Pohodové čítanie viac či menej vážnych článkov na tému – VIANOCE

Vianoce, Vianoce prichádzajú, spievajme priatelia… Úvodné slová jednej z najznámejších vianočných piesní každoročne ohlasujú, že sviatky pokoja a mieru, ako ich časť ľudí nazýva, už klopú na dvere. Aj portál vozickar.sk si nachystal darček pre všetkých, ktorí chcú chvíle pohody tráviť aj s nami. Ponúkame dlhé pohodové čítanie viac či menej vážnych článkov, ktoré majú spoločný leitmotív – Vianoce.

Obsah ~ Obsah ~ Obsah ~ Obsah ~ Obsah ~ Obsah

Rozporuplnosť vianočných termínov a dátumov

Čo cirkev, to iná dĺžka trvania Vianoc ● Narodenie Ježiša Krista sa oslavovalo aj 6. januára ● Niektorí organizujú bohoslužby presne o polnoci, iní až ráno ●

Najväčšia zbierka Santa Clausov

V obývačke Jean-Guya Laquerrea z kanadského Quebecu ležia porozkladané postavičky Santu mnohých veľkostí a materiálov. V priebehu 22 rokov sa mu podarilo nazbierať neuveriteľných…

Vianoce a vianočné zvyky v Európskej únii

V ktorej európskej krajine rozdáva darčeky Ai – Vasilis, kde sú Vianoce spojené s Veľkým Ukkom a kam na Vianoce prichádza trojkráľová čarodejnica La Befana, ktorá je stará a škaredá?

Tichá noc, svätá noc vo viac ako 200 jazykoch

Zoznámte sa s históriou vzniku najznámejšej vianočnej piesne.

Vianoce a jej symboly sa zrodili v dávnych časoch

Betlehemy ● Vianočné stromčeky ● Vianočné gule ● Vianočné pohľadnice ● Adventné vence

Vianoce – zvyky a povery

Kto nikomu nič na Štedrý deň nedaruje, ten… Svadobné zvony sa do roka rozozvučia, ak dievča…

Rozporuplnosť vianočných termínov a dátumov

Vianoce sú vo všeobecnosti vnímané v dvoch polohách. Miliardy ľudí – kresťania na celom svete ich prežívajú ako náboženskú a kultúrnu slávnosť spojenú s údajným narodením Ježiša Krista. Nekresťania vnímajú toto obdobie ako všeobecné sviatky, ktoré nepoukazujú na žiadny náboženský aspekt.

• Vianočné obdobie je vo viacerých cirkvách rôzne dlhé

Ak sa zahĺbime do štúdia Vianoc v historickom kontexte, zistíme, že prakticky ani jeden dátum spojený s týmito sviatkami nie je stopercentne istý, nemenný. Každá cirkev si napríklad rozdielne vykladá časové rozmedzie vytvárajúce tzv. vianočné obdobie.

Rímskokatolícka cirkev doň zahŕňa všetky dni od Štedrého večera (24. decembra) do nedele nasledujúcej po Zjavení Pána (Epifania, Traja králi, 6. januára). Avšak do 2. vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) vianočné obdobie trvalo až do 2. februára.

V evanjelickej cirkvi vianočné obdobie trvá od adventu (štyri týždne pred Vianocami, tohto roku advent začal v nedeľu 29. novembra) po Zjavenie Pána.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi trvá vianočné obdobie od 20. decembra (predsviatok narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra (odovzdanie sviatku).

• Sporný pôvod termínu narodenia Ježiša

Problematický je aj najvýznamnejší deň vianočných sviatkov – 25. december, deň údajného narodenia Ježiša Krista. Veď do 4. storočia sa jeho narodenie oslavovalo 6. januára. Prvý raz je 25. december ako deň narodenia Ježiša doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (Depositio Martyrum z roku 336).

Spory sa vedú aj o tom, prečo bol za dátum narodenia Ježiša vybraný práve 25. december. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí autori zase spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia Slnka.

Najnovšie názory prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň v mesiaci, v ktorý zomreli. A rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

• Niektorí presne o polnoci, iní až ráno organizujú hlavné oslavy Vianoc
  

Od reformácie (16. storočie) sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer. Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho časového obdobia. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra, rímski katolíci za najdôležitejší považujú čas, kedy odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omšu slávia priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.

Na záver jedna, tentokrát logická dátumovú rozdielnosť – niektoré východné katolícke i nekatolícke cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Takže ich 25. december pripadá na 7. januára gregoriánskeho kalendára.

Najväčšia zbierka Santa Clausov

Kanadský učiteľ na dôchodku si vyslúžil zápis do Guinnessovej knihy rekordov ako zberateľ s najväčšou tematicky ladenou zbierkou predmetov. Za svoj zberateľský cieľ si zvolil muža s veľkým bruchom a dlhou bielou bradou – Santa Clausa, bez ktorého by Vianoce neboli Vianocami.

V obývačke Jean-Guya Laquerrea z kanadského Quebecu ležia porozkladané postavičky Santu mnohých veľkostí a materiálov. V priebehu 22 rokov sa mu podarilo nazbierať neuveriteľných 25 189 veselých postavičiek, ktoré majú svoj pôvod vo viac ako 30 krajinách. Jeho rekordná zbierka, ktorá neustále rastie, zaberá väčšinu jeho domu, takže Vianoce má po celý rok.

Vianoce a vianočné zvyky v Európskej únii

Vianoce patria k sviatkom, s ktorými je spojených azda najviac zvykov. A aj keď sú mnohé tradície podobné, väčšie či menšie odlišnosti nájdeme v každom z 28 štátov Európskej únie. Zaujímavé napríklad je, že nie všade chodí s darčekmi Ježiško, Dedo Mráz či Santa Klaus.

V Bulharsku sú Vianoce spojené s Dedom Koledom. Darčeky deťom na Cypre zase rozdáva až na Nový rok ráno Ai – Vasilis.

Vianočné darčeky v Dánsku, v krajine rozprávkara Hansa Christiana Andersena nosí záhadný Vianočný posol. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček na Vianoce – kyticu slamienok, otep sena, obrovskú škatuľu alebo balík zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera.

Fíni majú tú česť byť hostiteľskou krajinou fínskeho Santa Klausa, ktorého doma volajú Veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov. Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých regiónoch darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich na Vianoce daroval Dobrý stromček. Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard. Ten rozdeľuje deťom buď darčeky, ak boli dobré po celý rok, alebo im trstenicou uštedrí niekoľko milosrdných úderov na zadok, ak boli neposlušné.

Gréci sú nábožensky založeným národom a z toho sa odvíjajú aj tradície vianočných sviatkov. Začínajú sa už 40 dní pred Vianocami, kedy sa podáva boží chlieb – Christopsomo. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára.

Vianoce v Holandsku sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Deti veria, že do Holandska pripláva vždy zo Španielska niekoľko málo dní pred 5. decembrom. Táto udalosť a zároveň slávnosť sa vždy odohráva v prístavných dokoch a vždy ju zachytávajú pre deti i dospelých z celého Holandska televízne kamery. Sinter Klaas v červenom biskupskom plášti prichádza vždy na bielom koni a sprevádza ho jeho družina.

V Nemecku majú viacero vianočných darcov. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Má ryšavé fúzy a bradu, nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetre. Najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. V minulosti na Vianoce dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. So zvyšujúcim sa vekom sa z tohto prísneho ducha stal dobrácky starý muž. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško – Kristkind. Ten, sprevádzaný anjelmi z neba, donáša darčeky pod vianočný stromček.

Vianočné darčeky vo Švédsku roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe (škriatok Jultomten). Sprevádza ho malý trpasličí Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Občas sa tento švédsky Ježiško na Vianoce zmení na starého capa (pôvod to má v mikulášskom čertovi).

Vianočným darčekom sa vo Švédsku hovorí julklappa. Pôvodne sa totiž do miestnosti vhadzovali tajne oknom a upozorňovalo sa na ne klepaním (po švédsky klappa) na okenné tabule alebo na dvere.

Talianske deti nepoznajú rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im donáša darčeky na Vianoce. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli – trojkráľová čarodejnica La Befana, ktorá je stará a škaredá. Darčeky roznáša až 7. januára.

Tichá noc, svätá noc vo viac ako 200 jazykoch

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov a ich rodín na rieke Salzach. Dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.

Históriu tejto salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na internetovej stránke www.stillenacht.at. Kňaz Joseph Mohro, rodák zo Salzburgu požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi. A keďže v tom čase bol pokazený organ, hudba mala byť skomponovaná so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtým v Mariapfarre v Lungau.

Vianoce a jej symboly zrodili sa v dávnych časoch

Prečo zdobíme vianočné stromčeky? Kto vymyslel vianočné gule? Odkiaľ k nám prikvitli adventné vence? Odpovede na tieto i ďalšie otázky musíme hľadať vo viac či menej vzdialenej minulosti.

Polemiky o dni a roku narodenia Ježiša Krista sa vedú dodnes. Miesto jeho narodenia však nespochybňuje prakticky nikto – neznáma maštaľ v Betleheme. A príbeh narodenia Ježiša je prvým symbolom Vianoc, ktorý je známy pod názvom jasličky či betlehem. Vo vianočnej výzdobe sa tento vianočný symbol začína objavovať v druhej polovici 16. storočia v Taliansku a vo Španielsku, o niečo neskôr aj v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa betlehemy na Vianoce rozšírili po celej Európe a na vrchole vianočnej symboliky boli koncom 18. storočia v podobe vyrezávaných, maľovaných jasličiek.

Najväčší slovenský betlehem bol v roku 2011 postavený v Novom Meste nad Váhom. Počas šiestich sympózií šiesti ľudoví umelci postupne vyrezali 34 sôch nadživotnej veľkosti, niektoré sú vyššie ako dva metre. Igor Svítok, komisár Knihy slovenských rekordov je presvedčený o tom, že po vytvorení niekoľkých ďalších biblických postáv môže byť slovenský betlehem zapísaný aj do Guinnessovej knihy svetových rekordov.

● Za stromčekom hľadaj Kelta

V Európe prvé vianočné stromčeky začali stavať pred 400 rokmi kresťania v Nemecku. Najprv ich zdobili jednoduchými predmetmi vyrezanými z dreva či vyrobené zo slamy a šúpolia. Neskôr začali na ňom pribúdať z jesene uskladnené plody zeme – jablká, orechy, slivky. A neskôr na stromčekoch viselo suché pečivo a rôzne predmety zabalené do papiera. Vianoce bez nich nemohli byť.

Avšak za odpoveďou, prečo Vianoce symbolizuje strom, musíme putovať hlbšie do minulosti. Navštíviť musíme starých Keltov, ktorí verili, že bohovia sa skrývajú v stromoch. Podľa jednej legendy sa kresťanský misionár zúčastnil slávnosti, na ktorej mal byť bohom obetovaný mladý muž. Misionár príbehom o Ježišovi presvedčil keltských druidov, aby upustili od krvavej obety, lebo Ježiš sa obetoval za všetkých ľudí na Zemi. Keltskí kňazi preto zoťali strom, zobrali ho do osady a tam okolo neho tancovali a oslavovali narodenie Ježiša.

● Vianočná guľa z tenkého skla sa zrodila vo Francúzku a potom očarila svet

Vianoce bez sklenených gúľ si nevieme predstaviť od roku 1889, kedy si ozdobu z tenučkého skla nechal patentovať Francúz Pierre Dupont. Kým na začiatku svojej hviezdnej cesty boli vianočné gule jednofarebné, postupne pribúdala široká farebná škála, kresby a ornamenty. Aj tvarovo prešla táto ozdoba svojím vývojom – od klasickej gule po rôzne srdiečka, hviezdičky, snehové vločky.

V posledných rokoch je módnym trendom ladenie vianočných stromčekov do jednej farby a jej blízkych odtieňov s klasickým guľovým tvarom vyfukovaných ozdôb rôznej veľkosti. A tak sa na vianočných stromčekoch znovu objavujú jednofarebné gule od veľkosti čerešne až po veľkosť grapefruitu.

● Vianočné pohľadnice zrodila lenivosť

Aj keď v dobe počítačov a internetu posielanie vianočných pohľadníc výrazne upadá, tento pekný zvyk na Vianoce azda nikdy úplne nezanikne. Vďačíme zaň dvom gentlemanom z Britských ostrovov.

Charles Drummond, majiteľ tlačiarne v Edinburgu každý rok už od začiatku decembra začal frflať, že bude musieť na Vianoce písať blahoprajné priania svojej rozvetvenej rodine a obchodným partnerom, ktorých mal neúrekom. Hovorieval, že mu to zaberie veľa času, že sa mu už nechce nič na Vianoce  vypisovať.

V roku 1841 sa rozhodol, že už nevypíše a nepošle ani jeden vianočný lístok. Keď už Vianoce mali byť o desať dní, zrazu zmenil názor. Povedal si, že musí potlačiť svoju lenivosť a vianočné lístky predsa len vypíše. Pri predstave, koľko ich bude musieť pripraviť, znovu začal váhať. A vtedy dostal spásonosnú myšlienku. Blahoprajné lístky si dal vytlačiť, aby nemusel toľko písať. A potom ich len vložil do obálok.

O dva roky neskôr túto myšlienku do dnešnej podoby pretvoril obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa tiež nechcelo na Vianoce vypisovať. Maliar John Hersley mu nakreslil vianočný obrázok, ktorý dal vytlačiť. A obchodník už pripojil len podpis.

Posielanie vianočných pozdravov sa rýchlo rozšírilo po celej Európe v rôznych inovovaných podobách – so stužkami, korálikmi, perím. Na území Slovenska sa najprv predávali pohľadnice na Vianoce v nemčine, po roku 1918 už v češtine a slovenčine.

● Adventný veniec od železnej po zlatú nedeľu odratával čas do Vianoc

Neustále otázky detí z útulku – o koľko dní už budú Vianoce – primäli hamburského duchovného Johanna Henricha Wicherna v roku 1860 vyrobiť veľký kruh, do ktorého osadil 20 tenkých sviečok a 4 hrubé predstavujúce adventnú nedeľu. A keďže každý deň jednu sviecu nechal celú zhorieť, deti presne vedeli, kedy budú Vianoce.

V súčasnosti do adventných vencov vkladáme len štyri hrubé sviece predstavujúce štyri nedele do Vianoc. Tohto roku železná nedeľa bola 29. novembra, bronzova 6., strieborná 13. a zlatá nedeľa 20. decembra.

Najväčší adventný veniec na Slovensku vytvorili v Turčianskych Tepliciach. Pôdorys venca na verejnom priestranstve tvorila elipsa s čečinou o výške 55 centimetrov. Priemer venca bol šesť a pol metra, jeho obvod 20 metrov. Štyri body osvetlenia vytvorili záhradné trojsvietidlá rozdielnej výšky – 170, 150 a 130 centimetrov. Štyri svetelné body symbolizujúce štyri adventné sviece boli rozsvietené v časovej postupnosti – od prvej až po štvrtú adventnú nedeľu. Tento adventný veniec pripomenul nadchádzajúce Vianoce každému, kto okolo neho prechádzal.

Vianoce – zvyky a povery vládli niekedy svetom

Vianoce sú neodmysliteľne spojené s poverami, ľudovými zvykmi a rituálmi, z ktorých mnohé pochádzajú ešte z pohanských čias. V súčasnosti sa ich už príliš veľa nezachovalo alebo sa dodržiavajú len sporadicky po dedinách, pri vystúpeniach folklórnych súborov a dedinských divadiel. Pripomeňme si, s čím sa spájali Vianoce v minulosti.

• Povery vzťahujúce sa k Štedrému dňu

* Kto sa na Štedrý deň postí, uvidí zlaté prasiatko.
* Počet osôb pri stole nesmie byť nepárny, preto sa radšej pozývajú hostia alebo sa prestiera o jeden tanier a príbor navyše. Inak dom postihne, kým prídu nasledujúce Vianoce, veľké nešťastie.
* Od štedrovečernej večere sa nesmie vstať a niekde si odskočiť. Vravievalo sa – kto vstane, ten do roka zomrie.
* Pod tanier sa dáva šupina z kapra či mince, aby celý rok boli peniaze.

* Na studňu sa má v Štedrý deň zaklopať, aby bola celý rok dobrá voda.
* Kto nikomu nič na Štedrý deň nedaruje, ten príde na mizinu a dočká sa biedy.
* Ak vyjde slobodné dievča pri príprave večere von z domu a stretne slobodného mládenca, tej je jej súdený.

* Pokiaľ žena čaká bábätko, je dobré počkať na prvého návštevníka, ktorý vojde do domu na Štedrý večer. Ak je to muž, narodí sa chlapček.

• Zvyky pred Štedrou večerou

Štedrovečerné hodovanie predchádzajú mnohé zvyky. Hviezda z jadierok v rozkrojenom jablku predpovedá zdravie. Práve tak rybie šupiny vraj zabezpečia bohatstvo a chren dodá odvahu. Cesnak sa je pre zdravie a aby zahnal zlé sily. Stôl sa opáše reťazou, aby rodina bola súdržná. Ak plameň sviečky na stole horí rovno, rodina bude zdravá. Ak zhasne, niekto umrie.

Veľa sa dá vraj vyčítať aj z nočnej oblohy. Tmavé nebo znamená plnú stodolu a veľa ovocia. Veľký svetlý mesiac neúrodu, veľa hviezd mnoho kureniec a hrozna. Ak hory zahalí hmla, zomrie veľa starých ľudí. Ak je hmla v dolinách, budú mrieť mladí.

• Krájanie jabĺk

Po štedrovečernej večeri sa nožom prepolí jablko (kolmo na os). Pokiaľ jadierko vyzerá ako päťcípa hviezda, všetci sa budúci rok zasa v zdraví zídu. Pokiaľ má tvar kríža (je štvorcípa), potom niekto z prítomných ťažko ochorie alebo zomrie.

• Liatie olova

Vianoce boli spojené aj s dávnym rituálom tavenia olova nad plameňom. Pripravila sa nádoba s vodou a tečúce olovo sa do nej opatrne nalialo. Vytvorili sa v nej mnohé stuhnuté kúsky olova abstraktných tvarov. Prítomní sa potom snažili rozpoznať, čomu (komu) je odliatok podobný. Podľa tvaru sa potom usudzovalo, čo koho čaká.

• Púšťanie lodičiek

Vianoce sú známe ešte jedným zvykom, ktorý sa dodnes udržal v niektorých lokalitách. Vytiahne sa lavór a nachystajú malé sviečky. Rozpolí sa niekoľko vlašských orechov a do prázdnych polovíc ich škrupín sa nakvapkaným voskom upevnia vždy po jednom úlomku vianočné sviečky. Lodičky so zapálenými sviečkami sa nechajú plávať po vode. Majiteľa lodičky, ktorá vydrží najdlhšie svietiť a nepotopí sa, čaká dlhý a šťastný život. Pokiaľ sa lodička drží pri kraji nádoby, jej majiteľ sa bude celý rok držať doma. Ak lodička pláva do stredu nádoby, vydá sa do sveta.

• Čakanie na štekot psa

Slobodné dievčatá vyjdú pred dom a čakajú na zaštekanie psa. Z tej strany, z ktorej sa ozve štekot, príde ich nastavajúci. Ak je ticho, dievča si prinajmenšom rok nenájde frajera. Ak sa jej to stane dva roky za sebou, ostane starou dievkou.

• Ďalšie vianočné povery

* Do Vianoc sa musia všetky dlhy vyrovnať, inak bude dlžník trieť biedu.
* Od štedrovečernej večere až do polnočnej omše sa nesmie chodiť cez pole. Kto tento zvyk poruší, do roka zomrie.
* Keď sa nohy štedrovečerného stola obtočia povrazom, domu sa celý rok vyhnú zlodeji.
* Aby včely mali med, stačí vraj dať pár odrobiniek z vianočky pred úľ.
* Svadobné zvony sa do roka rozozvučia, ak dievča cez Vianoce obíde devätoro budov a z každej prinesie odkrojok vianočky.
* Dievčaťu veľa napovie, ak cez Vianoce odkrojí šupku z jablka a hodí ju za hlavu. Ktorému písmenu sa potom bude najviac podobať, to je začiatočné písmeno mena jej nastávajúceho.

(j.szabo@vozickar.sk)

Zdroj: internet