Silvia Shahzad: „Zmeniť treba sociálne zabezpečenie opatrovateľov“

Poslankyňa NR SR Silvia Shahzad je našou spriaznenou dušou. V pravidelných intervaloch ju oslovujeme otázkami o aktuálnom dianí predovšetkým na  našej politickej scéne. A ona na ne ochotne odpovedá. Inak tomu nie je ani teraz.

1. Do parlamentu ste vstupovali s určitými predstavami a predsavzatiami. Ako vnímate svoje reálne možnosti presadzovania  svojich návrhov po spoznaní „pomerov“ v NR SR? 

Stále rovnako. Od začiatku pôsobím v opozícii. Od začiatku som jediná, ktorá zastupuje zdravotne postihnutých na základe reálnych skúseností a jeden človek bude vždy málo. Ale napriek tomu sa stále snažím z tejto nepriaznivej situácie niečo vyťažiť. Pripomínam, že dva novely zákona, ktoré sa týkali výlučne ľudí so zdravotným postihnutím, a to zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb, aj vďaka môjmu nasadeniu počas celého legislatívneho procesu (teda od prvého čítania až po posledné hlasovanie, vrátane konzultácií a zbieraniu informácií medzi rokovaniami, vystúpeniami na výboroch), skončili takými úpravami, že nakoniec bola spokojná koalícia aj opozícia a hlasovali všetci za. Rovnako bol úspešný môj zatiaľ jediný procedurálny návrh, aby zákony, ktoré sa prerokúvajú na schôdzach parlamentu a týkajú sa zdravotne postihnutých, boli tlmočené do posunkového jazyka. Samozrejme, ešte stále to treba dotiahnuť do praxe, ale už aj toto je úspech, lebo ani procedurálne návrhy od opozície neprechádzajú. Od začiatku sa venujem témam, ktoré som sľubovala. Ak niekto očakával viac, môže si to vyskúšať. 🙂

2. Spomeňte niektoré dobré návrhy v prospech ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré neboli schválené len preto, že „prišli“ z opozičnej strany?

Budem hovoriť predovšetkým o svojich návrhoch, resp. o návrhoch svojich kolegov z hnutia. Niekoľkokrát sme sa snažili zmeniť sociálne zabezpečenie osobných asistentov a opatrovateľov. Ja osobne sa o to stále pokúšam. Opakovane budem kontaktovať ministerstvo. Rovnako som sa snažila vytvoriť lepšie podmienky k pracovným podmienkam, konkrétne rozšírením okruhu osôb, ktoré majú nárok na pracovného asistenta. Opakovane budem tento návrh zákona predkladať na najbližšej schôdzi. Predkladali sme návrh zákona, aby sa započítavali odpracované roky opatrovateľov, aj keď sa zabudli na Sociálnej poisťovni nahlásiť. Návrh neprešiel, ale už mesiac tento návrh zapracovala koalícia medzi pozmeňujúce návrhy.

3. Azda budete súhlasiť, že najväčším úspechom tohto volebného obdobia, na ktorom ste sa aktívne podieľali aj Vy, je minuloročná rozsiahla novela zákona 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zvýšené príspevky reálne pomohli mnohým, aj keď otvorene treba priznať, že na vymanenie sa z chudoby niektorých jednotlivcov či rodín by mali byť rádovo omnoho vyššie. To si uvedomujú aj tvorcovi novely, ale za daného stavu rozloženia politických síl sa zrejme omnoho viac dosiahnuť nedalo. V komunite ľudí so zdravotným postihnutím sme však zachytili výčitku, že novelou sa vytvorili diskriminačné podmienky poskytovania peňažných príspevkov. A to tým, že pri schvaľovaní osobnej asistencie sa už neberie do úvahy príjem žiadateľa, ale pri všetkých ostatných výška príjmu znižuje alebo ruší poskytnutie príspevku.

   Súhlasíte s týmto názorom?

Samozrejme, problém to je. Stále viac ľudí ma oslovuje s tým, aby sa práve toto zmenilo. Hovorila som o tom aj počas schôdze. Nárok na auto nemá ten, kto nepracuje, ale nemá naň nárok ani ten, kto pracuje za vyššiu mzdu ako je minimálna. Pritom tí ľudia zrazu nemajú oveľa vyššiu životnú úroveň, s prácou majú samozrejme často aj viac výdavkov, no zákon je neúprosný – nedostanú ani cent a všetko ostatné si musia doplácať. Pri ťažkom zdravotnom postihnutí, kde je človek odkázaný nielen na upravené auto, ale aj ďalšie pomôcky, je to bezvýchodisková situácia. Často sa musí rozhodovať, či sa mu pracovať naozaj oplatí. Viac svetla by nám mohla vniesť revízia výdavkov v tejto oblasti, ktorá je prisľúbená a hovorí sa o nej konkrétne v dokumente Revízia výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky z júla 2017.

4. Okrem spomínanej novely, čo pozitívne sa podarilo dosiahnuť na zákonodarnej úrovni v prospech ľudí s ŤZP v uplynulom volebnom období?

V uplynulom období alebo v tomto období? V tomto období som viac-menej zodpovedala. V týchto dňoch okrem toho vzniká pri parlamentnom ľudskoprávnom výbore na podnet poslankyne Zuzany Zimenovej expertná komisia na podporu začleňovania zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti, čo sa bude týkať aj ľudí so zdravotným postihnutím.

Pri tejto príležitosti by som chcela spomenúť, že práve v týchto dňoch a na najbližšej schôdzi vyvíjam iniciatívu vytvoriť v parlamente medziskupinu poslancov na podporu ľudí so zdravotným postihnutím podľa vzoru Európskeho parlamentu. Uvidíme, či budem úspešná.

5. Ste v pravidelnom kontakte s komunitou ľudí so zdravotným postihnutím,  aké najzávažnejšie problémy ich ťažia. A spomeniete si na konkrétny prípad, ktorý ste pomohli vyriešiť?

Samozrejme som a nové komunity sa stále hlásia. V poslednom období to boli napr. „parkinsonici“. Na mňa sa veľmi často obracajú ľudia, ktorí by si chceli nájsť prácu. Toto je veľmi ťažká úloha a snažím sa individuálne aj v tomto smere. Hlavne oslovovať samosprávu tam, kde títo ľudia žijú. V niektorých mestách na toto reagujú a snažia sa podávať pomocnú ruku.

Samozrejme veľmi často viem o problémoch spojených s osobnou asistenciou a aj pri mojich cestách „za bezbariérovosťou“ som sa okrem iného zastavila na jednom úrade práce, kde chceli vyradiť osobného asistenta z evidencie. S prístupom šikanovania úradu nezmyselnými potvrdeniami pod hrozbou vyradenia z úradu práce, som sa stretla asi na troch úradoch. Za veľmi ťažké prípady považujem, ak úradníci človeku odkázanému na pomoc inej osoby z jedného dňa na druhý zmenia typ príspevku (zväčša sa snažia presvedčiť človeka, že pri odkázanosti na pomoc celý deň potrebuje opatrovanie, nie osobnú asistenciu). Bola som súčasťou aj takéhoto príbehu. Obávam sa, že po zvýšení hodinovej sadzby nám týchto prípadov bude pribúdať.

6. Aké konkrétne plány máte pred sebou tohto roku v rámci práce v NR SR, ale aj v ostatných aktivitách pre komunitu ľudí s ŤZP?

Netrpezlivo čakáme, kedy sa do parlamentu dostane stavebný zákon. Niekoľkokrát som oslovila samotného ministra, aby to neskončilo rovnako ako v minulosti, že sa žiadna novelizácia nekonala. Zmeny už nutne potrebujeme. Aj po mojich návštevách desiatich miest je vidno, že situácia so správnym odstraňovaním bariér je kritická. Určite budem v tomto smere vyvíjať v tomto roku veľa aktivít, aj mimo zákonodarných, aby som na dôležitosť zmeny v tomto smere poukazovala. Verím, že jeden z mojich projektov budem môcť už čoskoro predstaviť.

Svoj tím som v tomto roku posilnila o právnika, tak verím, že aj toto nás výrazne posunie vpred.

7. Na záver si neodpustím  jednu „politickú“ otázku – ako vnímate a hodnotíte snahu niektorých jednotlivcov  v parlamente opätovne presadiť do tlačového zákona právo na odpoveď verejných činiteľov?

Je to nezmysel. Kto koná čestne, tak sa žiadnych útokov serióznych médií obávať nemusí a teda sa nemusí ani brániť. Žijeme v dobe, kedy je stále viac možností svoje konanie odprezentovať a obhajovať iným spôsobom, dokonca často účinnejšie, takže aj v tomto smere sa mi to zdá zbytočné. Sú to len rozmary politikov, ktorí tejto krajine nevedia nič ponúknuť a iba potrebujú ukazovať svoju moc.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme Silvia veľa síl do ďalšie práce…

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie: