Michal Škombár: „Nie som zakonzervovaný v jednej izbe“

od Ján Szabó · 19.7.2018

Inšpirácia Kniha Osobnosti na vozíku Príbeh Reportáž Rozhovor umenie

Páčil sa Vám článok? Prosím, ohodnoťte ho

Michal Škombár: „Nie som zakonzervovaný v jednej izbe“

4.7 (93.04%) 23 hlasov

Nebojte sa snívať vo veľkom, nebojte sa riskovať, lebo len veľké sny a odvážne rozhodnutia robia život zmysluplným. Tieto odporúčania dáva svojmu okoliu mladý muž zo Sliača, ktorému v detstve diagnostikovali svalovú atrofiu. A ako 14-ročnému mu museli spraviť tracheostómiu. Napriek tomu má Michal Škombár (27) právo takéto „silné“ odporúčania ľuďom so závažným onemocnením do života dávať. Sám je totiž dôkazom, príkladom napĺňania slov vyslovených v prvej vete tohto príspevku.

■ Plamienok z detstva sa rozhorel v mladosti

Hoci je Michal Škombár pripútaný na lôžko, nemôže hýbať končatinami a potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, je veľkým optimistom. Už viac ako desať rokov je dýchací prístroj jeho nevyhnutným spoločníkom. No napriek tejto prekážke žije naplno. Je spisovateľom na plný úväzok. Svoje sci-fi príbehy píše s pomocou klávesnice zobrazenej na monitore. Písmenko po písmenku.

„Niekedy, asi pred štyrmi rokmi som v televízii uvidel reklamu na e-knihy. Začítal som sa do jednej a ono mi to učarovalo. Ja, čo som knihy dovtedy veľmi nemusel, bol som nimi odrazu pohltený. A v tom čase, po dočítaní trilógie Hier o život, som po dlhých rokoch začal znovu písať,“ spomínal na začiatky „veľkého“ písania Michal Škombár.

Veľkého preto, lebo taký ten prvotný plamienok v ňom na krátku chvíľu vzbĺkol už v základnej škole, keď dostali za úlohu napísať poviedku.

„Pamätám si, že v tej mojej bol nejaký chlapec postrelený a lekár mu vyberal náboje z nohy. Celkom ma to už vtedy bavilo a tešil som sa, že som dokázal niečo napísať,“ vysvetľoval Michal.

Treba dodať, že mladý literát má rád výzvy a vlastne aj preto sa pustil do písania kníh. Málokto mu totiž veril, že to zvládne. Ani jeho najbližšie okolie nebralo jeho záujem o písanie príliš vážne. A rodičia jeho snahu úplne bagatelizovali. Vraj, aspoň má nejakú zábavku. No ako sa nakoniec ukázalo, bolo to čosi (omnoho) viac.

Aj táto nedôvera ho hnala vpred.

A ako Michal hodnotí vlastné spisovateľské „bunky“? Mnohé knižné príbehy a situácie vraj vznikajú aj na základe obrazov, ktoré sa mu častokrát premietajú hlavou. On sa ich len snaží iba presne opísať, povedal v jednom rozhovore o začiatkoch svojej tvorby talentovaný autor Michal Škombár.

■ Druhú šancu treba naplno využiť

Jeho prvotina Druhá šanca sa žánrovo radí medzi sci-fi literatúru, patrí teda do sveta budúcnosti. Napriek tomu má autobiografické črty. Hlavný hrdina Mike Hassona, podobne ako autor, má zákernú chorobu – svalovú atrofiu.

„Toho osobného z môjho života je v románe viac. Aj mne sa páčilo rovnaké dievča ako je vykreslené v románe. Mám rovnako skvelú rodinu. Môj najlepší kamoš má v románe tiež svoje miesto. Bojujem so strachom, ale to sa týka možno každého. Tých reálne prežitých situácií je v románe viac, ale na všetky si teraz nespomínam,“ prezrádza Michal.

Románový Mike po tom, ako prestal na chvíľu dýchať, sa ocitá v nemocnici, kde stretáva výnimočnú osobu – Toma. Od neho dostáva ponuku, ktorá sa neodmieta. Po odchode z nemocnice sa jeho život úplne mení. Dostane druhú šancu, ktorú naplno využije. Choroba je preč. Zrazu je z neho chalan, ktorý môže, hoci to dovtedy bolo nepredstaviteľné, chodiť a užívať si život. Ocitá sa vo vojenskej škole v Londýne, kde sa podobne ako Tom učí byť „chlapom“. Postupne sa z neho stáva tajný hrdina. Dostáva sa do rôznych situácií, kedy mu ide o vlastný život, ktorý konečne môže žiť plnohodnotne. Avšak on vie, že jeho cieľom je záchrana ľudí, a nebojí sa pri tom stratiť to najcennejšie.

■ „Spracoval úžasný námet, vylepšil všetko, čo sa dalo“

Voľným pokračovaním románu Druhá šanca je príbeh Pravá tvár, ktorý tiež uzrel svetlo sveta vďaka vydavateľstvu GD Identity. Michal Škombár pokračuje v rozprávaní plnom napätia, ale i lásky. Hlavný hrdina George Pierce stojí pred náročnou úlohou. Podobne ako pred niekoľkými rokmi Tom, aj on si musí vybrať spomedzi desiatky smrteľne chorých svojho žiaka. A dá mu nielen nové meno, ale aj nový život. George však porušuje nepísané pravidlá a vyberá si ženu. Sue je však v Georgových očiach ktosi viac. Jeho srdce sa napĺňa láskou a do príbehu vstupuje ženské čaro.

Na druhej strane sa rozmáha strana zla, ktorá unáša rodiny všetkých poslancov. Podozrivo vynechá manželku a deti premiéra. Zlo začína naberať moc. George sa spolu s kamarátmi odvážne vydáva na boj proti temnu. Výprava pravdy je plná zvratov a prekvapení. Kto stojí za všetkými únosmi? Aká je pravda? Nájdi pravú tvár. Nájdi pravdu.

Blogerka Zuzana Ľudviková v závere svojej recenzie nešetrila chválou. „Pravá tvár ma v pozitívnom zmysle prekvapila. Michal Škombár znova dokázal, že možné je všetko aj napriek jeho zdravotným zábranám. Spracoval úžasný námet, vylepšil všetko, čo sa dalo a vymyslel jedinečné postavy a svet.“

Michal neskôr priznal, že Pravá tvár sa mu písala ťažšie ako prvá kniha. Je časovo nesmierne náročné písať pokračovanie prvého dielu. Je potrebné dávať pozor na to, aby všetko sedelo s predchádzajúcim príbehom.

„A to je unavujúce. Pri každej knihe, ktorú píšem, sa samozrejme pohrávam s myšlienkou, akoby vyzeral ďalší diel, ale… Ako vravím, teraz sa na to necítim. Povedal som si, že pri svojich nových knihách sa budem tomuto vyhýbať,“ povedal v jednom rozhovore Michal Škombár.

■ Spánok sa Williama snažil potajomky premôcť

Dôsledkom tohto postoja je tretia kniha, ktorá žáner sci-fi neopúšťa, ale tematicky je úplne odlišná. Román Na rozhraní dvoch svetov je o planéte, kde nemôcť nikdy zaspať je darom a veľkým prekliatím zároveň. A touto (ne)schopnosťou bol obdarovaný každý ctihodný občan. Ani William netušil, čo to ten spánok vlastne je a na čo je vlastne dobrý.

No keď už ste starší, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba, píše sa v knihe. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. To bola výzva. Či skôr pokušenie. Spánok sa ho proste snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako na to. Nepoznal postup. Túžil však aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit uvoľnenosti.

Po dovŕšení dvadsiatich rokov mu vpichli pod kožu vzácny elixír. Ten zastavil jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby… A čo všetko táto predispozícia prinášala a spôsobovala? Presne o tom, z viacerých uhlov poznania a vnímania, je kniha Na rozhraní dvoch svetov.

A aj tretí Michalov umelecký počin sa stretol s čitateľským úspechom. Na stránke knižného centra Martinus sme si vybrali dve čitateľské recenzie.

„Michal je skvelý autor a touto knihu ma v tom opäť utvrdil. Fandím mu celou svojou dušou a verím, že ešte napíše mnoho takýchto výborných kníh. Už teraz sa teším na ďalšiu. Jeho slovná zásoba je bohatá, príbehy prepracované a postavy uveriteľné. Odporúčam každému, kto rád číta kvalitné knihy.“

„Zaujímavá kniha, zaujímavý príbeh. Pri čítaní od začiatku až takmer do konca som stále rozmýšľala, ako sa to môže skončiť. Bude to smutný či optimistický koniec? Prečítajte, uvidíte. Mne sa ten nečakaný záver veľmi páčil.“

■ Michal Škombár odpovedá na redakčné otázky

Po treťom úspechu mladého úspešného literáta portál Vozickar.info oslovil niekoľkými otázkami. Okrem iného nás zaujímalo, aké priority si Michal Škombár naformuloval pre tieto dni. Čítajte a dozviete sa, že aj po dosiahnutí doterajších úspechov jeho sny do budúcnosti nie sú malé.

▲ Povedzte našim čitateľom niečo stručné, charakteristické o sebe, o svojej rodine.

– V poslednej dobe sa stali mojou vášňou knihy. Nemám rád slová, že toto alebo tamto sa nedá. Lebo, ak sa človeku chce, dá sa všetko. Písanie som zdedil po mamke, ona kedysi písala poviedky. Mám super rodinku, ktorá sa o mňa stará, pomáha mi.

▲ Na čom pracujete v súčasnosti?

– Opustil som, netvrdím, že natrvalo, sci-fi svet, fantazijné obrazy našej (možnej) budúcnosti. Teraz hlavne spracovávam príbehy zo slovenského prostredia. Myslím, že v regióne, ktorý je našim domovom, je veľa podnetov, impulzov, ktoré sú hodné umeleckého spracovania.

▲ Kde hľadáte a z čoho čerpáte inšpiráciu potrebnú k tvorbe?

– Najľahší spôsob ako načerpať nejaké nové inšpirácie… Hmmm… Potrebné je spomaliť a sledovať ľudí naokolo. Avšak nestačí sa len pozerať, musíte ich vnímať. Ja napríklad veľmi rád čerpám inšpiráciu aj od Boha.

▲ Keďže ste trvalo pripútaný na lôžko, čím okrem písania vypĺňate čas?

– Myslím, že žijem normálny život. Chodím von, aj do iných krajín. Nie som zakonzervovaný v jednej izbe. Nejde o to, či je človek pripútaný na lôžko alebo ho trápi niečo iné. Ak nedáte svojej chorobe moc do rúk, môžete robiť veľa vecí ako normálni ľudia. Milujem knihy, filmy, šport. Zbožňujem Prahu a celkovo cestovanie.

Splnenie najväčšieho sna na dosah ruky

▲ Aké sú vaše sny a predsavzatia, kde sa vidíte povedzme o päť rokov?

– O päť rokov… To je veľmi dlhá doba. Chcel by som patriť na Slovensku k tým najlepším a preraziť aj v zahraničí. Myslím, že treba mať veľké ciele, aby sa mal človek stále kam posúvať. Mohol by som vydať knihu v Česku. Chcem sa ešte hlbšie ponoriť do písania. Túžim sa viac a viac zlepšovať. Vždy je kam sa posúvať.

▲ V jednom internetovom rozhovore ste uviedli, že človek by sa nemal báť riskovať a mal by mať veľké sny. Aký bol váš najväčší risk v živote a na splnenie akého veľkého sna stále čakáte?

– Môj najväčší risk bol ten, keď som sa dal na písanie kníh. S písaním som nemal žiadne skúsenosti, nečítal som knihy, takže moja slovná zásoba bola úbohá. No aj napriek tomu som do toho išiel. Na splnenie veľkého sna, verím že už nebudem čakať dlho. Je to liek na moju chorobu. Jeden je už v Európe, aj u nás už bol schválený a tak čakám kedy sa dostane k ľuďom, ktorým by zlepšil život.

(Pozn. autora – Michal Škombár má na mysli liek s obchodným názvom Spinraza. Prvý raz sme o jeho existencii zachytili informácie na Salóne Vozickar.info v Piešťanoch. Uvedený liek bol na Slovenku zaradený do tzv. kategorizačného zoznamu v prvých mesiacoch tohto roka. A už pomáha prvým pacientom. Viac sa o tomto mimoriadne drahom liečive dozviete v príspevku Spinraza je pripravená pomáhať… )

(j.szabo@vozickar.sk)