Jan Matoušek: „Zranenie mi viac dalo, ako vzalo“

Viacero reprezentantov v para športoch tvrdí, že súťaženie im viac dalo, ako vzalo. Niektorí sú dokonca presvedčení, že ak by neutrpeli poranenie miechy, nikdy by sa z rôznych dôvodov, na šport nedali. Po zranení sa však vypracovali medzi špičku vo svojej krajine.

Keď sa prebral, zaujímal sa iba o spoluhráčov

Taký príbeh prežil aj vtedy osemnásťročný Jan Matoušek. Spolu s kamarátmi sa rozhodol isť na diskotéku. Rýchle auto a neprehľadná zákruta boli príčinou dopravnej nehody, pri ktorej Jan Matoušek utrpel ťažké zranenie. Z bezvedomia sa prebral po niekoľkých dňoch. Prvé, čo ho zaujímalo, čo sa stalo so spoluhráčmi, ktorí sedeli v aute. Keď sa dozvedel, že všetci sú síce trochu poudieraní, ale inak v poriadku, lebo na rozdiel od neho mali pásy, spokojne si vydýchol.

„Presne tak sa to malo skončiť. Na vine som bol ja, iba ja sa budem liečiť.“ Povedal si Jan Matoušek.

Až neskôr sa dozvedel, že už nikdy nebude chodiť. A tak prišla prvá „depka“. Za ten rok liečenia a pobytov v rehabilitačných centrách, aj na Slovensku, tých depresií bolo niekoľko. Nijako sa nevedel stotožniť s programom, ktorý mu navrhovali – venovať sa nejakému športu. A to ich skúšal niekoľko. Plávanie nebolo to pravé orechové, o hokeji nechcel ani počuť. A to ho kamarát presviedčal na sladge hokej už viac ako rok.

Jan Matoušek: „Nakoniec ma sladge hokej opantal“

Hokej totiž hrával ešte ako zdravý. A zdalo sa mu hlúpe hrať ho v inej podobe. Keď sa  však nestotožnil so žiadnou inou športovou aktivitou, pomaličky sa vracal k hokeju. Na ľade sa objavil, až keď bol stopercentne pripravený. V krátkom čase sa dostal do  reprezentácie a bol v nej šesť a pol roka. S českým štátnym znakom na hrudi sa zúčastnil všetkých najvýznamnejších podujatí s vrcholom na paraolympijských hrách.

Jan Matoušek sa vyjadril, že ide o najvýznamnejšie športové podujatie so špecifickou atmosférou. Snom každého športovca je zúčastniť sa hier pod olympijskými kruhmi. A to bez ohľadu na to, či sú to riadne, alebo paraolympijské hry.

Lenže, para hokej nie je len o reprezentácii. Je to hlavne klubová záležitosť. Jan Matoušek hrá za Zlín, no často trénuje individuálne. V pondelok si napríklad zahrá aj s amatérmi v Znojme, kde býva. To mu veľmi pomáha. V utorok má rehabilitáciu a v stredu box. Vo štvrtok je na programe pravidelný tréning a v piatok relaxuje pred pravidelnými víkendovými zápasmi doma a na ihriskách súperov.

Zimný box nahrádza letné plávanie

A ako vyzerá letná príprava? To je hlavne fyzická príprava na budúcu sezónu. Zimný box nahrádzajú letné aktivity, hlavne plávanie. Najnovšie k tomu pribudlo lyžovanie na vode, ktoré oslovilo hlavne jeho priateľku, takže môžu spolu športovať.

Jan Matoušek radí všetkým, ktorí sa stali imobilní, aby sa venovali športu, ktorý robili pred úrazom. Väčšinou všetky športy majú svoju para verziu. Ak nie, treba ju vytvoriť. Športová aktivita je totiž pre imobilných tou najefektívnejšou činnosťou. A to z pohľadu voľného času, ktorého majú nadbytok, ale aj kvôli eliminácii svojich zdravotných problémov.

(j.szabo@vozickar.sk)

Zdroj: denník

Ďalšie články z tejto kategórie:

Lenka Šestáková naberá nový vietor do športových plachiet

Zbyněk Sýkora až vo vozíku zistil, že je športový talent

Športový úraz môže mať aj tragické následky

Zdeněk Šafránek: „Keď chceš niečo robiť, urob to ako najlepšie to ide.“