Záver letných prázdnin nás postavil pred zložitú úlohu – akou témou sa s nimi rozlúčiť. Zvažovali sme spracovanie zaujímavého letného príbehu či predstavenie inšpiratívnej osobnosti vo vozíku. Do úvahy prichádzala recenzia filmu z letného kina alebo nejaká športová tematika. Nakoniec sme sa rozhodli predstaviť zvláštne vozíky. Veď tie majú tiež svoj príbeh. A k tomu inšpiratívnu osobnosť, športové ambície alebo neraz aj „pokukovanie“ po umeleckej sláve. Takže začíname.

Vozík, ktorý rýchlo mení svoju identitu

Oslava ligového víťazstva po zápase 14. októbra 1993 bola bujará. Mark Zupan sa opitý dopotácal na parkovisko a zaľahol na korbu dodávky svojho spoluhráča Chrisa Igoa. Neprebral sa, ani keď jeho priateľ o hodinu neskôr, tiež pod „parou“, naštartoval auto.  Bez toho, aby to zaregistroval, Mark v prvej zákrute vyletel z auta.  Po štrnástich hodinách ho objavil náhodný chodec…

Jeho život visel na vlásku. Po mnohomesačnom liečení sa zo zranení vystrábil. Čiastočne. Ako neúplný quadruplegik dokáže prejsť malú vzdialenosť o barlách, inak je odkázaný na invalidný vozík. Po čase sa vrátil aj k svojmu milovanému americkému futbalu. Avšak v pozmenenej parapodobe. Na paraolympijských hrách 2004 bol členom amerického tímu, ktorý získal bronzovú medailu, o štyri roky neskôr už Američania získali zlato. Kapitánom mužstva bol Mark Zupan.

Po návrate domov mu generálny sponzor venoval špeciálny terénny vozík. Používať ho môže v mechanickej verzii, ale po vložení prídavného motora aj v elektrickej verzii. A tak sa M. Zupan stal majiteľom „stroja“ z kategórie Zvláštne vozíky, ktorý veľmi rýchlo mení svoju identitu.

Pružiny stabilizujú pohyb vozíka

Návrhár Patrick Cannon dostal veľmi zaujímavú zákazku. Navrhnúť pre stály tábor pre deti s telesným postihnutím v južnej Indiane špeciálny invalidný vozík. Patrick sa svojej úlohy zhostil veľmi dobre. Inšpiroval sa tvorbou Bradforda Woodsoma, ktorý navrhoval zvláštne vozíky. P. Cannon svojím návrhom zaujal odbornú, ale aj laickú verejnosť.

Jeho vozík Motivated je skutočne unikátny. Dominujú mu dve zadné mohutné kolesá a jedno malé stredové koliesko na veľkej pružine. Dvoma pružinami je tiež regulovaný pohyb na spojenej stúpačke. Tento „previazaný“ dvojsystém pružín zaisťuje potrebnú stabilitu sedačky a umožňuje vyvinúť (tlačením) relatívne vysokú rýchlosť. Do kategórie zvláštne vozíky určite patrí.

Zvláštny vozík, ktorý „vylezie“ aj na Sněžku

Česká firma Provozejky predstavila novú „hračku“ určenú nielen pre ľudí odkázaných na invalidný vozík. Jeetrike, ako výrobca tento vozík nazval, je vlastne bicykel na ručný pohon s prídavným elektromotorom. Hlavne ľuďom s narušenou hybnosťou dolných končatín umožní prekonávať ťažko prístupný terén.

Toto „vozidielko“ so stredne silným motorom dosiahlo rýchlosť úctyhodných 40 kilometrov za hodinu. V rámci overovacích skúšok sa „s vodičom“ vyštveralo až na Sněžku. Jeetrike z kategórie Zvláštne vozíky môže mať motor o výkone 500, 750 alebo 1 000 Wattov. Výdrž batérie je podľa dĺžky dojazdu 50 až 60 kilometrov. Cena tohto vozidla sa začína odvíjať od sumy 215-tisíc českých korún (8 306,29 eur).

Sedem kolies pre ideálnu jazdu

Nový invalidný vozík Desert Skorpion je spoločnosťou Trekinetic špeciálne navrhnutý pre jazdu v piesočnom teréne. A je pre tieto potreby aj technicky prispôsobený. Má sedem kolies, ktoré mu umožňujú bezpečný pohyb v tomto špecifickom teréne. Pre zabezpečenie ideálneho pohybu sú pneumatiky bežnej trojkolky zdvojené, pričom pribudlo ešte jedno koliesko pre určovanie správneho smeru jazdy.

Zdvojené pneumatiky zaručujú správny pohyb a umožňujú ideálnu zmenu smerovania vozíka. Výhodou vozíka Desert Skorpion je, že sa dá veľmi jednoducho prerobiť do klasickej podoby s tromi kolesami priamo v teréne. Človek odkázaný na vozík k tomu nepotrebuje žiadne špeciálne náradie, takže ho pokojne môžeme zaradiť do kategórie Zvláštne vozíky.

Trojkoliesko zabezpečuje pohyb dole schodmi

Tento výrobok spoločnosti Stanley Handling je interiérový vozík pre riešenie krízových situácií. Základným prvkom tohto vozíka je zadné trojkoliesko umožňujúce aj pohyb dole schodmi. Po rovine sa klient môže pohybovať sám, samostatne zvládne aj mierne klesanie či stúpanie. Pri ceste dole (hore) schodmi však už potrebuje asistenta.

Vozík, aj keď nie je určený na dlhodobé používanie, má nastaviteľné opierky rúk a hlavy. Výhodou sú aj nastaviteľná opierka nôh zaručujúca klasický štandard. S plne nabitou batériou je možné zdolať schodiská v objektoch bežne využívaných na poskytovanie sociálnych služieb.

Za 30 hodín sa zaradili do kategórie Zvláštne vozíky

Zvláštne vozíky nachádzame aj v amatérskej produkcii. Z viacerých výrobkov nás zaujalo zariadenie 28-ročného Petrusa. Už mal problém tlačiť vozík, keď jeho otec chcel ísť k moru na pláž alebo za priateľmi do prírody.

Upravený motor Honda s výkonom 4,5 koní má dve rýchlosti. Môže dosiahnuť rýchlosť 8 míľ (12,9 kilometrov) za hodinu. Pásy sú z vyradeného pásového nakladača, zváraný liatinový rám je tiež z vyradeného materiálu. Petrus s dvoma kamarátmi otcov „stroj“, ktorý musí byť riadený druhou osobou zozadu, zmontovali za 30 hodín.

A dnes už bez problémov jazdia na rôzne výlety, lebo majú „stroj z kategórie Zvláštne vozíky“ Zabávajú sa s priateľmi, diskutujú pri pive alebo sa len tak prechádzajú po pláži. Petrusov otec totiž rád medituje pri jemnom hukote vĺn narážajúcich na pobrežie.

Vozíky inšpirované obrovským hmyzom

Na záver sa vyberieme na festival Burning Man, na ktorom každoročne vystavuje aj Holanďan Theo Stradbeerg. Jeho chodiace kreatúry sú vždy stredobodom pozornosti. Niežeby sa týmto smerom uberal vývoj vozíkov, ale ako vraví klasik – jeden nikdy nevie.

Väčšina jeho výtvorov pripomína pomaly sa pohybujúci obrovský hmyz vzbudzujúci u niekoho úžas, u iného zase hnus. Naposledy to bol podľa jeho vlastného vyjadrenia pavúk. Pohyboval sa (bezpečne) s pomocou kolies, ktoré klasickými kolesami ani nie sú. Napriek tomu bola jazda na takom vozíku viac-menej plynulá, dokonca aj pri zastavení bol tento zvláštny vozík v piesku stabilný.

Tokio 2020 prekvapí robotizáciou

Aj keď tento „stroj“ nemožno považovať za klasický invalidný vozík, zisťujeme, že môže byť predmetom (námetom) umeleckých zámerov. Ak by sme však chceli ostať v rovine bežne realizovateľných zámerov, spomenúť by sme mohli futuristický yanko či úplne bežný road.

Podstatné je však uvedomiť si, že téma invalidných vozíkov nie je z pohľadu odborného záujmu opomínaná. Aj keď si vieme predstaviť omnoho intenzívnejší záujem. Ten je však vždy závislý od úrovne spoločenskej požiadavky riešiť daný problém. Potvrdzuje to aj zvýšený záujem o „robotické“ riešenie viacerých úloh hlavne počas  paraolympijských hier Tokyo 2020.

Už dnes je jasné, že pripraviť sa musíme na vysokú úroveň japonskej robotizácie. Pohybujúce sa roboty budú ľudí s postihnutím sprevádzať na ich miesta, donesú im občerstvenie. Statické roboty budú poskytovať komplexné informácie, dokonca sa stanú súčasťou oficiálnych ceremoniálov.

(j.szabo@vozickar.sk)