Jamie Andrew – hora mu zobrala (len) končatiny, ale dala mu dar (druhú šancu žiť)

Škótsky horolezec Jamie Andrew (48), kde príde, kam vylezie, tam „láme“, skôr vytvára, ustanovujúce rekordy. Ako sám s úsmevom vraví, „ozaj mám takú unikátnu pozíciu.“ Zároveň však priznáva, že nemá mimoriadne schopnosti, ktoré by ho k týmto výkonom predurčovali. Je to skôr pre to, že konkurencia je minimálna… zrejme až nulová. Jamie je totiž (pravdepodobne) jediný horolezec na svete, ktorý hory a veľhory zdoláva bez rúk i bez nôh.

Všetky štyri končatiny mu v januári 1999 vzala veľhora Les Droites (4 010 m/n. m.) vo francúzskych Alpách. Jamie Andrew napriek tomu tvrdí, že hora bola k nemu milostivá. Veď prežil… On áno, jeho spolulezec nie.

• Nohy amputované pod kolenami a ruky pod lakťami

S kamarátom Jamie Fisherom sa vydali severnou stenou na štyritisíc metrov vysoký vrchol Les Droites. Podmienky na lezenie boli priamo ideálne. A tak išli naľahko. Predpokladali, že o dva dni budú dole. Keď sa dostali na vrchol, prihnala sa búrka. So silným vetrom, drsná, neutíchajúca. K snehu ich prišpendlila na celých päť dní.

Zásoby jedla a vody však mali len na dva dni. Kempingový ohrievač sa im kvôli silnému vetru, ktorý dosahoval až tristo kilometrovú rýchlosť, podarilo zapáliť až na štvrtý deň. Jamie Andrew tvrdí, že teplý čaj mu zachránil život. Jeho kamarátovi, žiaľ, už nepomohol. Zomrel len niekoľko málo hodín predtým, ako pre nich, stále v kritických poveternostných podmienkach, priletel vrtuľník.

Ťažko omrznuté nohy a ruky lekári nedokázali zachrániť. Keď sa Jamie po niekoľkých dňoch prebral z kómy, nohy mal pod kolenami a ruky pod lakťami amputované. Prvá otázka, ktorú sám sebe položil, bola o budúcnosti: „Ako budem takto žiť.“ A prvé stotožňovanie sa s tým, čo sa stalo, malo podobu absolútnej rezignácie – mal som v tom snehu radšej zomrieť. Neskôr však prišlo „osvietenie“. Uvedomil si, že hora vzala život jeho priateľovi, no jemu zobrala len končatiny… A dala mu druhú šancu žiť. A takýto dar sa predsa neodmieta. „Je to nová výzva,“ vravel si. „No kam sa bez končatín dostanem a čo s nimi dokážem?“ pýtal sa zároveň sám seba.

• Skoordinovať pohyby okyptených končatín nie je jednoduché

Kým dostal odpoveď na túto otázku, Jamie Andrew musel prejsť dlhú, tŕnistú cestu. Všetko sa učil odznova. Ako batoľa. Nič z predchádzajúcich motorických návykov nebolo použiteľné, nič sa nedalo urobiť tak ako predtým.

Uchopiť predmet pahýľom ruky je omnoho zložitejšie ako chytiť ho prstami. Naučiť sa udržať rovnováhu na protézach je náročnejšie ako postaviť sa na zdravé nohy. A skoordinovať pohyby okyptených končatín je ešte zložitejšie. Každý deň sa Jamie učil jeden jediný nový pohyb. Dni, týždne, mesiace pomaličky postupoval a opakoval už to naučené. Vytváral si nové pohybové  stereotypy. Celé dva roky trval proces učenia, ale aj psychického vyrovnávania sa s tým, čo sa stalo. Pocity zlosti a odmietania sa medzi sebou neustále bili. Až nakoniec zvíťazil tretí – pocit akceptácie, prijatia zmeneného fyzického stavu.

Azda zákonite cesta späť do hôr bola jedným z krokov ťažkého procesu návratu do bežného života. Pre horolezca však prechádzky prírodou, pod horami žiadnym návratom nie sú. A tak Jamie Andrew musel riešiť jeden zásadný problém. Ako sám konštatoval, v Anglicku sú stovky, tisíce výrobcov a predajcov kompenzačných pomôcok, ale… Kto už by ponúkal niečo pre hendikepovaného horolezca? Kto by vôbec také kompenzačné pomôcky vyvíjal, keď je možno jediný bezruký a beznohý horolezec na svete.

Všetko potrebné si musel buď upraviť sám, alebo navrhnúť/nakresliť a dať niekomu vyrobiť. Až potom sa na umelej horolezeckej stene znovu učil liezť. Jednoduché to nebolo, nie je a nikdy ani nebude. V okyptených rukách bez protéz, aj keď je úchop mimoriadne zložitý, cit má. Avšak v nohách s protézami necíti, že sa mu chodidlo skĺzava zo skaly.

Musel sa naučiť nanovo vnímať svoje telo, zmenu stability, nadvihnutie sa či naklonenie vo vertikálnej polohe. Jamie Andrew dlhým a únavným tréningom zvládol aj túto výzvu. A potom sa už vybral do svojich milovaných hôr. Na svojom konte má výstup na jeden z najkrajších vrcholov Álp Matterhorn (4 478 m/n. m.). Ako jediný horolezec bez nôh a rúk zdolal i najvyšší končiar Afriky Kilimandžáro (5 895 m/n. m.)

• Jamie Andrew je v podstate známou celebritou

Jamie Andrew je znovu „doma“ nielen na skalách, ktoré miluje, ale aj na lyžiarskom svahu či na maratónskej trati. Vlastne celý jeho život sa vrátil do starých koľají. Ako sa raz vyjadril, väčšinu vecí, ktoré robil pred nešťastným výstupom na Les Droites, zvláda aj dnes. Mnohé činnosti síce inak, zložitejšie, pomalšie, ale poradí si. Samozrejme, sú aj také, pri ktorých sa nezaobíde bez asistencie, ale údajne  ich nie je veľa.

Aj v pracovnom živote si našiel svoje miesto, ktoré mu sedí a je užitočné aj pre iných. Jamie prednáša zdravotne postihnutým, dodáva im silu a odhodlanie víťaziť nad neprajnosťou osudu. Podieľa sa na viacerých užitočných charitatívnych podujatiach, zúčastňuje sa športových akcií, výťažok z ktorých ide na pomoc pre zdravotne postihnutých. Vlastným životným príbehom, opisom rokmi vytrvalého cvičenia je živým príkladom a inšpiráciou pre mnohých. Aj pre tých, ktorí sa na tak ťažkú cestu prinavracajúcu „starý“ život ešte len odhodlávajú.

A práve s jeho prednáškovou činnosťou je spojená aj jeho publikačná aktivita. Horolezec bez rúk a bez nôh je v podstate celebritou. Jamie Andrew a jeho životný príbeh sa často objavuje v novinách a časopisoch. No nie všetky informácie v publikovaných článkoch sú presné a pravdivé. A Jamie potom musel pri osobných stretnutiach vysvetľovať, ako to v skutočnosti bolo, čo povedal či nepovedal. Nebolo to vždy príjemné a preto sa rozhodol ponúknuť verejnosti svoj príbeh v nefalšovanej podobe. A výsledkom tejto iniciatívy je autobiografická kniha Life and Limb (Život za končatiny).

Už s touto knihou, aby povzbudil ľudí s podobným osudom, absolvoval viaceré zahraničné turné. V roku 2010 navštívil aj Slovensko. Zdravotne hendikepovaným, ako v tom čase v rozhovore publikoval denník Pravda, odkázal: „Chodím po svete, aby som povzbudzoval nielen tých, čo nie sú telesne úplne v poriadku. Prihováram sa všetkým. Zdôrazňujem, že ak po niečom túžite, treba sa k tomu dopracovať, nech už sa vám to zdá akokoľvek nedosiahnuteľné. Často treba postupovať pomaly. Trpezlivo.“ 

Zdroj: http://www.jamieandrew.com/

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/silke-naun-bates-stastna-zena-bez-noh/

https://www.vozickar.info/alex-minsky-model-bez-nohy/

https://www.vozickar.info/viktoria-modesta-prototyp-uspechu/

https://www.vozickar.info/zena-bez-noh-sa-venuje-sportu-i-modelingu/