Stephen Hawking – Einstein 21. storočia

Vybrať prvú (excelentnú) osobnosť do našej novej rubriky, ktorá by bola príkladom toho, že aj ťažko zdravotne postihnutý človek dokáže veľké veci, vôbec nebol problém. Naša voľba bola jednoznačná – Stephen Wiliam Hawking. Azda v celej histórii ľudstva niet človeka, ktorý by s takým ťažkým onemocnením dokázal také prevratné veci.  Človeka, ktorý by sa zo statusu vedca, teoretického fyzika „prepracoval“ do pozície jednej z najznámejších osobnosti súčasného sveta.

• Heslo – Hawking ponúka viac ako 23 miliónov stránok

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde v Anglicku. Je postihnutý amyotrofickou laterálnou sklerózou (druh motorickej poruchy). Prvé príznaky onemocnenia sa objavili počas zápisu na Cambridge. Diagnózu mu stanovili, keď mal 21 rokov. Vtedy doktori predpokladali, že nebude žiť viac ako dva – tri roky. Mýlili sa. Stal sa z neho najvýznamnejší teoretický fyzik, ktorého nazývajú Einsteinom 21. storočia. Najväčšie vedecké úspechy dosiahol v kozmológii a kvantovej gravitácii.

Jeho názor, jeho slová sú rešpektované nielen vedeckou obcou, ale aj politikmi počínajúc a predstaviteľmi svetových cirkví končiac. Raz vyslovil vedecký záver, že k vzniku vesmíru nebol potrebný boh, že všetko sa udialo pod taktovkou všadeprítomnej gravitácie. Pápež Benedikt XVI. mu neprotirečil, neuvalil na neho kliatbu, ani ho nevyobcoval z cirkvi. Len poznamenal, že niekto všadeprítomnú silu, ktorá hýbe celým vesmírom, nazýva gravitáciou. To však nie je v rozpore s božou všadeprítomnosťou.

A toto svoje výnimočné postavenie Hawking dosiahol napriek tomu, že pokračujúcim progresom choroby sa stával viac a viac postihnutým. Postupne strácal schopnosť používať ruky, nohy i hlas. V závere svojho života na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. To preto, lebo v roku 1985 po silnom zápale pľúc podstúpil tracheotómiu . Boltakmer úplne paralyzovaný. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku ovláda Hawking pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného „Equalizer“ a „EZKeys“. Tieto systémy mu umožňujú rozprávať, spracovávať vedecké tézy, vytvárať prednášky, študovať tlač a knihy, prehliadať internet, písať e-maily…

Napísať, čo všetko Hawking dosiahol, s akými prevratnými vedeckými názormi ohúril akademický svet ďaleko presahuje priestor, ktorý je možné pre tento príspevok vyčleniť. Veď ak do prehliadača zadáte heslo – Hawking, v ponuke sa objaví viac ako 23 miliónov stránok. A preto nám neostáva iná možnosť, len spomenúť minimum z toho, čo by sa patrilo pri vyslovení mena Stephen Hawking uviesť. Pozornosť čitateľov upriamime na dva zdroje, ktoré ponúkajú azda najširší zhluk potrebných informácií o jeho živote a vedeckých úspechoch.

• Predal viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe

Hawking napísal viac ako 200 vedeckých či náučno-populárnych publikácií. Medzi laickou verejnosťou si získal rešpekt knihami, ktoré sa v čase svojho vydania pohybovali na najvyšších priečkach predajnosti – Stručná história času (A Brief History of Time: From the Big Bang to Black Holes), 1988 a Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell), 2001. Napriek tomu, že všetko podstatné o vesmíre priblížil obyčajným slovníkom čitateľným aj laikmi, jeho tvrdenia nestratili nič na odbornosti.

Stručná história času bola od svojho prvého vydania v roku 1988 preložená do vyše 40 svetových jazykov a stala sa bestsellerom v oblasti populárno-náučnej literatúry. Aká je povaha priestoru a času? Kde sa vzal vesmír a kam smeruje? Mohol sa na jeho vzniku podieľať boh? Dá sa cestovať časom? Čo sa stane astronautovi v čiernej diere? Na tieto a ďalšie veľmi zložité otázky zrozumiteľne odpovedá S. Hawking.

Vesmír v orechovej škrupinke je zase kniha, v ktorej S. Hawking postupným a často hravým štýlom sprevádza čitateľa svojím výskumom, aby odhalil tajomstvá vesmíru – od supergravitácie k supersymetrii, od kvantovej teórie k M-teórii, od holografie k dualite. Berie nás k neprístupným hraniciam vedy, kde teória superstrún a p-brán môže skrývať definitívny kľúč k tejto skladačke. A dovoľuje nám vstúpiť za kulisy jedného zo svojich najvzrušujúcejších intelektuálnych dobrodružstiev, keď hľadá spojenie Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s myšlienkou Richarda Feynmana o viacnásobných históriách do úplnej zjednotenej teórie, ktorá opíše všetko, čo sa deje vo vesmíre.

Na svoju popularizáciu vedy bol Hawking vždy nesmierne hrdý. Pri jednej príležitosti vyhlásil: „Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe.“

• Hawking je pojem aj vo filmovom svete

Stephen Hawking sa v roku 2004 podieľal na natáčaní dokumentu Hawking: Pátranie po počiatkoch času. Objavil sa v seriáloch Star Trek, Simpsonovci či Futurama, kde predstavoval člena tajnej vládnej skupiny. Celovečerný dokumentárny film Stephen Hawking vznikol v roku 2013. Jeho robotický hlas použila britská skupina Pink Floyd na albume The Division Bell.

Vrcholom filmovej tvorby s visačkou Stephen Hawking je životopisný hraný film Teória všetkého z roku 2015. Táto vynikajúca snímka zachytáva život Stephena Hawkinga od začiatku jeho vysokoškolského štúdia, teda od obdobia, kedy sa u neho prejavili prvé príznaky ťažkej choroby. Film zachytáva obdivuhodné veci, ktoré Hawking za viac ako 50 rokov ťažkého zdravotného postihnutia dosiahol na poli vedy. Film približuje aj jeho súkromný život. Je až neuveriteľné, že pri svojom zdravotnom stave zvládol založiť si rodinu, splodiť tri deti a dokonca sa aj dvakrát rozviesť.

Eddie Redmayne dostal za postavu Stephena Hawkinga v životopisnom filme Teória všetkého Zlatý glóbus pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe v kategórii dráma. Herec majstrovsky stvárnil postupnú fyzickú degenerácia Hawkinga a v závere už používal iba oči a náznak úsmevu, aby ukázal, čo má vedec na mysli.

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/stephen-hawking-muze-diky-systemu-od-intelu-a-swiftkey-lepe-komunikovat/