Lenka Šestáková naberá nový vietor do športových plachiet
ČLÁNOK PONÚKA: Životný príbeh ženy, ktorej rozhodnutie po práci v zahraničí vrátiť sa do rodnej krajiny sa spája s nezodpovedným vodičom. Lenka Šestáková začala „nový“ život na invalidnom vozíku a jeho aktuálna etapa sa spája s paradisciplínou tlak na lavičke.
So športom možno začať v každom veku. Treba sa len rozhodnúť, odhodlať a urobiť prvý krok. Smerom na ihrisko, atletický areál či do posilňovne. No čo v prípade, že nedokážete urobiť prvý krok? Vlastne nedokážete urobiť žiadny krok, pretože vašimi nohami sú kolesá invalidného vozíka. Tak potom máte problém. Ťažko riešiteľný. Možno neriešiteľný. Ale ak sa k vám vystrie pomocná ruka, ten pomyselný prvý krok predsa len urobíte. A po ňom, azda, s tou istou podporou príde druhý, tretí…
Nuž, aj takéto môže byť tak trochu nevšedne spojenie s cieľom splniť jedno individuálne želanie. Či skôr túžbu aktívne športovať. Na jednej strane tohto príbehu je spoločnosť Ares, ktorá ponúka širokú paletu zariadení na prekonávanie architektonických bariér. A na tej druhej ich zákazníčka Lenka Šestáková (38) z Dolného Kubína.
■ Jóbovu zvesť sa dozvedela dosť surovo
Lenka si po ukončení hotelovej akadémie obula túlavé topánky. Pracovala v Anglicku, Rakúsku. Nie vo svojom odbore. Opatrovala deti, starala sa o seniorov, spoločnosť robila imobilným. V tom čase netušila, že nie je tak ďaleko chvíľa, kedy prácu opatrovateľky bude môcť hodnotiť z tej druhej strany. Zo strany osoby, ktorá služby opatrovateľky prijíma. Veď v tom čase nemala ani tridsať rokov. Jej myšlienky sa uberali úplne iným smerom – voľnosť, zábava, rekreačný bicykel, plávanie, turistika, priatelia… Proste svet jedna veľká „gombička“.
Po niekoľkých rokoch však Lenka Šestáková zatúžila po domovine. Zamestnala sa v strážnej službe v Bratislave. No ani si nestihla poriadne zohriať stoličku na novom pracovisku, keď ju v roku 2009 na priechode pre chodcov zrazilo auto. Vzduchom letela rovných jedenásť metrov. Keď dopadla, bolesť súperila so zvukom akoby praskajúcich kostí kto bude silnejší, intenzívnejší. Bolesť ustúpila. No zlomený stavec, ktorý prerušil miechu, svoje trpké víťazstvo zavŕšil. Od lekárky sa túto jóbovu zvesť dozvedela dosť surovo:
„A vy si začnite zvykať na to, že vašim celoživotným spoločníkom sa stáva invalidný vozík.“
Najprv si však Lenka Šestáková takmer rok preležala na nemocničnom lôžku. V Bratislave ju operovali, v Dolnom Kubíne jej liečili „otravné“ dekubity. Ďalšou zastávkou pred vstupom do nového života bolo Národné rehabilitačné centrum (NRC) v Kováčovej.
„Ani táto nová epizóda môjho života nebola bezproblémová. Pri vstupných vyšetreniach V Kováčovej mi zistili cukrovku,“ rozprávala Lenka Šestáková. „A tak som skončila vo zvolenskej nemocnici. Nakoniec som sa ale do Kováčovej predsa len dostala.“
■ Lenka Šestáková je „štátom“ diskriminovaná
A po dvoch mesiacoch sa konečne dostala aj domov. Nový život vozičkárky sa začal, ale od Kováčovej sa nikdy úplne neodstrihla. Lenka Šestáková sa tam snaží vždy aspoň raz ročne dostať. Poisťovňa jej kúpele preplatí len raz za dva roky, takže sa s maminou majú čo obracať, aby ušetrili celú sumu na jeden trojtýždňový pobyt.
„Do Kováčovej sa vždy rada vraciam hlavne preto, že sa vždy posuniem o kúsok ďalej dopredu. Napríklad v sebestačnosti. Teším sa na nových priateľov, zážitky, športové hry, ktoré mi vždy dodajú silu a chuť do života,“ vyznala sa Lenka Šestáková.
A Kováčová je „zodpovedná“ aj za najnovšiu športovú aktivitu. Lenka, ak je to len trochu možné, si nenechá ujsť Športové hry pacientov v NRC. Tohto roku sa v júni uskutočnil 31. ročník tohto podujatia. V tomto virvare rôznych športov si Lenka postupne vyskúšala bocciu, lukostreľbu, stolný tenis, handbike…
„Najviac ma zaujalo vzpieranie. A vcelku sa mi aj darilo. Na hrách som zakaždým obsadila prvé, druhé miesto,“ vykladala Lenka Šestáková.
„Aj 50 kilogramov dvihla bez problémov,“ zapojila sa do rozhovoru jej mama Marta. „Preto ju chlapi presviedčali, aby sa začala vzpieraniu venovať na profesionálnejšej úrovni. Presviedčala som ju nech sa na to dá. Bude medzi ľuďmi, nadviaže nové kontakty. A potom nebude taká utiahnutá,“ zasmiala sa mama.
Lenka nakoniec súhlasila, no až potom obe zistili, že venovanie sa organizovanému športu nie je až také jednoduché. Hlavne s dopravou na sústredenia, súťaže, exhibičné vystúpenia. Šport zdravotne postihnutých hlavne na klubovej úrovni má totiž v drvivej väčšine formu samoplatcovstva. A Šestákovci nemajú auto. Zákon je totiž „nastavený“ tak, že ho nepotrebujú, lebo Lenka neštuduje, nepracuje. To, že je diskriminovaná štátom, ktorý nie je schopný/ochotný zabezpečiť bezbariérovosť verejnej dopravy (vlaky, autobusy), čo už majú možno aj v Bangladéši, nikoho nezaujíma.
■ Disciplína tlak na lavičke má novú športovkyňu
Preto sa Lenka veľmi opatrne púšťala do rozvíjania svojej športovej kariéry. Stala sa členkou športového klubu MaJ Fit Club v Bánovciach nad Bebravou. Ten zastrešuje aj športovcov s telesným postihnutím, ktorí súťažia v paraolympijskej disciplíne tlak na lavičke. Po prvý raz bola zaradená do programu paraolympijských hier v Tokiu 1964. Ženy v tejto disciplíne po prvý raz súťažili v Sydney 2000.
Tlak na lavičke je testom sily hornej časti tela. Športovci musia spustiť činku na hrudník, podržať ju na ňom a potom ju vytlačiť do vystretých rúk. Tlak na lavičke je disciplínou s desiatimi váhovými kategóriami. Športovci majú tri pokusy a víťazom sa stáva ten, kto vytlačí najťažšiu váhu. Tlak na lavičke riadi IPC (Medzinárodný paralympijský výbor) a je koordinovaný technickým výborom tlaku na lavičke. Úspešne sa etabloval už vo viac než 100 krajinách po celom svete. Aj Slovensko v ňom má medzinárodné zastúpenie, aj medzi ženami.
Lenka Šestáková trénuje doma pod dohľadom osobného trénera Mateja Hricka, takže v dolnokubínskej posilňovni Maximus gym je pravidelným návštevníkom. A nie je tajomstvom, že jej tréner je zase v úzkom kontakte s Michalom Čaplom, reprezentačným trénerom, s ktorým spoločne zostavujú tréningový plán, aby Lenkina výkonnosť postupne stúpala. Musia byť však opatrní, pretože po havárii má v tele niekoľko titanových spojov, skrutiek namiesto kosti.
A keďže Lenka vo výkonnosti pekne napreduje, dostala pozvánku na Športový festival do Trenčína, aby exhibične predvádzala disciplínu tlak na lavičke. So stručnou poznámkou, kde a kedy sa má dostaviť. Keď si spomenula, ako cestovala prvý raz do Bánoviec nad Bebravou, až triašku pocítila. Do auta ju nakladali ako vrece zemiakov.
■ Ares zabezpečil svojej klientke pohodovú cestu
„Aj keď som vďačná pánovi, ktorý nás do Bánoviec odviezol, takto by som už cestovať nikdy nechcela. Bola som rozhodnutá, aj keď mi to bolo ľúto, že pozvánku do Trenčína odmietnem, zruším. A práve v tom čase nás navštívila Zuzka Jurisová, žena, ktorá všemožne pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím po celej Orave. Len tak medzi rečou som spomenula, že do Trenčína nemôžem ísť, lebo sa tam nemám ako dostaviť. Autobus neprichádza do úvahy, vybaviť prepravu vlakom je zložitý proces. Zuzanka sa krátko zamyslela a potom mi povedala, aby som nič nerušila,“ živo si spomína na tento rozhovor Lenka Šestáková.
A táto úžasná žena, ktorá je presvedčená, že problémy sú na to, aby sa riešili, bariéry na to, aby sa odstraňovali, začala konať. Už na druhý deň Lenke volala, že vyriešenie jej problému je na dobrej ceste. O dva dni na to bolo všetko zariadené.
Lenka Šestáková ani len presadať nemusela. Jednoducho sa s vozíkom po rampe dostala do auta, potom už len rýchle ukotvenie, bezpečnostný pás… A rýchla, no pokojná cesta do Trenčína už nebola problém. V úvode príspevku spomínaná spoločnosť Ares totiž podala svojej zákazníčke pomocnú ruku. Na firemnej dodávke so špeciálnym kotvením pre prevoz ľudí v invalidných vozíkoch ju odviezli do Trenčína a späť domov.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/zbynek-sykora-sportovy-talent/
https://www.vozickar.info/jiri-celoud-v-maroku-na-handbike/
https://www.vozickar.info/jeff-bauman-obet-terorizmu/
https://www.vozickar.info/daniel-kukla-sa-zamestnal-sportom/
