Zbyněk Sýkora až vo vozíku zistil, že je športový talent
ČLÁNOK PONÚKA: Zaujímavý príbeh mladého muža presvedčeného o tom, že úraz, ktorý mu znehybnil nohy, bol pre neho vlastne dobrodením, a preto je Zbyněk Sýkora lepším človekom aktívne sa snažiaci nezištne pomáhať ľuďom s podobným osudom.
Nové životné smerovanie mladých ľudí, ktorí kvôli chorobe či úrazu skončili vo vozíku, „ukladáme“ hlavne do sekcie Príbeh. Ak si niektoré z nich prečítate, určite zaznamenáte, rovnako ako my, jeden zaujímavý fenomén. Viacerí, keď sa psychicky vyrovnali s prežitou traumou, sa začali intenzívne venovať prijateľnému športu. Presne takýto itinerár si na svojej poúrazovej ceste „naordinoval“ Zbyněk Sýkora (34), ktorého príbeh zaznamenali viaceré české médiá.
Chlapec mal niečo po sedemnástich narodeninách, keď „prišla“ osudová nehoda. V rodnej dedine ho na motocykli zrazilo nákladné auto. Následky boli tragické – poškodená miecha. Počas dlhej, takmer trištvrte ročnej rehabilitácii sa znovu učil dýchať i hýbať. A pri zvykaní si na invalidný vozík mal dosť času premýšľal, čo vlastne bude robiť. V treťom ročníku na priemyslovke v Českých Budějoviciach musel svoje plány do budúcnosti radikálne zmeniť.
■ Zbyněk Sýkora: „V sedemnástich rokoch som vážil 117 kíl“
A aj zmenil. Dnes je Zbyněk Sýkora známy propagátor športovania ľudí, ktorým kolesá nahradili nohy. Už počas rehabilitácie v kúpeľoch Kladruby sa začal venovať atletike (hod diskom). Do dvoch rokov sa dostal do štátnej reprezentácie. Venoval sa aj plávaniu, aktívne hral florbal, basketbal na vozíku. V tomto športe to dotiahol až tak ďaleko, že v rakúskom Salzburgu hral profesionálne. Každý týždeň dochádzal 2,5 hodiny z Přídolí, odkiaľ pochádza, pod Alpy. A s tímom potom obchádzal zápasy v nemeckej Bundeslige.
„Nedalo sa to ale vydržať dlhodobo. Veľa sme cestovali. Išli cez pol Nemecka, trochu si oddýchli v hoteli a potom sme už hrali,“ spomína Zbyněk.
Pripomeňme tiež, že sa stal aj ambasádorom Wings for Life World Run. A pravidelne organizuje rôzne športové podujatia.
Na otázku Lidoviek.cz, či sa aj pred úrazom venoval športu odpovedal záporne. Okrem iného povedal:
„Nie, vôbec nie. Nebál by som sa o sebe povedať, že som bol taký zatrpknutý. Nežil som pred nehodou úplne veselý život. Nikdy predtým som nešportoval. V sedemnástich rokoch som vážil 117 kíl.“
„K športu som si vytvoril vzťah až keď som sedel vo vozíku.“
Zbyněk pre Týden.cz povedal, že len s pomocou športu bol schopný plnohodnotne sa vrátiť do života. Šport je pre ľudí s hendikepom ďaleko dôležitejšie ako pre zdravých ľudí. Aspoň z pohľadu vytvorenia si nového zmyslu bytia.
„Dnes tento nástroj normálne používame pre návrat do aktívneho života ľudí, ktorí sú krátko po úraze. Keď sa snažíme aktivizovať chlapcov, ktorí sú na vozíku len niekoľko mesiacov, tak jedine cez šport,“ vysvetľoval Zbyněk Sýkora.
■ Pre Aktivity Kemp vymysleli vlastné vozíky
Zbyněk okrem už spomínaných aktivít lyžuje, jazdí na handbike, vedie florbalový oddiel, ktorý založil s kamarátom. Tento šport sa stal jeho srdcovou záležitosťou. On i tri jeho ďalší spoluhráči z tímu boli v užšej nominácii českej reprezentácie. V lige patria Juhočesi už niekoľko rokov k najlepším a vyhrávajú aj na medzinárodných turnajoch. Vďaka florbalu ale tiež spoznal svoju životnú partnerku. A to nie je všetko. Zbyněk Sýkora pracuje ako obchodník s plynom v energetickej spoločnosti. Študuje dve školy, zamiloval si Šumavu, rád cestuje a jazdí na výlety na štvorkolke. Je ženatý, s manželkou Michaelou majú trojmesačného syna Zbyňka. Proste aktívny človek, hoci je na invalidnom vozíku. Ako Zbyněk vysvetľoval pre iDnes.cz, toľko aktivít zvláda možno práve preto, že je na vozíku.
„Človek má v dnešnej dobe veľa iných problémov a tento naozaj nie je podstatný,“ vysvetľoval. „Naopak sa dá povedať, že invalidný vozík zo mňa urobil lepšieho človeka,“ prekvapil Zbyněk svojím vyjadrením.
Organizovanie športových podujatí priviedlo Zbyňka k ďalšej aktivite – výrobe športových invalidných vozíkov. Pravidelne organizuje Aktivity Kemp, sústredenie pre mladých začínajúcich športovcov – vozičkárov. Do prvého ročníka podujatia sa mu podarilo zohnať šesť mladých chlapcov. Plánovaný program však nemohli realizovať. Nemali športové vozíky. Jeden stojí asi 150 tisíc korún (5 782,80 eur). Kemp, logicky, nemal financie na to, aby im ich zabezpečil.
„Tak sme si s kamarátom, s ktorým toto všetko robíme, povedali, že ich skúsime vyrobiť sami. Mesiac na to sme sa zišli štyria zanietenci a o pol roka neskôr bol na svete náš prvý športový vozík,“ spomína Zbyněk Sýkora.
Vyrobený bol „na kolene“. Po mnohých administratívnych ťahaniciach a byrokratických prekážkach vznikol sociálny podnik, ktorý ich dnes vyrába. Na mieru pre každého „objednávateľa“. A záujem oň je už aj zo zahraničia.
■ Plnohodnotné podmienky pre život ľudí vo vozíku
Svet pred a po úraze je v prípade Zbyňka diametrálne odlišný. Z introvertného, tak trochu uzavretého mladíka bez pohybu sa v prvom rade stal aktívny športovec
„Snažím sa byť na rovnakej úrovni ako človek bez hendikepu. Rád športujem a páčilo by sa mi, aby nás zdraví ľudia vnímali úplne prirodzene. Aby nemali pocit, že ľudia na vozíku sú chudáci, ktorým je potrebné neustále len pomáhať,“ hovoril o svojej vízii Zbyněk Sýkora.
Svojím aktívnym životom však potvrdzuje, že má vyššie ciele ako šport, ktorý ho osobne obohacuje a napĺňa. Chce pomáhať iným. Zbynkovým cieľom je formovať funkčný systém vytvárajúci plnohodnotné podmienky pre život ľudí, ktorí sa ocitnú na vozíku. Je totiž vnútorne presvedčený o tom, že má vrátiť osobný dlh.
„Mne tiež na začiatku niekto pomohol a ukázal mi, že sa veci dajú robiť inak, než ako som to poznal ja. Dá sa športovať, aj zájsť na pivo s kamarátmi. Proste žiť aktívne. A povedal som si, že je možno čas spoločnosti niečo vrátiť,“ hovoril o svojich pohnútkach Zbyněk Sýkora.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/jiri-celoud-v-maroku-na-handbike/
https://www.vozickar.info/strelkyna-vadovicova-do-tokia/
https://www.vozickar.info/zdenek-safranek-reprezentacny-kapitan/
