožňujú rodičom žiť plnohodnotnejší život, aj keď majú dieťa so zdravotným hendikepom. Tieto služby sú však často nedostupné. Preto sa v rámci programu Spolu do života snažíme podporovať organizácie, ktoré takúto ponuku majú a rozvíjajú ju,“ uviedla Kateřina Kotasová, programová manažérka Nadačného fondu Avast.
Prioritné zameranie na rodiča
Jedným z veľkých nedostatkov, ako uvádzajú rodičia, je, že širšie, neraz ani bližšie okolie nevie, ako dieťa s postihnutím osloviť a ako s ním komunikovať. O niečo viac ako 60 percent rodičov to vníma ako veľký nedostatok a zásadnú prekážku v starostlivosti. Pripravuje ich to o možnosť vytvárania sociálnych kontaktov. Takýto stav dokonca môže viesť až k izolácii rodiča s dieťaťom, ktoré je zdravotne postihnuté.
Ako veľmi nápomocné sa v tomto smere javia materské a základné školy. „Pozitívnym zistením je, že 88,6 percenta respondentov detí, ktoré školu navštevujú, tieto zariadenia vníma pozitívne. Sú ústretové pri zapájaní takýchto žiakov do výučby a školy sú pre vzdelávanie detí so špecifickými potrebami dobre vybavené. A to zrejme súvisí so silnejúcou inklúziou v českom školstve,“ vyslovil voj názor Jaromír Mazák, jeden z organizátorov dotazníkového prieskumu zo združenia Schola Empirica.
Jeho poznatky z dotazníkového prieskumu rozvila Egle Havrdová, riaditeľka OZ Schola Empirica. Vyjadrila sa k neschopnosti či neochote mnohých rodičov nastaviť jasné mantinely (pravidlá) pre svoje dieťa. „Približne polovica rodičov vníma svoje kompetencie ako zmravniť svoje dieťa, aby sa správalo podľa zaužívaných pravidiel, za nedostatočné. V tomto prípade by mohli využiť podporu rozvoja rodičovských schopností založených na najmodernejších poznatkoch vedy. Napríklad na metodikách pozitívneho rodičovstva.“
Malé dieťa so zdravotným znevýhodnením
Spolu 32 percent rodičov pripúšťa, ak by to bolo možné, aby si ich dieťa, keď dospeje, zabezpečilo samostatné bývanie s vonkajšou podporou. Tá by zaisťovala služby podľa požiadaviek nájomníka, povedzme nakupovanie či veľké upratovanie.
„Program Spolu do života sa v súčasnosti zameriava na rodiny, ktoré majú dieťa so zdravotným znevýhodnením do 18 rokov. Uvedomujeme si však, že samostatné bývanie mladých dospelých so zdravotným hendikepom za touto hranicou je bielym miestom v systéme starostlivosti. A zároveň nočnou morou mnohých rodičov starajúcich sa o svoje dospelé dieťa. V budúcnosti sa preto chceme venovať aj tejto problematike,“ uviedla K. Kotasová.
Z analýzy celého výskumu vyplynuli viaceré úlohy, ktorým je potrebné venovať systematickú pozornosť. Je napríklad nutné zintenzívniť legitimitu opatrení súvisiacich s poskytovaním odľahčovacích služieb pre rodičov. A to aj formou rozvoja podpory zo strany dobrovoľníkov. Tiež je vhodné podporovať programy na rozvoj rodičovských kompetencií. A nemenej dôležitou úlohou je posilňovať povedomie o potrebách detí s postihnutím naprieč širokou verejnosťou.
Foto: internet
