So zdravotným postihnutím na trhu práce (4)
Na uverejnené tri rozhovory, v ktorých sme rozoberali problematiku vytvárania chránených dielní/pracovísk, zareagovali niektorí naši čitatelia vlastnými postrehmi a skúsenosťami z praxe. Poukazovali na to, že legislatívou nastavené podmienky podnikania so zamestnávaním zdravotne hendikepovaných osôb nie sú najideálnejšie. Výhrady mali hlavne voči výške príspevkov, ktoré môže zakladateľ chránenej dielne získať.
S týmito názormi sa vo väčšine prípadov stotožnila aj Marcela Václavková Konrádová z občianskeho združenia Prístav nádeje. Vyslovila aj ďalšie pripomienky voči v súčasnosti platným legislatívnym podmienkam, ktoré sú neraz dôvodom zatvárania chránených dielní či pracovísk. Z tohto nového uhlu pohľadu na túto problematiku vznikol nový rozhovor.
- Najprv načrime do štatistiky – podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) bolo k 30. júnu funkčných 5 351 chránených dielní a pracovísk, v ktorých bolo zamestnaných 9 577 zdravotne postihnutých ľudí. Je to pre Slovensko dostatočný počet podnikateľských subjektov?
– Vo vzťahu k čomu alebo komu to chcete posudzovať? Som presvedčená, že na takto položenú otázku objektívnu odpoveď nie je možné naformulovať. Použijem preto vlastné argumentačné štatistické údaje, ktoré budú jednoznačne vyjadrovať ústretovosť štátnej legislatívy voči fungovaniu pracovísk pre zdravotne znevýhodnené osoby. V otázke ste uviedli ich počty ku koncu júna tohto roku. Ja použijem údaje k 31. decembru 2014. V tom čase na Slovensku fungovalo 6 791 chránených dielní a pracovísk, ktoré zamestnávali 11 622 ľudí so zdravotným postihnutím. Takže, za šesť mesiacov klesol počet dielní/pracovísk o 21,2 percenta a počet zamestnaných osôb o 17,6 percenta. Azda každý čitateľ pochopí, na čo som týmto porovnaním chcela poukázať.
- K týmto číslam skutočne nie je potrebný žiadny komentár. Čo je hlavným dôvodom rušenia pracovísk pre hendikepované osoby?
– Tak ako v mnohých iných oblastiach, hlavnú príčinu treba hľadať v nedostatku peňazí. Výška príspevku na zriadenie chránenej dielne/pracoviska sa pohybuje v rozmedzí od 4 531,84 do 5 891,39 eur v závislosti od miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese. Príspevok v tejto výške zväčša pokrýva len 30 percent nákladov a zvyšok, teda až 70 percent nákladov musia vyprodukovať zamestnanci vlastnou činnosťou. Takúto finančnú pomoc štátu musíme jednoznačne hodnotiť ako nedostatočnú.
- K rušeniu prevádzok teda dochádza z dôvodu nerentability daných prevádzok?
– Presne tak. Tento stav môže byť spôsobený aj nedostatočným naplánovaním druhu služieb či tovaru ponúkaných daným subjektom, takže následne zlyháva ich odbyt. Preto by podnikateľské zámery mali byť spracované na základe seriózneho prieskumu trhu, zistenia záujmu o konkrétny druh služieb, vrátane správne nastavených cien tak, aby následne po spustení a otvorení prevádzky boli ako-tak konkurencie schopné. Zároveň musia na seba vyrobiť a dofinancovať 70 percent nákladov, ktoré nepokrýva štát.
- Viacerí podnikatelia majú výhrady aj voči forme poskytovania štátnych príspevkov. Sú presvedčení o tom, že by mali byť vyplácané vopred a nie až formou refundácie vynaložených nákladov, čo od podnikateľa vyžaduje mať na začiatku podnikania k dispozícii väčší objem peňazí.
– S týmito názormi súhlasím len čiastočne. Domnievam sa, že pri príspevku na zriadenie chránenej dielne či pracoviska v súčasnosti nastavený režim nie je úplne v poriadku. Náklady na vytvorenie vhodných pracovných podmienok a pre zamestnanie ľudí so zdravotným postihnutím sú neraz omnoho vyššie než v štandardnej prevádzke, v ktorej pracujú ľudia bez hendikepu. A podnikatelia, ktorí sa vybrali smerom ponúkania práce pre hendikepovaných, nie vždy majú dostatok peňazí. V tomto prípade by teda bolo skutočne spravodlivejšie, keby tento príspevok dostali vopred. Pri ďalších príspevkoch, napríklad pri príspevku na úhradu prevádzkových nákladov je refundačná forma vyplácania príspevku prijateľná. Veď zamestnávateľ napríklad nemôže vopred vedieť, koľko bude zamestnanec práceneschopný, preto nie je možné stanoviť výšku príspevku, ktorá mu prináleží.
- Aké sú ďalšie ohrozenia existencie vytvorených pracovísk pre zdravotne hendikepované osoby?
– Za najväčšie problémy prevádzkovateľov chránených dielní a pracovísk možno považovať neistotu, či daný nimi predkladaný podnikateľský zámer následne bude alebo nebude zo strany štátu schválený a podporený, či príspevok žiadaná organizácia dostane alebo nedostane. Problémom sú aj interné predpisy, ktoré nie sú upravené v zákone, tiež nemožnosť odvolania sa v prípade, že príspevok či žiadosť o zriadenie chránenej dielne/pracoviska budú zo strany úradu práce zamietnuté a podobne.
- Štát by mal predsa do úvahy brať, že tieto podnikateľské aktivity majú okrem klasického obchodného úsilia aj nepopierateľný sociálny rozmer. Aké legislatívne zmeny by bolo účelné prijať, aby zakladanie a následná prevádzka chránených dielní a pracovísk boli ústretovejšie pre tých, ktorí chcú zamestnávať zdravotne hendikepované osoby?
– Určite by bolo vhodné a prínosné prijať isté legislatívne zmeny týkajúce sa zriaďovania a prevádzkovania chránených dielní, ale… Domnievam sa, že najvýraznejšou zmenou, ktorú by budúci prevádzkovatelia týchto subjektov uvítali, je omnoho vyššia odborná fundovanosť ľudí pracujúcich na úradoch práce. Ide o to, aby nezastávali svoju funkciu len v podobe akéhosi „štatistu“, ale aby tam sedeli úradníci, ktorí by boli schopní a ochotní ľuďom pomôcť už pri zostavovaní podnikateľského a finančného plánu, s prieskumom trhu a podobne. Som presvedčená, že takáto zmena by sa prejavila aj v nezneužívaní daných príspevkov zo strany prevádzkovateľov chránených dielní/pracovísk, čo sa žiaľ z času na čas ešte stále stáva. Jednoducho, najlepšou prevenciou pred zneužívaním sú stretnutia s potenciálnymi zamestnávateľmi, zamestnancami, ale i pravidelné kontroly už existujúcich prevádzok.
Poznámka autora: Bližšie informácie o tom, ako zriadiť chránenú dielňu a prispieť k rovnosti príležitostí občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce sa môžete dozvedieť aj na workshopoch organizovaných občianskym združením Prístav nádeje.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/so-zdravotnym-postihnutim-na-trhu-prace-1/
https://www.vozickar.info/so-zdravotnym-postihnutim-na-trhu-prace-2/
https://www.vozickar.info/so-zdravotnym-postihnutim-na-trhu-prace-3/
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-1/
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-2/
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-3/
https://www.vozickar.info/zeman-slovensky-zakon-tresta-aktivitu/
Kto je kto
Marcela Václavková Konrádová je doktorkou filozofie v odbore sociálna práca, magisterkou sociálnej pedagogiky, certifikovanou manažérkou a mediátorkou v SR. Pôsobila a pôsobí vo viacerých občianskych združeniach. Vedie občianske združenie Prístav nádeje, zriadila a pomáha zriaďovať chránené dielne a pracoviská v SR, prednáša. V uplynulom období získala ocenenie Filantrop napriek hendikepu za rok 2014, Cenu primátora Banskej Bystrice (2013), bola nominantkou na ocenenie Inšpirujúca žena (2013). Získala ocenenie Srdce na dlani (2013) za venovanie času, schopností a energie v prospech iných ľudí a svojej komunity v Banskobystrickom samosprávnom kraji v kategórii Dobrovoľníctvo v rozvoji komunity (2013). V súťaži E – ženy 2013 v kategórií „Ženy, ktoré podnikajú off-line a majú firemnú webovú stránku“ získala 1. miesto a špeciálnu cenu Gabiky Revickej a Moniky Jakubeczovej za mimoriadne inšpiratívny príbeh a silu osobnosti (2014). No okrem týchto ocenení je pre ňu tým najväčším zadosťučiním uplatnenie sa osoby so zdravotným postihnutím v práci, jej osobnostný rozvoj a prínos pre spoločnosť.
